RED 27.06.2022 15:02

Prestrelka Magistrátu a MIRRI pokračuje, výstavba električky v Petržalke naďalej stagnuje

Nikoho neteší pohľad na stavenisko bez stavebného ruchu. Dvojnásobne to platí v prípade momentálne najdôležitejšieho a kľúčového dopravného projektu v Bratislave – predĺženia električkovej trate po južný okraj Petržalky. Stavebné práce na ňom už dlhšie poľavujú a časový sklz oproti pôvodnému harmonogramu sa zväčšuje.

MIRRI: Ak to magistrát nestihne, bude to jeho zlyhanie

Už dlhšie preto zaznievajú pochybnosti, či celá situácia neohrozí čerpanie stomiliónovej sumy z eurofondov, alokovaných na projekt predĺženia električkovej radiály od Jungmannovej (dočasná konečná) až po Janíkov dvor. Pokúsme sa odfiltrovať ich politickú motiváciu a zamerať sa iba na vecné jadro. „Je už isté, že hlavné mesto nestihne dokončiť a sprevádzkovať predĺženie električkovej trate v Petržalke do povinného termínu,“ reaguje na pretrvávajúci niekoľkotýždňový stavebný útlm odbor komunikácie Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI).

Rezort apeluje, že ide nielen o veľký infraštruktúrny projekt, ale zároveň o jeden z najväčších projektov na Slovensku, ktorý realizuje samospráva. „Na problém s výstavbou a vážne riziko upozorňovala vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) opakovane už viac ako rok. Osobne na to upozornila aj primátora Bratislavy Matúša Valla,“ konštatuje MIRRI a varuje, že pokiaľ sa projekt nestihne dokončiť do konca roka 2023, eurofondy prepadnú, čo môže vyvolať aj ďalšie problémy s ich čerpaním. K vicepremiérke sa pridal aj starosta Petržalky Ján Hrčka, ktorý nedávno pranieroval magistrát za to, že „prešlo už pol roka a nie sú dokončené ani terénne úpravy“.

„A výsledok bude taký, že Bratislavčania električku, ktorú potrebujú, nebudú mať, prípadne mesto bude na ňu žiadať peniaze z nového programového obdobia na úkor nejakého iného projektu,“ upozorňuje MIRRI. Za mimoriadne náročné považuje tiež hľadanie náhradného riešenia za zle pripravený projekt a prepadnutie peňazí zo strany samospráv necelé dva roky pred koncom programového obdobia.

Rezort súčasne zdôrazňuje, že v ďalšom programovom období už nebude pre Bratislavu taký veľký balík na rozsiahle investičné projekty. Dôvodom totiž je, že sa počítalo s realizáciou projektu do roku 2023. „Ak ho hlavné mesto nestihne ukončiť včas, bude to jednoznačné zlyhanie vedenia magistrátu,“ odkazuje MIRRI, ktoré sa pre podobný problém s nevyužitými eurofondmi na električky „obulo“ aj do primátora Košíc.

Výstavbu električkovej trate za 74,58 milióna eur bez DPH, ktorá v úseku Bosákova – Janíkov dvor zabezpečí dennú prepravnú kapacitu 30-tisíc cestujúcich v každom smere, odštartovali v novembri 2021. Celý projekt zahŕňa aj štyri nové mostné objekty – kombinovaný pre cestnú aj električkovú dopravu (Rusovská cesta), výlučne pre električku (ponad Chorvátske rameno pri kostole Svätej rodiny), výlučne pre automobily (Kutlíkova ulica) a kombinovaný pre chodcov aj ^cyklistov (Chorvátske rameno). Popri trati a cyklisticko-peších chodníkoch bude vysadených 1.512 nových stromov, takmer 100-tisíc m² trávnikov a tisícky m2 ďalšej zelene. Nový úsek bude na predĺženej 3,9-kilometrovej trase obsahovať 7 nových zastávok.

Stavbu realizuje vysúťažená skupina dodávateľov zo Združenia NS MHD Petržalka. Hlavným členom konzorcia je Aldesa Construcciones Polska, ostatnými členmi sú Aldesa Construcciones S. A. a HANT BA. Jeho bývalý člen CEDIS už v tomto zoskupení nefiguruje. Pred časom boli medializované nezhody medzi dodávateľmi, ktoré sa mali v apríli 2022 podpísať pod mesačným meškaním dokončenia stavebných jám pre most ponad Chorvátske rameno a zakladania pilót pre cestný most na Kutlíkovej.

 

Na výstavbe električkovej trate v Petržalke prebieha len minimálny pohyb

 

Vallo: Peniaze alokované na električku neprepadnú

Hlavné mesto sa k najnovšej kritike oficiálne zatiaľ nevyjadrilo. Už v minulosti sa však voči obavám, že môže mať problém s čerpaním eurofondov, ohradilo a ubezpečovalo, že je na prečerpanie plného objemu financií do konca roka 2023 maximálne pripravené.

Ako vo svojom statuse na sociálnej sieti uviedol tvrdo kritizovaný primátor hlavného mesta SR, na novej električkovej trati v Petržalke prebiehajú aktuálne len práce, ktoré nárast cien neovplyvňuje, napríklad prekládky inžinierskych sietí. Priznáva však, že v posledných týždňoch sú práce na stavbe výrazne utlmené. Hlavným dôvodom je podľa neho rozsiahle zdražovanie cien energií a stavebných materiálov – najmä ocele, železa, betónu a ropy.

„Zjednodušene povedané, ceny materiálov dnes z externých dôvodov (najmä v dôsledku vojny na Ukrajine) výrazne presahujú ceny v čase, keď sa súťažila zákazka a podpisovala zmluva,“ tvrdí Vallo. „Zhotoviteľ však pochopiteľne potrebuje záruky, že za práce dostane zaplatené také ceny, za ktoré dnes dokáže potrebné materiály na svetových trhoch získať. Bez týchto záruk nevie konzorcium uistiť ani svojich subdodávateľov, že dostanú v potrebnej miere zaplatené všetky práce a preto tieto práce nevykonávajú, pokiaľ sa vzniknutá situácia úplne nevyjasní.“

S ohľadom na riziko ohrozenia všetkých verejných stavebných projektov na Slovensku vydal Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) nedávno všeobecné metodické usmernenie s novými pravidlami, ktoré umožnia navýšenie cien vysúťažených zákaziek cez dodatky k zmluvám a tým pádom pokrytie rozdielov v cenách energií i materiálov.

„Po sfinalizovaní dodatkov je zhotoviteľ pripravený znovu rozbehnúť práce podľa harmonogramu. Pri projekte, ktorý obsahuje 145 stavebných objektov, 38 prevádzkových súborov, a len samotná zmluva o dielo s prílohami má niekoľko tisíc strán, je takéto nastavovanie nových pravidiel pochopiteľne zložitý proces, ktorý sa pri najlepšej vôli nedá urobiť zo dňa na deň,“ pokračuje primátor Bratislavy a ďalej obhajuje svoju pozíciu tým, že na práce zrealizované do konca roka 2023 bude možné plnohodnotne čerpať eurofondy z terajšieho programového obdobia.

Dofinancovanie zvyšných úkonov po roku 2023 z ďalšieho programového obdobia vraj umožní fázovanie projektu. Podstatné podľa neho je, že finančné prostriedky alokované na petržalskú električku, ktoré sa nestihnú využiť do konca budúceho roka, sa použijú na iné dopravné projekty v hlavnom meste SR pripravené práve pre tento prípad. „Vyčlenené prostriedky tak zostanú v Bratislave na zlepšovanie dopravy a neprepadnú, ako sa to opakovane z rôznych miest podsúva,“ uzatvára Matúš Vallo svoj status.

 

Vedenie električkovej trate v Petržalke. Zdroj: iMHD.sk

 

Zabudli na inflačnú doložku?

Reakcie Vallových sledovateľov sú rôznorodé, väčšinu však spája názor, že mesto sa malo zobudiť a začať riešiť problém oveľa skôr, keďže situácia s cenami nevznikla včera, ale ich nárast pociťujeme v podstate už od začiatku pandémie.

V diskusii sa objavili aj komentáre, ktoré naznačujú, že mesto zabudlo pri nastavovaní zmlúv  na dôležitý krok. „Navyše veľké infraštruktúrne tendre, ako je tento, majú v zmluve automaticky zahrnutý mechanizmus indexácie cien. Ten rieši situáciu aj bez ÚVO. Ak ste si to tam nedali, sami ste neschopní,“ píše jeden z diskutujúcich. Nie je vylúčené, že nie je ďaleko od pravdy.

Podľa portálu bratislava.zoznam.sk totiž magistrát do vyše 1000-stranového textu zmluvy nepridal inflačnú doložku. Naznačiť to mali vraj ľudia z prostredia výstavby. V prípade pravdivosti ich tvrdenia by bola kompetentnosť a profesionalita zodpovedných pracovníkov na magistráte spochybnená a celá kauza by nabrala nový rozmer.

 

Pozrite si výstavbu električkovej trate v Petžalke vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.