Adrian Gubčo 17.06.2022 16:00

Istropolis postupne zaniká, developer aj naďalej ráta s pôvodným projektom

Na Trnavskom mýte postupuje búranie niekdajšieho Domu odborov Istropolis. Jedna z výrazných stavieb Bratislavy zaniká, aby uvoľnila miesto novému projektu. Developer Immocap chce vybudovať mohutný polyfunkčný projekt Nový Istropolis, ktorého súčasťou má byť aj veľké kultúrno-kongresové centrum. Jeho podoba je však do veľkej miery závislá od verejnej podpory, ktorá je aj naďalej otázna.

Dom odborov Istropolis bol dokončený v roku 1981 ako sídlo v tom čase veľmi vplyvného odborového hnutia, určený však bol aj pre zjazdy Komunistickej strany Slovenska na najvyššej úrovni. Pridruženou funkciou bola kultúrna, k čomu Istropolis poskytoval na tú dobu vynikajúce podmienky. Politický vplyv na jeho formovanie sa prejavil vo veľkorysosti architektonického riešenia a rozsahu reprezentačných spoločných priestorov. Kultúrna funkcia sa tu udržala aj po revolúcii, postupne však Istropolis začal chradnúť.

Po viacerých neúspešných pokusoch o odpredaj zo strany miestnej samosprávy komplex majiteľ – teda odbory – v roku 2017 predal developerom Immocap a YIT Slovakia. Druhá menovaná firma zo zámeru neskôr vystúpila, Immocap však pokračoval v koncipovaní vízie aktivácie územia. Istropolis sa nachádza vo veľkom a mimoriadne výhodne položenom bloku, vymedzenom Šancovou, Kukučínovou, Škultétyho, Vajnorskou a Trnavským mýtom. Nový development to mal zohľadňovať a priniesť na toto exponované územie mestotvornú zástavbu so zachovaním predošlej kultúrnej funkcie.

V lete 2020 investor konečne predstavil svoju víziu Nového Istropolisu. Na základe výsledkov medzinárodnej a mimoriadne dobre obsadenej architektonickej súťaže mal pôvodný komplex zaniknúť, aby bol nahradený súčasnou zástavbou kancelárskych budov, bytoviek, verejných priestorov – a veľkého kultúrno-kongresového centra s pridruženým hotelom. Autorom architektonického konceptu je holandská kancelária KCAP spoločne s nemeckým štúdiom Cityförster, slovenským partnerom je Pantograph. Predstavený vzhľad projektu bol výsledkom množstva konzultácií a úprav, a to aj oproti súťažnému návrhu.

Zámer vyvolal veľké kontroverzie a kritiku zo strany ochrancov a milovníkov architektúry neskorej moderny. Pôvodný komplex mal podľa nich také architektonické hodnoty, ktoré odôvodňujú zachovanie Istropolisu a jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Toto sa však napriek ich snahe a verejnej petícii nestalo. Developerovi sa tak uvoľnili ruky pre rozvoj zámeru, ako aj zbúranie staršieho komplexu. Asanačné práce začali v januári tohto roka.

Do tejto chvíle bola odstránená veľká časť Istropolisu, hoci stále ešte z neho aj dosť stojí – čo svedčí o jeho rozsahu. „Asanačné práce napredujú v súlade s harmonogramom na hlavnej časti Domu odborov a v interiéroch objektu. Objekt Domu detí a mládeže je už na povrchu takmer odstránený. Podľa platného rozhodnutia o odstránení stavby dokončíme asanáciu týchto objektov do konca roka 2022,“ predstavuje aktuálny stav Martin Šramko, CEO spoločnosti Immocap. „Do tohto obdobia je plánovaná aj asanácia výškovej budovy, ktorá bude odstraňovaná taktiež postupne a citlivo, s ohľadom na obyvateľov v susedstve.“

Súčasťou developerom zmieňovaného citlivého postupu je aj demontáž pôvodného mramorového obloženia alebo umeleckých prvkov, ktoré tvorili súčasť areálu. Kubánsky mramor je uskladňovaný alebo odovzdávaný verejným inštitúciám, ktoré oň prejavili záujem. Neskôr má byť spätne inštalovaný (ak to jeho kvalita dovolí) spoločne s umeleckými artefaktmi v novom projekte.

Immocap sa okrem zbúrania budov snaží aj o povolenie nových. „Pracujeme na územnom rozhodnutí, ktoré chceme získať budúci rok,“ hovorí Šramko. Po územnom rozhodnutí musí získať ešte stavebné povolenie. Ako rýchlo sa ho podarí nadobudnúť možno v tejto chvíli odhadovať len ťažko. Rýchlosť povoľovania by mohli ovplyvniť aj nadchádzajúce komunálne voľby. Predbežne sa výstavba predpokladá v rokoch 2024-2026. 

Medzičasom chce developer aspoň priblížiť Nový Istropolis bližšie obyvateľom. „Naďalej plánujeme uskutočňovať verejné stretnutia s občanmi, kde odprezentujeme aktuálny stav prác, priblížime podobu projektu a zároveň budeme odpovedať na otázky obyvateľov. Tento spôsob sa nám veľmi osvedčil,“ naznačuje CEO Immocapu. Plánovaná je informačná kampaň aj pre širokú verejnosť, pokračovanie v inicatíve Dobrý sused v prospech lokálnej komunity a zrealizovanie niekoľkých zásahov v okolí staveniska. „Zmeny sa budú týkať najmä zelene a priestoru pre trávenie voľného času. Bližšie detaily sú zatiaľ prekvapením, budeme však o nich bližšie informovať už čoskoro,“ naznačuje M. Šramko.

 

 

V tejto chvíli ešte nie je celkom ujasnené, čo kampaň ukáže. Prezentovaná podoba Nového Istropolisu totiž nemusí byť finálna. Teoretické zmeny môžu nastať pri kultúrno-kongresovom centre, ktorého doterajšia forma a rozsah sú založené na predpoklade podpory projektu zo strany verejného sektoru. Nový Istropolis je jedným zo zámerov, ktoré sú zvažované ako miesto umiestnenia budúceho Národného kultúrneho a kongresového centra (NKKC) – ak sa takáto vízia bude vôbec niekedy realizovať.

Immocap za týmto cieľom prispôsobil parametre či kapacity objektu požiadavkám iniciatívy NKKC. To predpokladá vznik veľkej a flexibilnej sály, schopnej hostiť podujatia medzinárodnej úrovne a významu. „Náš záväzok zachovať kultúrno-spoločenskú funkciu na Trnavskom mýte stále platí a v projekte pokračujeme s kultúrno-kongresovou sálou, ktorá bude spĺňať nároky vychádzajúce zo štúdie uskutočniteľnosti realizovanej iniciatívou NKKC s plánovanou kapacitou 3.000 miest na sedenie a 5.000 miest na státie,“ sľubuje Martin Šramko. Developer samozrejme konštatuje, že Trnavské mýto je pre umiestnenie NKKC najvhodnejšie.

Aby však naozaj vznikla takáto sála, je potrebná určitá pomoc zo strany štátu. Iniciatíva NKKC navrhuje vznik nového združenia - do ktorého vstúpi štát i developer - ktoré obdrží financie a zabezpečí realizáciu a potom aj prevádzku centra. Nateraz je ale finančná podpora otázna, keďže proti spôsobu výberu najvhodnejšej ponuky na umiestnenie NKKC sa postavil minister financií Igor Matovič.

Developer je presvedčený, že napokon sa podpora nájde. „Pracujeme naďalej s plnou verziou, s ktorou aj napredujeme v povoľovacích procesoch,“ pripomína Šramko. „Bratislava a Slovensko akútne potrebuje veľkoryso riešený spoločensko-kongresový priestor, lebo reálne nemá adekvátne miesto na konanie veľkých reprezentatívnych podujatí... V súčasnosti intenzívne rokujeme s verejnými inštitúciami o podpore vzniku NKKC ako aj s renomovanými zahraničnými investormi so skúsenosťami z podobných projektov zo sveta.“

Stále však existuje možnosť, že zámer podporu nedostane. Ak sa tak stane, Nový Istropolis sa bude možno prekresľovať. „V prípade, ak by tento záujem zo strany štátu definitívne nebol, čo by bolo mimochodom veľkou škodou pre všetkých občanov v Bratislave aj na Slovensku, keďže NKKC má poďla štúdie predloženej ÚHP na MF SR priniesť do slovenskej ekonomiky ročne viac ako 30 milíonov eur, sme pripravení na druhý variant, v ktorom bude taktiež zachovaná kultúra s minimálnou kapacitou 1.650 miest na sedenie (pôvodná Veľká sála v Istropolise mala 1.150 miest na sedenie),“ sľubuje developer. „Nové kultúrne centrum do Istropolisu v každom prípade prinesieme, pretože kultúrny stánok je integrálnuou súčasťou celého projektu s jedinečnou pridanou hodnotou.“

Kapacita 1.650 miest na sedenie vyplýva z memoranda o spolupráci, ktoré Immocap podpísal s mestskou časťou Bratislava – Nové Mesto. Pokiaľ by to nedodržal, hrozí mu mnohomiliónová pokuta. Problém Bratislavy s absenciou veľkej sály pre významné koncerty či kongresy to ale nevyrieši. Podoba projektu s redukovanou kapacitou zatiaľ predstavená nebola a nie je známe, či vôbec existuje.

 

Nový Istropolis - kultúrno-kongresové centrum. Zdroj: Immocap 

 

Ak by ale vzniklo takéto menšie kultúrne centrum, bola by to škoda – nielen kvôli tomu, že by tým mohla utrpieť Bratislava (treba pripomenúť, že mesto profituje nielen z daňových príjmov), ale aj kvôli pôvodnému Istropolisu. Dôvody, prečo sa developer rozhodol pre zbúranie komplexu, sú celkom prirodzené a logické. Udržiavať obrovskú, neefektívne riešenú stavbu bolo ekonomicky neudržateľné, možnosti pre jej prispôsobenie na súčasné požiadavky obmedzené a kapacita nedostatočná. Nový dostatočne veľký projekt by mohol omnoho lepšie zodpovedať na potreby Bratislavy z pohľadu kultúry aj organizácie kongresov.

Preto by bol jeho prínos väčší, ako kedy mohol mať starý Istropolis – a to aj napriek jeho hodnotám, ktoré sú v mnohých ohľadoch nepopierateľné. Rovnica sa ale mení, pokiaľ klesá kapacita nového kultúrneho centra a je už len o niekoľko stoviek metrov väčšia, ako predtým. Zo zámeru nadnárodného významu sa tak stane centrum miestneho významu. A to asi nie je dostatočná náhrada za zničenie architektonicky pozoruhodného Domu odborov Istropolis.

Trnavské mýto je dnes dôležitým dopravným uzlom, ktorý ma obrovský potenciál stať sa jedným zo sekundárnych centier Bratislavy. Pridalo by sa k downtownu alebo Novému Lidu, ktoré sa taktiež stávajú alebo stanú takýmito centrami. No kým downtown bude mať komerčný charakter a Nové Lido pravdepodobne najmä rezidenčno-rekreačný, Trnavské mýto by mohlo mať aj kultúrny. Doteraz prezentovaný projekt Nového Istropolisu prináša prísľub s mestom prepojeného živého objektu, čo je rozdiel oproti neprístupne pôsobiacemu Slovenskému národnému divadlu.

Bratislava je tak na ceste k zániku starého a vzniku Nového Istropolisu. Budúca výstavba snáď neprinesie sklamanie a mesto získa viac než plnohodnotnú náhradu originálnej štruktúry. Pri tak dôležitom projekte a lokalite by boli chyby absolútne neprípustné.

 

Fotografie z 14.6.2022. Pozrite si zánik Istropolisu vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.