Adrian Gubčo 02.07.2020 15:47

Trať v downtowne je ohrozená, mestu hrozí dopravný kolaps

Na začiatku minulého týždňa sa konalo ďalšie zo stretnutí k zámeru výstavby novej električkovej trate cez Pribinovu a Košickú ulicu, ktorá by obslúžila významnú časť rastúceho bratislavského downtownu. Proti projektu sa postavila časť kultúrnej obce, diskusie však ku žiadnemu kompromisu neprišli. Navyše, postoj Ministerstva kultúry vedie debatu do slepej uličky, čo by znamenalo totálny dopravný kolaps centrálnej Bratislavy.

Hlavné mesto zorganizovalo debatu priamo v priestoroch Magistrátu – Primaciálneho paláca – kam pozvalo zástupcov časti kultúrnej obce, ktorá sa nevie stotožniť s plánom vedenia Bratislavy viesť trať popred Slovenské národné divadlo. Na strane mesta diskutoval nielen primátor, ale aj poprední architekti Igor Marko, Juraj Benetin, Juraj Šujan, Iľja Skoček a Ľubomír Závodný, spoločne s dopravným expertom Tomášom Vašekom a zastupujúcim riaditeľom Metropolitného inštitútu Bratislavy Jánom Mazúrom. Diskusiu viedla Milota Sidorová z MIB-u.

Debaty sa zúčastnili až traja vládni ministri, medzi ktorých patrí ministerka kultúry Natália Milanová, minister životného prostredia Ján Budaj a minister dopravy a výstavby Andrej Doležal. Stretnutia sa zúčastnili viacerí herci, hudobníci, ako aj ďalší architekti alebo pamiatkari. Mesto poňalo stretnutie ako odbornú debatu, na ktorej sa bude hľadať spôsob, ako vyriešiť problémy a obavy, ktoré sa v súvislosti s projektom vyskytujú.

Nanešťastie, podľa výpovedí účastníkov stretnutia, diskusia mala ďaleko od pokojného odborného stretnutia. Atmosféra bola údajne veľmi emotívna a padlo niekoľko zásadných vyhlásení, ktoré majú ďaleko od hľadania kompromisného riešenia. Hlavné mesto aj naďalej argumentuje vypracovanou dopravno-hlukovou štúdiou, podľa ktorej je vedenie trate v tomto území možné len popred Slovenské národné divadlo, voči tomu však zaznelo apriorné odmietnutie.

Diskusiu zhrnula veľmi radikálnym spôsobom ministerka kultúry, ktorá vyhlásila, že „radšej žiadna električka, ako električka pred SND,“ na čo miestnosť bez ďalšej možnosti reakcie opustila. Sekundoval jej minister životného prostredia, ktorý naznačil, že Bratislava má iné problémy, ktoré by mala riešiť.

„Odmietavý postoj, opretý o nedotknuteľnosť priestoru pred SND, obavy z technickej realizovateľnosti riešenia a hluku z električky, ktorý by podľa predstaviteľov iniciatívy mohol rušiť predstavenia v SND, sa ani na tomto stretnutí nepodarilo prekonať,“ pripúšťa aj hovorkyňa Hlavného mesta SR Bratislavy Katarína Rajčanová. „Mesto síce rozumie týmto obavám, ale nemôže nedotknuteľnosť jedného námestia nadradiť riešeniu iného, ďaleko väčšieho problému, ktorému mesto čelí.“

Tým je samozrejme myslený radikálny rozvoj tejto časti mesta, kde v priebehu niekoľkých rokov pribudlo a naďalej pribúda obrovské množstvo bytov, kancelárií či komerčných plôch. Tento vývoj je do veľkej miery nezastaviteľný a v dohľadnom čase prinesie obrovské zvýšenie dopravnej záťaže – Magistrát odhaduje, že sa tu bude denne pohybovať až 200-tisíc ľudí. Nanešťastie, mesto napriek varovaniam na tento vývoj pripravené nebolo a vopred nenaplánovalo žiaden rozvoj kapacitného systému verejnej dopravy.

V danej situácii je v súčasnosti navrhované riešenie nielen najmenej zlým z ešte horších, ale v podstate aj jediné realizovateľné bez toho, aby nespôsobilo ešte väčšie problémy. Trať po Pribinovej prechádza cez územie, ktoré je možné prestavať bez zhoršenia podmienok na hlavných mestských komunikáciách, kým po Košickej je v kľúčovej časti medzi Prístavnou a Mlynskými nivami vedená po okraji ulice, čím sa zabezpečí jej segregácia a jednoduchší prechod cez križovatky. Navyše takto obslúži skutočné ciele dochádzky – nákupné centrum v Eurovei a veľké kancelárske komplexy v Eurovea City alebo na mieste dnešnej Ryby.

Navyše, mesto vo svojej štúdii zhodnotilo aj riziká, týkajúce sa hluku a vibrácií, ako aj dopad na verejný priestor. Príklady z množstva iných metropol ukazujú, že električková doprava a prítomnosť divadla nemusia byť v konflikte a vhodné riešenie verejného priestoru vie zabezpečiť, že trať nebude žiadnou bariérou, práve naopak: mestotvorným a oživujúcim prvkom, ktorý dodáva okoliu vyššiu kvalitu.

 

Hlavné mesto preverilo viacero variánt vedenia trate, ako jednoznačne najlepší sa ukázal variant po Pribinovej popred SND. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Odporcovia však akoby viaceré z týchto preverených a odborne zdôvodnených argumentov nevideli alebo odmietali vidieť. Výsledky hlukovej štúdie sú údajne nedostatočné, na čo mesto ponúklo, že vypracuje ďalšiu, pod ktorú sa podpíše aj SND. To túto ponuku odmietlo, a to vysoko pravdepodobne z jednoduchého dôvodu: štúdia by potvrdila, že električka by nemusela vôbec prekážať, zvlášť pri zapracovaní súčasných vyspelých technológií.

Argument o nemožnosti vedenia trate inými trasami, keďže tieto by boli buď nezrealizovateľné alebo technicky enormne náročné, zas odmieta iniciatíva Ľudská mierka, ktorá je v odpore voči trati asi najaktívnejšia. Podľa stanoviska iniciatívy na sociálnej sieti by bližšie preskúmanie ďalších možností ukázalo, že sú reálne a vhodnejšie, ako dnes navrhovaný variant.

Nakoniec je tu nesúhlas spojený s údajným narušením a barierizáciou verejného priestoru. Námestie M.R.Štefánika je svojou spojitosťou podľa odporcov jedinečným priestorom, ktorý by mal byť zachovaný v súčasnej podobe a v režime pešej zóny. Nová trať by SND odtrhla od Dunaja a ako taká by znížila kultúrnosť priestoru. Časť umelcov dokonca vedenie Bratislavy obvinila z útoku na kultúru. 

Magistrát však oponuje. „My sústavu verejných priestorov v zóne Pribinova nevnímame ako homogénnu,“ hovorí Katarína Rajčanová. „Obsadenosť verejných priestorov stúpa smerom k rieke, spoločenské aktivity sa sústreďujú v priestore okolo vodného prvku medzi dvoma krídlami obchodnej pasáže, chránenom pred vetrom a pri priaznivom počasí graduje pozdĺž Dunaja. Navrhovaná trasa električky prechádza iba tranzitnou zónou, pobytové priestory zostávajú nedotknuté.“

Tento názor potvrdzuje aj analýza pešieho pohybu v lokalite, ktorá ukazuje, že priestor, kadiaľ prechádza električka, je skutočne len tranzitnou zónou. Časť kultúrnej obce, ktorá proti zámeru vystupuje, v minulosti na tento postoj reagovala zverejnením vizualizácie, prezentujúcej električky, tvoriace nepriestupnú bariéru pred divadlom. Túto vizualizáciu hodnotím ako vysoko manipulatívnu.

Z výhrad smerujúcim k "ničeniu" verejného priestoru možno ešte spomenúť údajné ničenie trhoviska na Miletičovej. Tu je však opak pravdou, MIB plánuje na budúci rok vyhlásenie architektonickej súťaže na rekonštrukciu trhoviska. Pri doterajšej úrovni súťaží na MIBe možno len sotva povedať, že by tento krok mal viesť k ničeniu. 

Magistrátu sa napriek všetkému nepodarilo mienkou odporcov pohnúť, v diskusiách však chce pokračovať. „Proces participácie bude ďalej pokračovať. Veríme, že odmietavý postoj ministerky kultúry aj ostatných zástupcov iniciatívy sa pod váhou odborných argumentov ešte zmení,“ uzatvára hovorkyňa mesta.

 

Vysoko manipulatívna vizualizácia odporcov električky na Pribinovej. Zdroj: Iniciatíva Stojíme pri kultúre

 

Faktom však je, že radikálne odmietavý postoj ministerky dostáva celú otázku do slepej uličky – Ministerstvo kultúry totiž musí pre výstavbu dopravnej trasy uvoľniť svoje pozemky. Ani stanoviská a názory popredných architektov, urbanistov a ďalších odborníkov nepresvedčili prítomných umelcov, aktivistov a politikov, že nejde o čierno-bielu tému a že mesto má skutočný záujem nájsť také riešenie, ktoré by bolo maximálne kvalitné v rámci dostupných možností.

Oponenti zároveň neponúkli žiadne odborné protiargumenty, len emóciami podfarbené alebo subjektívnymi kritériami podoprené postoje, ktoré však neprinášajú víziu, ako situáciu riešiť. Staršie návrhy, ako vložiť električku pod zem, sú nereálne. 

Bratislava má reálny problém, aj napriek tomu, čo hovorí minister životného prostredia. Paradoxne, práve on by si mal byť vedomý toho, že doprava je jedným z hlavných znečisťovateľov ovdzušia a už čoskoro, ak sa situácia nezmení, budú možno státitisíce obyvateľov Bratislavy vystavené emisiám z desiatok tisíc automobilov. Namiesto nich pritom mohla premávať v tejto časti mesta čistá a ekologická električka, ktorú minister odmieta.

Hlavné mesto je tak na prahu dopravnej katastrofy. Ak sa skutočne odmietne aktuálne preferované vedenie trate a uprednostní sa iné – napríklad po Landererovej – výsledkom bude v každom prípade dopravný kolaps. Landererova sa bude musieť rozšíriť, čím sa stane ešte väčšou bariérou, a mesto zároveň oslabí jednu z kľúčových kapacitných komunikácii v meste, ktorá je potrebná, bez ohľadu na náš postoj k individuálnej automobilovej doprave. Križovatky s Dostojevského radom a Košickou sa zároveň stanú výrazne komplikovanejšími a budú dopravu ďalej zdržovať.

Ak však nie je jedna zo strán ochotná vidieť, že ďalšie zdržovanie projektu prinesie len veľmi citeľné negatíva, a nechce sa ani podieľať na kompromisnom riešení – a tým nie je úplné odmietnutie električky, ako to naznačuje ministerka kultúry – potom možno nie je problém v projekte ani prístupe mesta, ale v samotných oponentoch.

Možnosť diskutovať je prejavom veľkorysosti Hlavného mesta, ktoré to nemuselo vôbec robiť a nič zlé by sa nestalo, keďže takéto výsostne odborné a akútne témy nie sú vecou participácie. Napriek tomu, odporcovia nevyužili ponúknutú šancu.

Vo verejnej debate nakoniec zaznieva ešte jeden motív – údajná mimoriadna spolupráca s developerom JTRE, ktorý buduje zónu Eurovea City a prvý prišiel s myšlienkou električkovej trate. „Pán primátor investuje neskutočný politický kapitál, aby vyhovel investorovi J&T v jeho rozmare,“ cituje Jána Budaja Denník N. Na toto tvrdenie sa dá povedať iba jediné – je to totálny nezmysel. To vie potvrdiť každý, kto pozná pomery na Magistráte, čo by Ján Budaj ako dlhoročný komunálny poslanec vedieť mohol. Aktuálne vedenie mesta dokonca žiadalo (viac tu pod kategóriou stretnutie so zástupcami JTRE) kvôli dopravnej záťaži o zníženie mrakodrapu Eurovea Tower.

Z enormne dôležitého projektu, s ktorým prišiel developer v čase, kedy bol Magistrát v dopravnom plánovaní absolútne neschopný, a ktorý súčasné vedenie mesta podrobilo dôkladnej a kritickej analýze, sa stáva nástroj politického boja. Niektoré reakcie odporcov pôsobia skôr ideologicky ako racionálne, a viac pripomínajú politické útoky. Obyvatelia Bratislavy, ako to je zvykom, skončia pri tejto hre o tróny na poslednom mieste.

Podobne ako to bolo pri schvaľovaní parkovacej politiky pred rokom, aj tu ostáva len skonštatovať: čas diskusií skončil, je čas konať.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.