Adrian Gubčo 06.02.2019 10:30

Petržalka sa môže stať lepším miestom pre život. Využije svoju šancu?

Už dnes sa koná verejná prezentácia koncepcie Urbanistickej štúdie petržalskej Centrálnej rozvojovej osi, teda širokého pásu územia v strede Petržalky, pôvodne určeného pre výstavbu metra a následne mestskej vybavenosti. Územie ostalo desaťročia prázdne, teraz sa však konečne priblížila možnosť celý priestor dobudovať a zmeniť Petržalku zo sídliska na plnohodnotnú mestskú štvrť.

Dnešné podujatie patrí medzi sériu krokov, súvisiacich s prijatím tzv. Urbanistickej štúdie, dokumentu, ktorý skúma možnosti najlepšieho využitia územia, aby sa stal podkladom pre zmenu Územného plánu, resp. Územného plánu zóny.

Aktuálny Územný plán Hlavného mesta SR jednak postráda potrebnú podrobnosť, zároveň ani neodráža potreby mesta a verejnosti, ktoré boli prezentované v minulosti a stali sa podkladom pre vyhlásenie urbanisticko-architektonickej súťaže. Cieľom Urbanistickej štúdie je zladiť požiadavky všetkých aktérov v území pre účely vzniku kvalitného mestského prostredia.

Táto Urbanistická štúdia je zároveň výsledkom jednej z mála väčších urbanisticko-architektonických súťaží v poslednom období v Bratislave, ktorej víťazom sa stal skúsený urbanista prof. Bohumil Kováč so svojim tímom (mimochodom, sám obyvateľ Petržalky). Príprava finálnych konceptov návrhu štúdie prešla viacerými kolami participácie, a to aj s odborníkmi, miestnymi aktivistami a širokou verejnosťou priamo v uliciach či na internete.

Mohlo by sa teda zdať, že verejnosť prijme prezentované návrhy, ak nie s nadšením, tak aspoň pozitívne, keďže materiály skutočne reflektujú všetky kľúčové požiadavky zúčastnených strán. Napriek tomu sa opäť strhla búrka nevôle a viacerí rozzúrení obyvatelia sa mobilizujú, aby mestu ukázali, že o žiadne zmeny nemajú záujem. Prečo sú požiadavky týchto obyvateľov nezmyslom?

Chorvátske rameno a okolie ostáva zachované ako kľúčová kvalita územia

Najväčšou „hrozbou“, ktorou strašia niektorí ľudia, je „obstavanie ramena a zánik zelene“. Chorvátske rameno, jedno z mála zachovaných ramien Dunaja priamo v rámci mestskej zástavby, je výrazným prírodným fenoménom uprsotred sídliska, okolo ktorého existuje široký nezastavaný pás, využívaný na občasný šport či rekreáciu. Zeleň v okolí je skôr náletová, ako parková.

Napriek tomu rameno a jeho bezprostredné okolie definovali ako nepopierateľnú kvalitu všetky strany, ktoré do procesu tvorby štúdie pristupovali. Na potrebe zachovať ho a výrazne skvalitniť okolité priestory revitalizáciou zelene, parkovými úpravami, doplnením chodníkov, cyklotrás, mostov či prístupov zo sídliska sa zhodol tak autorský tím, experti, aktivisti, lokálni obyvatelia, ako aj developeri.

Zároveň ostáva zachovaná požiadavka vybudovať v okolí ramena tzv. „petržalský Central park“, teda líniový park, ktorý pretne Petržalku zo severu na juh. Prvé jeho časti sa už dokonca aj začali budovať – v ohybe Chorvátskeho ramena, naproti projektu Petržalka City, vybudoval developer IURIS veľkorysé detské ihrisko, ktoré bude v budúcnosti súčasťou hlavnej časti „Central parku“. Je to práve tento developer, ktorý najaktívnejšie pristupuje k rozvoju parkového územia, uvedomujúc si nielen estetickej, ale aj ekonomickej výhodnosti kvalitného parku popri ramene.

Obava verejnosti zo zániku parku či z totálnej zástavby územia je teda bezpredmetná. Spracovateľský tím, aj napriek možnosti navrhnúť väčšie stavebné objemy, k urbanizácii územia pristúpil veľmi konzervatívne a celý priestor Centrálnej rozvojovej osi ostane mimoriadne zeleným – dokonca až príliš. Nad návrhom nedohliadal urbanistický ekonóm, ktorý by určite odporučil intenzívnejšiu zástavbu, keďže o zeleň v takom rozsahu bude pravdepodobne nemožné sa adekvátne postarať.

Nakoniec, povinnosť zachovať zelený pás okolo ramena vyplýva aj zo zákona – Chorvátske rameno je čiastočne chráneným areálom (CHA), na ktorý platí štvrtý stupeň ochrany (vyšší ako pre národné parky), a v celom úseku je ÚSESom, teda územným systémom ekologickej stability, teda dôležitým priestorom pre pôvodné druhy rastlín a živočíchov. Zastavanie jeho okolia, ktorým niektorí ľudia strašia, je teda absolútnym nezmyslom.

Zelený a rekreačný charakter okolia Chorvátskeho ramena ostane zachovaný

Zeleň a mesto budú v súlade, Petržalka dostane svoje centrum

Ďalšou výčitkou niektorých občanov je „výstavba ďalších bytoviek a budov, ktoré nikto nepotrebuje“. Úbohí Petržalčania údajne prídu okrem zelene aj o parkoviská, zvýši sa dopravná záťaž a pribudne zástavba, ktorá je podľa časti miestnych prehustená. Petržalka vraj nič také nepotrebuje.

Opäť ide o strašenie, ktoré vychádza z neznalosti. Urbanistická štúdia skutočne navrhuje v niektorých miestach doplnenie zástavby. Takmer výlučne však ide o priestranstvá, ktoré sú dnes nevyužité a majú podobu trávnikov alebo sú pokryté náletmi bez akejkoľvek kvality. Okrem toho, významná časť navrhovanej zástavby má polyfunkčný či verejný charakter, prichádza tak s vybavenosťou, ktorú Petržalčania vyslovene potrebujú.

Ak by sa mala určiť ďalšia spoločná vlastnosť tejto novonavrhovanej zástavby, tak ňou je preferencia výstavby v dotyku s novými električkovými zastávkami, ktoré vzniknú na novej trati, ktorá bude druhou kľúčovou kvalitou územia. Lokalizácia zástavby v dotyku zo zastávkami je veľmi logická – budú sa tu vyskytovať vyššie koncentrácie ľudí, vďaka čomu sa ekonomickým stáva umiestnenie vybavenosti práve tu.

Vďaka tomu budú mať ľudia cestujúci do iných častí Petržalky či mesta služby priamo po trase, čo zredukuje potrebu využívať pri ceste za službami či obchodmi auto. Na viacerých miestach sa navrhuje aj kultúrna či verejná vybavenosť – na zastávke Farského, Gessayova (Petržalka City) alebo Stred (pri Technopole). Okolie trate tak bude spoločenskou chrbticou Petržalky, a to práve vďaka novej výstavbe.

Najintenzívnejšia výstavba sa očakáva v priestore medzi Rusovskou cestou a Romanovou ulicou, no práve tu sa nachádza najrozľahlejší priestor, ktorý umožňuje zladiť výstavbu aj zeleň. Z pásu popri ramene nebude nijako ubraté, práve naopak, presne v týchto miestach bude aj najlepšia parková vybavenosť (počnúc spomínaným detským ihriskom). Stredová poloha v rámci celého sídliska navyše túto zónu predurčuje k úlohe centra Petržalky.

Urbanistická štúdia túto požiadavku reflektuje. Petržalka získa prvé skutočne mestské námestie, v okolí trate sa rozvinie mestský bulvár s aktívnym parterom, vzniknúť by tu mohla nová radnica. Priestor bude vynikajúco prepojený s okolitými časťami sídliska, z ktorých sa razom stane najlukratívnejšia časť Petržalky pre bývanie.

Práve premena tohto územia premení túto mestskú časť z obyčajného sídliska, kde sa napriek niekoľkým obmedzeným vstupom nepodarilo vytvoriť kvalitné mestské prostredie, na mestskú štvrť so spoločenským jadrom, okolo ktorého vznike základ pre rozvoj silnejšej komunity a pozitívnejšej identity Petržalky – teda vecí, ktoré zanikli spoločne s pôvodnou obcou pri jej deštrukcii počas socializmu.

Nová zástavba bude naviazaná na verejnú dopravu a prinesie vybavenosť, ktorú Petržalka potrebuje. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Do Petržalky sa vracia ulica ako spoločenský priestor

Sídlisko Petržalka bol navrhnuté a vybudované ako typické modernistické sídlisko – teda vychádzajúce z myšlienok modernistických architektov a urbanistov, definovaných v tzv. Aténskej charte z roku 1931. Títo architekti vo svojej dobe progresívne uvažovali o riešení katastrofálnych hygienických a priestorových pomerov v priemyselných mestách Západnej Európy.

K týmto myšlienkam patrí funkčné delenie mesta na zóny bývania, práce či relaxu, rozvoľnenie výstavby, aby mal každý prístup k slnku a vzduchu, bývanie v zeleni, čo mal byť návrat k prirodzenosti človeka, a odstránenie významu ulice, ktorá bola redukovaná na dopravný koridor. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov modernistického urbanizmu, francúzsko-švajčiarsky architekt Le Corbusier, hlásal, že ulica je nepriateľom mesta.

Dnes sú prakticky všetky tieto myšienky prežité, keďže podmienky, z ktorých vychádzali, sa zásadne zmenili. Západné mestá sa už nepotýkajú s takou mierou znečistenia, preľudnenia a chudoby, ako v minulosti, namiesto toho znovuobjavujú tradičné štvrte s hustou blokovou štruktúrou a aktívnymi ulicami so službami a obchodmi ako najlepší spôsob výstavby mesta. Veľmi dôležitým kritériom kvality je najmä úroveň verejného priestoru, ktorý má v tradičnom meste to, čo ho robí skvelým – ľudí.

Ulica je dnes považovaná za jeden z troch základných typologických druhov verejného priestoru, spoločne s námestím a parkom. Dá sa však zároveň povedať, že je aj najkľúčovejším, lebo na ulici sa odohráva podstatná časť mestského života. Dochádza tu nielen k preprave, ale aj k pozorovaniu, stretávaniu, objavovaniu, porovnávaniu či ochraňovaniu – všetko zásadné ľudské činnosti. Najlepšie pochopenie významu ulice ukázala legendárna novinárka a autorka Jane Jacobs, ktorá v kľúčovej knihe Život a smrť amerických veľkomiest poukázala na význam života na ulici a upozornila na zhubný vplyv modernizmu v urbanizme.

Petržalka je v tomto kontexte nepriateľ v snahe o ľudsky príjemné mesto, lebo mestská ulica v tradičnom poňatí tu takmer úplne absentuje. Pár pokusov v okolí Gercenovej ulice nevytiahne štvrť s vyše stotisíc obyvateľmi z biedy a napriek tomu, že mnoho obyvateľov bude hovoriť, ako dobre sa im žije, ide skôr o silu zvyku, ako objektívne kvalitné mestské prostredie.

To sa však teraz môže konečne zmeniť, lebo aspoň čiastočne v okolí električkovej trate môžu vzniknúť ucelenejšie náznaky mestskej triedy so širokými chodníkmi, stromoradiami, cyklotrasami, a predovšetkým s aktívnym parterom – jedným z hlavných atribútov kvality mesta. To všetko je možné len vďaka tomu, že v rámci Centrálneho rozvojového koridoru vzniknú aj územia so zástavbou.

Petržalčania tak budú mať konečne možnosť tráviť čas v blízkosti iných ľudí v otvorenom, bezpečnom a živom priestore, teda na mieste, ktoré inak nazývame kvalitný verejný priestor. Ulica je jednou z najlepších platforiem pre spoločenskú výmenu a posilňovanie vzťahov v rámci komunity. Petržalka nemôže zahodiť šancu získať prvý skutočne mestský priestor.

Petržalka získa svoje centrum v blízkosti zastávky Gessayova. V jej okolí vznikne príjemný mestský bulvár. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Podoba Centrálneho rozvojového koridoru je výsledkom želaní Petržalčanov

Ako som spomínal v úvode, príprave štúdie predchádzala intenzívna príprava, spočívajúca v súťaži, niekoľkých kolách rokovaní s expertmi a stakeholdermi a debatami s verejnosťou v teréne aj na internete. Vykresľovanie výslednej štúdie ako „niečoho, čo sme si neželali,“ je mylné. Štúdia v oboch variantoch, aj keď ani zďaleka nie je dokonalá, je presne to, čo zlaďuje záujmy v území.

Do prípravy každého územnoplánovacieho dokumentu štandardne pristupuje enormné množstvo rozličných strán, pričom každá má svoje ciele a záujmy. Na jednej strane je mesto, ktoré musí vytvárať predpoklady pre ekonomický, sociálny, kultúrny či územný rozvoj tak, aby bolo schopné garantovať vysokú kvalitu života obyvateľov. Ďalej sú to súkromné spoločnosti, ktoré majú Ústavou garantované právo na to, aby územia v správe či vlastníctve menili v súlade so zákonmi a svojimi ekonomickými záujmami. Inú skupinu tvoria aktivisti, ktorí sa snažia presadzovať svoje idey, v neposlednom rade aj bežní občania, ktorí prezentujú svoje predstavy zo svojho osobného hľadiska. Zladiť všetky tieto požiadavky, často protichodné, je mimoriadne náročné.

Napriek tomu sa podarilo v rámci danej Urbanistickej štúdie relatívne dobre zladiť všetky kľúčové princípy, na ktorých sa zhodli zúčastnené strany. K týmto princípom patrí aj to, čo vyplnulo zo stretnutí s občanmi alebo zberu podnetov v rámci dotazníkov: teda zachovanie zeleného charakteru okolia ramena, ekologická doprava, kvalitné verejné priestranstvá, doplnenie vybavenosti pre rodiny či seniorov a ďalšie. Výsledná štúdia nie je žiadnou narušením verejného záujmu, práve naopak.

Niektorí kritici od dnešného večera pravdepodobne očakávajú, že mohutným krikom vyvolajú úplné odmietnutie štúdie, prípadne odtiaľ vytlačia návrh akejkoľvek zástavby. Nemôžu sa viac mýliť. Urbanistické štúdie nie sú ľudovým hlasovaním a sú prejavom verejného záujmu.

Neprimeraná reakcia na dnešné stretnutie môže byť kontraproduktívna. Participácii a príprave podkladov bolo venované naozaj veľké úsilie, čo viem potvrdiť z vlastnej skúsenosti (keďže som určitú dobu túto participáciu spoluorganizoval). Snaha o blokádu dlhého procesu, ktorý patrí v rámci Bratislavy k tým výnimočnejším a viac otvorenejším ako väčšina iných podobných aktivít, by znegovala úprimné úsilie desiatok ľudí, ktorí venovali roky práce v snahe o čo najlepší výsledok.

Predovšetkým však platí, že predmetná Urbanistická štúdia má viesť k aktualizácii Územného plánu Hlavného mesta SR Bratislava, ktorý umožňuje oveľa rozsiahlejšiu výstavbu. Popretím dnes prezentovanej štúdie dosiahnu kritici pravý opak toho, čo chcú – teda hustejšiu zástavbu, väčšie objemy, menej kvalitných verejných priestranstiev. Teoreticky by mohla byť stále možná aj výstavba „obávanej“ štvorprúdovky (teda Jantárovej cesty ako hlavnej dopravnej osi), keďže Územný plán ju stále obsahuje.

Namieste je teda pristupovať k dnešnej prezentácii s chladnou hlavou, vypočuť si zdôvodnenie autorského tímu a konať vo svetle nových poznatkov, namiesto toho, čím sa niektorí vyhrážajú – hlasným odmietnutím čohokoľvek. Petržalke tak možno jedine ublížiť.

V budúcnosti môže byť celý Centrálny rozvojový koridor podobne príjemný ako jeho prvá dokončená časť - okolie ihriska v blízkosti budúceho centra Petržalky.

Nespokojnosť sa dá vyjadriť vhodným spôsobom

Urbanistická štúdia je v oboch variantoch a v plnom rozsahu zverejnená na oficiálnej webstránke Hlavného mesta. Tí občania, ktorí sa nebudú cítiť presvedčení zdôvodnením autorského kolektívu a budú mať pocit, že majú dôležité a relevantné pripomienky, ich môžu stále podať – pripomienkovať projekt sa dá až do 22. februára 2019.

Pri každom podobnom podnete si však treba uvedomiť základnú vec: pri každom takomto vstupe do verejných procesov sa každý, kto sa vyjadruje, stáva osobou s istou mierou spoluzodpovednosti na výsledku. Je základnou súčasťou demokracie, že človek má pri svojom rozhodovaní nielen právo, ale aj zodpovednosť.

V tomto prípade sa finálne rozhodnutie veľmi citeľne odrazí na živote miestnej aj širšej komunity – či už budú mať obyvatelia v dispzícii viac či menej služieb, kvalitnejšiu či menej kvalitnú zeleň, lepšie či horšie dopravné spojenie, dostupnejšie či menej dostupné bývanie – aj o tom sa rozhoduje.

K daným procesom tak treba pristupovať so všetkou vážnosťou a nerozhodovať sa na základe emócii či pocitov, ale až po dôkladnom štúdiu všetkých dostupných materiálov, diskusii s erudovanými odborníkmi a s prihliadnutím nielen na osobné záujmy dnes, ale aj záujmy ďalších generácii v budúcnosti.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.