Adrian Gubčo 19.06.2026 10:41
Industriálny duch, nová dominanta a prepracovaný urbanizmus. Odhalená je nová podoba Zváračáku, sľubuje kvalitnú mestskú štvrť
Pred niekoľkými týždňami bola v Bratislave ukončená jedna z najvýznamnejších architektonických súťaží. Riešená bola budúcnosť areálu Výskumného ústavu zváračského, pomerne rozsiahleho kampusu v susedstve Račianskej ulice v Novom Meste. Víťazom sa stali kancelárie Studio Egret West a Superatelier, ktoré pripravili prepracovaný návrh, výborne zhodnocujúci tento industriálny priestor.
Zdroj: Wayfare
Výnimočný prístup architektov i developera
Bratislavský Výskumný ústav zváračský bol kedysi pýchou mesta aj celého štátu. Inštitúcia, vedená profesorom Jozefom Čabelkom, bola v povojnovom období lídrom vo výskume a novým technológiám sa sem chodieval priučiť odborníci aj zo zahraničia. Postupne sa ústav rozrástol do mohutného areálu pozdĺž Račianskej ulice, pričom ho tvorili administratívne, výskumné aj výrobné objekty.
V 90-tych rokoch však prišla transformácia a aktivita v areáli sa začala utlmovať. Výskumný ústav zváračský už nepotreboval také rozsiahle priestory a postupne začal jednotlivé objekty prenajímať alebo využívať na odlišné účely. Pôvodné administratívne sídlo VÚZ sa premenilo na sídlo Ministerstva spravodlivosti SR, bývalý objekt SAV bol nedávno zrekonštruovaný do podoby kancelárskej budovy. Viaceré objekty v areáli majú rozličné využitie, napríklad ako pražiareň kávy, kamenárska dielňa a podobne.
Majitelia areálu sa však rozhodli komplex transformovať na mestskú štruktúru. Spojili sa pritom s novozaloženou firmou Wayfare, za ktorou stojí Juraj Nevolník, v minulosti pôsobiaci ako country manager v Penta Real Estate. Spoločne pristúpili k vyhláseniu medzinárodnej urbanisticko-architektonickej súťaže, ktorá sa stretla s mimoriadnym ohlasom. Víťazom sa napokon stal tím kancelárií Studio Egret West a Superatelier.
Meno víťazov oznámili majitelia a developer „Zváračáku“ už pred časom, teraz však konečne predstavili aj konkrétny návrh. Ten odprezentoval charizmatický zakladateľ a líder Studio Egret West, architekt David West. „Už pri našej prvej návšteve lokality nás zaujal nápis „MY ZVÁRANIU ROZUMIEME“,“ pripomenul už predošlé vyhlásenie. Ocenil pritom, že Superatelier, s ktorým britskí architekti spolupracovali, výborne navnímal prostredie a dokázal nájsť cesty, ako vhodne prepojiť symboliku prostredia s novým riešením.
Veľmi pochvalne sa o víťaznom koncepte vyjadril aj J. Nevolník. „David West ma strhujúcu energiu a dokáže ľudí nadchnúť pre svoju ideu,“ konštatuje. „V návrhu dobre identifikoval silné stránky areálu, správne identifikoval, čo je hodnotnejšie a má potenciál na dočasné využitie, príp. bráni budúcemu rozvoju areálu. Veľmi citlivo narába s architektúrou a vytvára ideálny mix starého a nového.“
Pozitívne víťazné riešenie hodnotí aj Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy. „Návrh zachováva, integruje a transformuje viacero industriálnych objektov a artefaktov, ktorých potenciál je práve vo vytvorení unikátneho charakteru miesta s prepojením na jeho históriu,“ vysvetľuje.
Považuje za dôležité, aby bol tento kľúčový princíp vízie návrhu zachovaný aj v ďalších fázach projektu. „Bratislava tak ma šancu pre ďalší príklad transformácie brownfieldu, kde ide kultúrne dedičstvo ruka v ruke s oživením a aktiváciou lokality v rámci širšieho centra mesta,“ zhŕňa Marko. Mesto bolo súčasťou poroty, ktorá vyberala víťazný návrh.
West priblížil víziu, podľa ktorej nepríde na plošnú asanáciu všetkých starších objektov. Namiesto toho sa bude s postupujúcim rozvojom územia dbať na dočasné využitie niektorých budov a až potom dôjde na ich nahradenie či integrovanie do prostredia. „Architektom sme ponechali voľné ruky v tom, ktoré budovy majú zachovať,“ dopĺňa Nevolník. Jedinými limitmi boli budovy Ministerstva spravodlivosti SR, kancelárskej budovy Zváračáku (bývalá SAV) a gaštanový hájik v srdci areálu.
Nevolník pripúšťa možnosť, že pokiaľ dôjde na asanáciu niektorého z dočasne využitého industriálneho objektu, stretne sa to s odporom verejnosti. Zdôrazňuje však, že ako developer chce byť stopercentne transparentný. Počas postupujúcej transformácie kampusu plánuje aktívne pracovať s jeho možnosťami. „Chceme z toho urobiť živé miesto, ktoré sa aktívne vyvíja a nie je nikdy dokončené,“ popisuje. Existujúci nájomcovia nebudú „vyhnaní“, zvažujú sa možnosti, ako ich zapojiť aj do nového Zváračáku.
Juraj Nevolník napokon vyzdvihol aj morfologické riešenie projektu. Výškový rozdiel medzi Račianskou ulicou a vrchnými časťami areálu je totiž okolo 20 metrov. Išlo o výzvu, s ktorou si architekti vhodne poradili v podobe osadenia domov nad sebou, pričom vytvárajú štruktúru ulíc paralelných s Račianskou. Tvoriť však budú jej omnoho pokojnejšiu alternatívu bez hlukovej záťaže.
Urbanistické riešenie nadväzuje na charakter prostredia a vhodne ho dotvára. Zdroj: Wayfare
Komplexná mestská štvrť
Základný urbanistický model je založený na vytvorení novej uličnej siete, paralelnej k Račianskej ulici, ktorá však bude určená pre peších a cyklistov. Umiestnená tu bude kombinácia domov strednej mierky a série solitérnych objektov, ktoré budú zakončené dominantou smerom ku Križovatke Jozefa Čabelku. Takéto riešenie počíta so zachovaním niektorých industriálnych objektov, vytvorením hlavného pešieho bulváru a uvoľnením priestoru pre zeleň v uliciach, medzi domami aj v zadnej časti projektu, kde bude celý lesík.
Dominantnou funkciou bude samozrejme rezidenčná, keďže je tu naplánovaných približne 1.340 bytov. Bývanie bude umiestnené buď v domoch popri nových peších trasách, resp. uliciach, alebo v solitérnych objektoch, ktorých bude päť – tri bližšie k Račianskej, dve vo vrchnej časti areálu, bližšie k železničnej trati. Súčasťou projektu bude podľa aktuálnej vízie aj administratíva a nemalý objem retailu (spolu až 21-tisíc metrov štvorcových) alebo študentské bývanie so 198 izbami.
To všetko doplní zeleň v podobe záhradných dvorov, ktoré majú krajinársky nadväzovať na prostredie Malých Karpát, komunitných záhrad, strešných záhrad komunitného charakteru pre obyvateľov domov s výhľadmi do okolia, či lesného parku. Tento park bude v hornej časti areálu smerom k železnici a má ísť o najpokojnejšie miesto v kontakte s prírodou. Architekt David West prezentoval v tomto miestne aj herný areál, pripomínajúci podobné riešenie v rámci herného bowlu v Southbanku.
Naopak, najrušnejším verejným priestorom má byť hlavná pešia os, ale „Zváračská os“, ktorá vznikne v severojužnom smere v srdci novej štvrte. Jej súčasťou bude centrálne námestie v priestore gaštanového hája, jedna zo zachovaných industriálnych budov (Zváračské laboratórium, prezývané kvôli výške stropov aj Kostol), alebo vstup do druhého objektu, ktorý je plánovaný na zachovanie (Aplikačná sála). Z oboch strán bude táto os obklopená aktívnym parterom jednotlivých domov.
Nevolník zdôrazňuje, že práve dve zmieňované budovy – Kostol a Aplikačná sála – predstavujú to najhodnotnejšie z pôvodných štruktúr, ktorých zachovanie zároveň dáva najväčší ekonomický zmysel. Ich funkcia ešte nie je pevne daná. Hoci sa v areáli nachádza viacero zaujímavých objektov, upozorňuje, že by stáli v ceste potrebnému parkovaniu alebo iným funkciám.
Nástupný priestor do projektu so zachovanými odkazmi na pôvodné objekty. Zdroj: Wayfare
Architekt West na druhej strane naznačuje, že napríklad jedna z dielní by sa dala teoreticky inkorporovať do študentského internátu. Ďalšie artefakty by sa mohli preniesť do verejného priestoru v podobe svojských odkazov – napríklad betónová konštrukcia pri vstupe do areálu bude odkazovať na veľkú halu medzi Ministerstvom spravodlivosti a objektom SAV (Zváračákom), zachované by mali byť aj žeriavy, silá a v neposlednom rade aj umelecké diela.
Študentský internát jednou z menej typických funkcií, Nevolník ju ale vidí ako logické riešenie požiadaviek na určitý objem občianskej vybavenosti a zároveň doplnenie funkcie, pre ktorú vidí v Bratislave potenciál. Pôjde podľa neho o kvalitné servisované študentské bývanie na dobrej úrovni, nebudú to žiadne prezlečené byty.
Najvyššou dominantou komplexu bude výšková budova s viac ako 100 metrami. „Výšku sme v priebehu súťaže znížili. V prvom kole bol limit 130 metrov, po internej diskusii sme si ale povedali, že takáto výška patrí skôr do downtownu,“ vysvetľuje J. Nevolník. Toto rozhodnutie vysvetľuje aj ekonomickou logikou, keďže takéto bývanie by muselo byť drahšie. Cieľovú skupinu projektu definuje ako štandardných zamestnancov korporátov, nemá ísť teda o „luxusné“ bývanie.
Z pohľadu územného plánovania sú podľa developera úvodné etapy (prvých 300-400 bytov) v súlade s architektonickou víziou. V neskorších fázach ale bude pravdepodobne potrebné požiadať buď o zmenu Územného plánu alebo o odchýlku výmenou za kontribúciu.
Nevolník očakáva, že prvá etapa projektu sa v ideálnom prípade naštartuje zhruba o dva roky. Celý Zváračák sa však bude realizovať 10-12 rokov. Súčasťou Bratislavy tak bude približne v roku 2040. Podľa Davida Westa by sa mal development realizovať približne v piatich etapách plus nultej etape. V prvej by malo vzniknúť 204 bytov a študentské bývanie, v druhej 289 bytov, v tretej 175, v etape 4A 280 bytov, v 4B 64 rezidencií a napokon v poslednej etape 328 bytov vo výškovej dominante.
Hlavná pešia os v srdci štvrte so zachovaným "Kostolom". Zdroj: Wayfare
Veľký prínos aj výzva pre Bratislavu
Transformácia Zváračáku sa zaraďuje k sérii významných rozvojových projektov, zameraných na premenu bratislavských brownfieldov. Významovo ju možno zaradiť k prestavbe Palmy, Bratislavskej cvernovej továrne (teda Zwirnu) alebo bývalého Gumonu, kde dnes vzniká Downtown Yards. Kvalitatívne sa doťahuje na úroveň Palmy, ktorá je v súčasnosti jedným z najprepracovanejších porevolučných developmentov v metropole.
Oživením tejto časti mesta dôjde k ďalšiemu skompaktneniu mestskej štruktúry a priblíženiu sa k vízii husto zastavaného, udržateľného a efektívne riešeného mesta. Výskumný ústav zváračský nepotrebuje pre svoje aktivity disponovať sídlom v širšom centre Bratislavy a podľa informácií YIM.BA dokonca zvažuje zriadenie nových priestorov mimo mesta ako takého. Prirodzene, má za sebou silnú historickú tradíciu, tú ale možno zachovať aj udržaním a premenou niektorých objektov – a to by sa malo podľa všetkého podariť.
Kľúčovou otázkou a kameňom úrazu bude, ako to už pri výstavbe v blízkosti Račianskej býva, doprava. Ulica je výrazne zaťažená a miestna električková trať je na hrane kapacity. Problémom je aj jej stav – čoraz hlasnejšie sú hlasy, volajúce po jej modernizácii. S tým spojené odstávky prevádzky električiek vytvárajú riziko kompletného dopravného kolapsu. Takmer tritisíc nových obyvateľov Zváračáku situácii nepomôže.
Ruka v ruke s masívnou súkromnou investíciou sa tak zvyšuje tlak aj na verejné projekty, ktoré by priniesli zlepšenie infraštruktúry. V prípade Račianskej ich je hneď niekoľko – napríklad predĺženie Bojnickej po Račiansku, predĺženie Tomášikovej po Račiansku a výhľadovo aj jej obchvat. Nápomocná by bola aj Severná tangenta.
Azda s výnimkou predĺženia Bojnickej ide o vízie, o ktorých sa viac hovorí, ako sa na nich robí. Bez ohľadu na postoj k individuálnej automobilovej doprave, Bratislava potrebuje základnú cestnú kostru, ktorá je schopná odviesť ťažisko dopravy a vytvárať predpoklady pre jej postupné zahusťovanie a intenzifikáciu prostredníctvom prestavby industriálnych areálov. Najviac to je cítiť práve v susedstve Račianskej.
Prestavba Zváračáku je tak sama osebe veľkým prínosom. V ešte väčšej miere sa aktivuje areál s obrovským potenciálom, pribudne množstvo nových bytov, nové využitie dostanú atraktívne industriálne budovy, skvalitní sa verejný priestor a zrealizujú sa budovy s vysokým architektonickým štandardom. Bratislava sa sane ešte príťažlivejším a súčasne pôsobiacim mestom.
Na druhej strane, zvýši sa tlak na zaťaženú dopravnú sieť. Riešenie tohto problému je ale najmä v záujme a kompetencii mesta. Či sa takto zvýši dôraz na urýchlenú realizáciu potrebných infraštruktúrnych projektov, sa ešte len ukáže.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
