Adrian Gubčo 07.01.2021 09:30

Stihne sa postaviť električková trať v Petržalke?

Jedným z najdôležitejších rozvojových zámerov Hlavného mesta na najbližšie roky je výstavba druhej etapy Nosného systému MHD v Bratislave – teda predĺženia Petržalskej električkovej radiály. Keďže ide o projekt spolufinancovaný z fondov Európskej únie, mesto musí stihnúť trať dobudovať do konca roka 2023. Je to reálne?

Výstavba trate mala pôvodne priamo nadviazať na dokončenie prvej etapy, teda úseku medzi Šafárikovym námestím a Bosákovou ulicou, resp. zastávkou Jungmannova. Išlo o náročnejšiu časť projektu, keďže jeho súčasťou bolo aj premostenie Dunaja prostredníctvom nového Starého mosta. Preto sa očakávalo, že príprava výstavby už nebude taká náročná a čoskoro po ukončení prvej etapy v roku 2016 sa začne aj s druhou tak, aby bola v roku 2020 dokončená.

To sa však nestalo a termín dokončenia druhej etapy sa posúval – najprv sa hovorilo o roku 2021, neskôr sa začal otvorene komunikovať aktuálny termín, teda koniec roka 2023. V tomto prípade ide o hraničnú dobu, keďže pri projektoch hradených z fondov EÚ v Programovacom období 2013-2020 platí pravidlo N+3, teda projekty musia byť dokončené do troch rokov od skončenia obdobia. V opačnom prípade sa musia hľadať nové formy financovania.

Hlavné mesto tak muselo zintenzívniť prípravy na výstavbu projektu. V decembri 2018 bola na Magistrát zaslaná dokumentácia pre stavebné povolenie, ktorá bola mestom následne pripomienkovaná. V máji 2019 projekt získal právoplatné územné rozhodnutie, na konci júna 2019 bola podaná žiadosť o stavebné povolenie na mestskú časť Petržalka. Na ostatné orgány (Špeciálny stavebný úrad a BSK) bola táto žiadosť podaná až v januári 2020.

Mesto však nedodalo na Petržalku kompletnú dokumentáciu a v súvislosti s pandémiou sa konania začali neskôr aj na BSK či na Okresnom úrade. Chýbala aj kompletná dokumentácia pre realizáciu stavby (DRS), ktorú požadovalo Ministerstvo dopravy, kľúčový podklad pre spustenie verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby. Voči prvému stavebnému povoleniu, ktoré projektu udelila mestská časť v júni 2020, sa navyše odvolala dvojica subjektov. Všetky tieto komplikácie viedli k posunu štartu VO.

To sa spustilo až v októbri 2020, pričom sa predpokladá, že bude v ideálnom prípade trvať približne jeden rok. Medzičasom, vydané boli stavebné povolenia aj zo strany Špeciálneho stavebného úradu (voči ktorému však prišlo odvolanie), Okresného úradu alebo Bratislavského samosprávneho kraja. Na posudzovaní EIA sú ešte určité zmeny v DRS a Hlavné mesto pracuje na žiadosti o udelenie nenávratného finančného príspevku z OP Integrovaná infraštruktúra. Tento proces by mal byť ukončený v lete 2021.

Za daných okolností (a za predpokladu, že VO na zhotoviteľa prebehne bez akýchkoľvek komplikácií) by sa tak výstavba trate mohla spustiť ešte pred koncom tohto roka. Aktuálny harmonogram ráta s realizáciou stavby medzi augustom/septembrom 2021 až októbrom 2023, pričom do užívania by trať mohla byť odovzdaná v decembri 2023.

Tento termín je teoreticky dosiahnuteľný, ak však nastanú akékoľvek problémy, mohlo by to znamenať odsun dokončenia trate. Čo to bude znamenať pre Bratislavu?

 

Kladom projektu majú byť nové integrované zastávky so zelenými strechami. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Hlavné mesto síce neustále prízvukuje, že termín do konca roka 2023 stíha, nepriamo však začalo pripúšťať možnosť, že sa stavba v tomto termíne skutočne dokončiť nemusí. Ako povedal primátor Bratislavy Matúš Vallo v rozhovore s novinárkou Zuzanou Kovačič-Hanzelovou, ak sa aj nestihne trať dobudovať do konca roka 2023, nebude to problém, keďže EÚ prepláca financie priebežne a zo strany EK existuje vôľa hľadať alternatívne riešenie situácie. Skúsenosti, získané počas modernizácie Karloveskej radiály, zas majú pomôcť zoptimalizovať stavebné procesy.

To znamená, že ak sa aj verejné obstarávanie skomplikuje a natiahne, mesto napriek všetkému rozbehne realizáciu a začne s budovaním trate od Jungmannovej po Janíkov dvor. Trať tak nemusí byť dodaná v sľúbenom termíne do konca roka 2023 – tak, ako sa to stalo v podstate aj pri prvej etape. Tú bolo nutné dobudovať do konca roka 2015 (v Programovacom období 2007-2013 bolo pravidlo N+2), otvorená však bola až v lete 2016. Formálne môže mesto aj druhú etapu zadeklarovať ako ukončenú, hoci premávka bude spustená neskôr alebo budú prebiehať dokončovacie práce.

Hľadať zodpovedného je v tomto prípade náročné. (Prípadné) Meškanie je spôsobené viacerými faktormi, od pomalej prípravy v minulom období, cez pandémiu, dlhé pripomienkovanie na Magistráte v súčasnom období a nedostatočnú dokumentáciu, až po odvolania (hoci niektoré, napríklad zo strany Petržalka City, by boli pri lepšej príprave odvrátiteľné). Paradoxne, ide v princípe o jednoduchý projekt v prostredí, ktoré je na výstavbu ideálne pripravené, rovnako ako dopravná sieť v Petržalke a model financovania.

Predpokladaná hodnota zákazky je viac ako 90,5 milióna eur. Presná cena vzíde z verejného obstarávania, pričom ponuky sa budú otvárať v polovici januára. Ďalšie mesiace budú venované kontrole víťaznej ponuky.

 

Aktuálny harmonogram realizácie projektu. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Aby Magistrát podporil svoje presvedčenie o skorom štarte výstavby a pripravil verejnosť, v priebehu decembra 2020 vyznačil líniu budúcej trate priamo na mieste výstavby v Petržalke vo forme drevených kolíkov. Na týchto kolíkoch sú zobrazené umiestnenia zastávok, časová vzdialenosť do centra alebo atribúty trate (napríklad jej zelený povrch alebo prepravná kapacita). Mesto konečne zriadilo aj jednoduchú informačnú podstránku o projekte.

Táto stránka zdôrazňuje klady projektu, ku ktorým patrí zlepšenie spojenia južnej Petržalky s centrom, zvýšenie kapacity verejnej dopravy, zlepšenie prestupov medzi električkami a autobusmi, rozvoj zelene, vznik súbežnej cyklotrasy alebo skvalitnenie komfortu verejných priestorov a zastávkových priestorov. V rámci nového úseku vznikne sedem električkových zastávok a štyri nové či opravené premostenia.

Bližšie podrobnosti boli v uplynulých dňoch zverejnené aj v rámci zmieňovanej zmeny v DRS, ktorá je na posudzovaní EIA. V zmysle týchto úprav by sa mali napríklad optimalizovať niektoré pešie ťahy a rozšíriť plochy pre peších, rozšíriť zelené plochy, plochy koľajísk na zastávkach zazeleniť, a projektovo bol ošetrený aj správny rast stromov vďaka využitiu systému koreňových buniek („treeparkerov“). Okrem toho sa upravili polohy autobusových zastávok, aby sa zlepšili prestupy. Doriešené boli aj polohy priečnych cyklotrás. V neposlednom rade, skvalitniť sa má infraštruktúra v obratisku, s výhľadom výstavby vozovne električiek v oblasti.

Projekt má navyše priniesť aj zlepšenie úrovne pešej dopravy aj v kontexte sídliska ako takého. V rámci vyvolaných investícií sa má vybudovať štvorica nových peších a cyklistických lávok cez Chorvátske rameno. Ich dizajn má byť predmetom architektonicko-dizajnovej súťaže a budú prepájať trať s okolitou zástavbou, ako aj rozvíjať rekreačný potenciál okolia ramena. K navrhovaným lokalitám patrí okolie zastávky Bosákova, dvojica bude smerovať k zastávke Gessayova (naproti Petržalka City a pri workoutovom ihrisku), a Veľký Draždiak. Premostenia by mali byť taktiež dokončené do konca roka 2023.

 

Po výstavbe náročnejšieho úseku prvej etapy sa očakávalo, že druhá etapa sa naštartuje skôr, nestalo sa však tak

 

Hlavné mesto si od dokončenia projektu sľubuje výrazné zvýšenie kvality života a dopravy v najľudnatejšej mestskej časti, ktorá takto získa rýchle a kapacitné spojenie do centra mesta. Zatiaľ len málo zdôrazňovaným, no nemenej dôležitým dôsledkom bude aj aktivácia rozvoja tzv. Centrálneho rozvojového koridoru, teda širokého nezastavaného pásu okolo koridoru električky, kde už desaťročia platí stavebná uzávera. Výhľadovo by tu však malo vzniknúť centrum Petržalky s uzlovými priestormi v kontakte so zastávkami električiek.

Výstavba trate je strategickým projektom, ktorý výrazne ovplyvní budúcnosť mestskej časti a s ohľadom na jej význam ide aj o absolútnu investičnú prioritu pre bratislavskú samosprávu. Prípadný neúspech projektu alebo masívne komplikácie, ktoré by viedli k tomu, že Bratislava by musela preplácať väčšiu časť nákladov, by tak boli pre mesto mimoriadnym problémom.

Ešte v priebehu jari by sa mohlo ukázať, či bude zámer úspešný – v závislosti od počtu ponúk alebo prípadných námietok uchádzačov verejného obstarávania. Mesto ospravedlňovalo dlhú prípravu obstarávania prípravou jeho kvalitného nastavenia, aby nemohli byť vznesené žiadne pochybnosti. Výsledkom však je, že časová rezerva na dokončenie projektu je v zmysle harmonogramu naozaj veľmi tesná. Skúsenosti nielen z Bratislavy ukazujú, že verejné projekty majú navyše mnohokrát tendenciu meškať.

Petržalská radiála tak bude témou roka 2021. Všetko nasvedčuje tomu, že mesto pripravilo projekt, ktorý nebude len dopravnou líniou, ale aj vhodným dotvorením a obohatením verejného priestoru Petržalky. Na najdôležitejšiu otázku – či sa tento zámer stihne včas aj zrealizovať – však ostáva odpoveď v tejto chvíli nejasná.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.