Adrian Gubčo 27.07.2026 16:17

Fenomenálny úspech predĺženej trate. Skompletizovaná Petržalská radiála má jeden rok

Presne pred rokom bola uvedená do prevádzky predĺžená Petržalská radiála na úseku medzi Jungmannovou a Janíkovym dvorom. Desaťtisíce obyvateľov najväčšieho bratislavského sídliska tak získali prístup k električkovej doprave, ako aj k jednoduchšiemu a rýchlejšiemu spojeniu s centrom mesta. Vedenie Bratislavy hodnotí prvý rok jej prevádzky ako mimoriadny úspech.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Presne pred rokom, 27. júla 2025, bola po bezmála štyroch rokoch výstavby spustená prevádzka na predĺženej Petržalskej radiále. Išlo o zásadný míľnik pre verejnú dopravu v Petržalke aj celej Bratislave. Skompletizovaná bola piata bratislavská električková radiála a zároveň dobudovaná nosná os verejnej dopravy, o ktorej sa hovorilo už od začiatku budovania sídliska v 70-tych rokoch minulého storočia.

Pôvodne sa tu rátalo so vznikom „rýchlodráhy“, teda metra. V prvej fáze malo prechádzať cez Starý most a v neskoršej prekonať podzemným spôsobom Dunaj a pokračovať do centra. Výstavba metra začala na konci 80-tych rokov, tesne po Nežnej revolúcii ale prestala a nikdy nebola obnovená. Neskôr sa hovorilo o jej obnovení, napokon sa ale rozhodlo o vybudovaní klasickej električkovej trate.

Postavená bola v dvoch etapách. Prvá spojila Šafárikovo námestie s Jungmannovou, pričom bol komplexne obnovený aj Starý most. Dokončená bola v roku 2016 a okamžite sa napriek obavám kritikov ukázala ako úspešná. V tom čase sa rátalo, že s výstavbou druhej etapy sa začne v krátkom čase a dokončená bude do roku 2020.

Napokon sa ale realizácia začala až na jeseň 2021. Práce boli spojené s viacerými komplikáciami a došlo k ich výraznému útlmu, čo muselo mesto aktívne riešiť. Ani po ich obnovení sa nepodarilo splniť všetky míľniky a niekoľkokrát došlo k odkladu dokončenia či spustenia prevádzky. Definitívne sa podarilo trať spustiť v júli 2025, hoci ešte neboli dokončené viaceré stavby – zastávky, prestupný uzol v Janíkovom dvore alebo cestný most na Kutlíkovej.

V každom prípade, na úspechu projektu sa to výraznejšie negatívne neprejavilo. Potvrdzujú to štatistiky Dopravného podniku Bratislavy (DPB). Ako z nich vyplýva, nová radiála vykazuje až 1,2 milióna prepravených cestujúcich mesačne (40-tisíc denne), vďaka čomu sa električková linka L3 stala suverénne najvyťaženejšou linkou v meste. Pohyb cestujúcich cez dunajské mosty zároveň medziročne vzrástol o 7%.

DPB ďalej pripomína, že denne po tejto trase prejde takmer 500 spojov. Cesta z konca Petržalky do centra mesta trvá 12 minút a 45 sekúnd, z centra na juh sídliska 11 minút a 30 sekúnd. Dôvodom rýchlej jazdy je okrem novej trate aj inteligentné riadenie dopravy, teda preferencia električiek.

Projekt zmenil dopravné správanie Petržalčanov a návštevníkov Petržalky. Kým predtým Starý most pokrýval 19% verejnej dopravy cez dunajské mosty, dnes je to 34%. Znížil sa tým vplyv Mosta SNP (z 50% na 40%). Podľa dát Petržalčania počas ranného dochádzania viac využívajú autobusy, počas poobedného však presadajú do električky.

Predĺženie trate malo vplyv aj na prvú etapu. „Prepojenie celej trasy prilákalo aj nových cestujúcich, pretože nástupy na „starej“ časti trate medziročne stúpli o viac ako štvrtinu. Električka takisto vytvorila plnohodnotnú lokálnu dopravu, keďže až 40% jázd sa realizuje výlučne v rámci Petržalky,“ približuje Martin Rybanský, predseda predstavenstva DPB. Podľa Rybanského k tomu prispieva aj atraktívny interval, ktorý podľa neho pripomína parametre metra.

Ďalej vyzdvihuje jej ekologický aspekt, nakoľko električky mali ušetriť 454 ton skleníkových plynov ročne (CO2e) a z ovzdušia Bratislavy odstrániť 1,5 tony oxidov dusíka či 13 kilogramov prachových častíc. „Kým pred rokom sa bezemisne (električkou) cez Dunaj prepravil len jeden z piatich Petržalčanov, po roku prevádzky novej trate je to už každý tretí,“ dodáva Rybanský.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Primátor Bratislavy Matúš Vallo sa netají spokojnosťou. „Veľmi sa teším z toho, ako električka zmenila Petržalku, ako rýchlo si ju Petržalčania, Petržalčanky obľúbili a stala sa prirodzenou súčasťou ich života,“ konštatuje.

Vracia sa pritom k debatám o zmysle projektu. „Spomínam si, ako na začiatku jej výstavby existovali určité obavy z toho, že električková trať rozdelí Petržalku. Po roku od spustenia električky však vidíme, že sa udial pravý opak – električka spája.“ Vallo vyzdvihol aj prítomnosť súvisiacej infraštruktúry, teda nové premostenia, chodníky, či križovatky, ktoré podľa neho uľahčili pohyb po sídlisku.

Bratislava o električkách priamo hovorí ako o mestotvornej náhrade metra. Považuje ich za kľúč k rýchlejšej preprave po meste, zároveň ale dodáva, že do tohto systému treba investovať. V tomto smere spomína už zrealizované projekty, napríklad čiastočnú modernizáciu Vajnorskej radiály či rekonštrukciu Depa Krasňany. V príprave sú ďalšie zámery.

„Dopyt po mestskej hromadnej doprave rastie výrazným tempom – v roku 2025 prepravil podnik takmer 300 miliónov cestujúcich, čo je viac ako v predpandemickom roku 2019. Na udržanie dopytu má DPB pripravený zásobník projektov v štádiu okamžitej realizácie v hodnote vyše 771 miliónov eur,“ konkretizuje Rybanský. Za tieto peniaze chce nakupovať nové električky a modernizovať staršie trate. Týkať sa to má najmä Ružinovskej radiály.

Matúš Vallo dúfa, že to citeľne posunie Bratislavu, a to aj z medzinárodného hľadiska. „Do MHD sme investovali veľa úsilia aj financií a som rád, že rastúcu kvalitu našej MHD oceňujú aj Bratislavčania a Bratislavčanky. A zároveň som presvedčený, že práve MHD je jednou z tých oblastí, v ktorej Bratislava môže predbehnúť úroveň miest, ktoré sú okolo nás a ku ktorým dlhodobo vzhliadame.“

Mesto sa omeškalo s dokončením niektorých častí stavby. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Prevádzka predĺženej Petržalskej radiály sa nepochybne ukázala ako úspech, zároveň treba ale povedať, že to nie je až také prekvapenie. Celý urbanizmus Petržalky je nastavený tak, aby v jeho centrálnej severo-južnej osi bola umiestnená kapacitná koľajová doprava. Zvyšok sídliska mal k tejto osi prirodzene gravitovať a vytvárať predpoklady pre aktívne využívanie dopravnej infraštruktúry.

Aj vďaka tomu má električka s centrom veľmi priame a rýchle spojenie. Zastávky sa nachádzajú v blízkosti prirodzených uzlov a dajú sa dobre napojiť na autobusovú dopravu, ktorá cestujúcich k trati „zváža“. Naostatok, Starý most nie je zaťažený zápchami, na rozdiel od ostatných mostov, čo robí z jej využívania lákavú možnosť.

Stále však treba pripomenúť aj určité nedostatky projektu. Prvým je prirodzene priebeh výstavby, ktorý bol spojený s viacerými problémami. Tie nemožno hodiť len na pandémiu, vojnu alebo infláciu, príp. na nezodpovednosť dodávateľa. Nepochybne došlo aj na sériu manažérskych zlyhaní na strane mesta, pričom nie je známe, či došlo k vyvodeniu dôsledkov. V každom prípade to vyvoláva obavy, či je mesto schopné bezproblémovo realizovať iné podobné projekty.

Druhým nedostatkom je zasadenie radiály do prostredia. V jej susedstve vznikla populárna cyklotrasa, ktorá je však obľúbená aj medzi chodcami. Paralelný chodník totiž popri trati nevznikol, čo je chyba investora i projektanta. V minulosti sa rátalo so vznikom paralelnej cesty, verejnosť si však vyžiadala jej odstránenie. Popritom sa ale pravdepodobne zabudlo, že minimálne chodník z nej mal zostať.

Napokon je to urbanistické riešenie bezprostredného okolia trate, najmä zastávok. Vo vyspelých a logicky uvažujúcich mestách je prirodzené, že ide o miesto najvyššej koncentrácie zástavby a vybavenosti, aby čo najviac ľudí používalo verejnú dopravu. Petržalská radiála však vedie – a podľa existujúcich náznakov aj bude z veľkej časti viesť – v zelenom koridore. Táto chyba je dôsledkom politických rozhodnutí.

Potvrdilo sa tak očakávanie, že sa zo skompletizovanej Petržalskej radiály stane veľké víťazstvo pre verejnú dopravu. Úspechy v iných súvisiacich témach sú však limitované. Vznik obdobných tratí nemá len vytvárať dopravnú obsluhu, ale aj podnietiť ďalší mestský rozvoj. Na to sa v Bratislave popri veľkolepých plánoch na nové radiály očividne zabúda.

Pozrite si výstavbu električkovej trate vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.