Adrian Gubčo 22.01.2026 11:24
Vysokorýchlostným vlakom aj do Bratislavy. Výsledky štúdie riešenia nových tratí v metropole boli odhalené
Európa má byť v budúcnosti prepojená sieťou vysokorýchlostných železničných tratí (VRT), ktorá zabezpečí expresné a veľmi pohodlné spojenie najvýznamnejších metropol. Zaradiť sa k nim má aj Bratislava, pričom nové koridory sa budú zameriavať najmä na prepojenie hlavných miest V4. Ministerstvo dopravy SR predstavilo prvé výsledky štúdie, ktorá naznačuje, ako bude VRT v priestore Bratislavy vyzerať.
Ilustračný záber - stanica Praha - Východ. Zdroj: MP+ov Nehvizdy 2020
Časť Slovenska s Bratislavou by mala byť v budúcnosti súčasťou plánovanej VRT v rámci železničného prepojenia hlavných miest krajín V4. Minister dopravy SR Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) o tom v stredu informoval na základe výsledkov štúdie uskutočniteľnosti VRT pre traťové úseky na území Slovenska ako súčasť vysokorýchlostného železničného prepojenia Budapešti, Bratislavy, Prahy a Varšavy.
Minister pripomenul, že pôvodne sa uvažovalo, že VRT Bratislavu obíde kvôli blízkosti Viedne, napokon sa ale podarilo vyrokovať, že to tak nebude. Taktiež upozornil, že sa posudzovalo až 38 variantov. „Aj preto tá štúdia tak dlho trvala,“ skonštatoval. Pôvodne sa predpokladalo, že bude jej príprava trvať 24 mesiacov, bolo to však výrazne dlhšie. V tejto chvíli ju ešte čaká posudzovanie zo strany Útvaru hodnoty za peniaze.
Ako ďalej Ráž priblížil, z 38 variantov sa bližšie preverovali tri hlavné scenáre. Vybraný bol tzv. konzervatívny variant. Tvorený je dvoma etapami. Prvá etapa prinesie zdvojkoľajnenie trate Rusovce - Petržalka, modernizáciu stanice v Rusovciach, optimalizáciu kapacít Hlavnej stanice v Bratislave či štvrtú koľaj v úseku Bratislava, Lamač - Bory. Vlak samotný bude prechádzať cez celé mesto, teda cez stanicu Petržalka, cez Prístavný most, stanicu Nové Mesto až na Hlavnú stanicu.
V rámci tejto etapy vznikne aj stanica Bratislava – Západ v blízkosti Stupavy. Tá bude napojená na Bory a obsahovať bude servisné zázemie pre VRT súpravy, nakoľko Hlavná stanica neposkytuje priestor pre vznik náležitej infraštruktúry. Ráž upozorňuje, že Hlavná stanica nezanikne. Vybuduje sa aj dvojkoľajná spojka v smere na Zohor.
V druhej etape sa vybuduje VRT, smerujúca od Bratislavy – Západ smerom k hranici s Českom, ako aj Rakúskom v smere na Viedeň, resp. Marchegg. Po dokončení oboch etáp by rýchlosť medzi Hlavnou stanicou a Lamačom mala byť medzi 100 a 120 km/hod, medzi Lamačom, Bratislavou – Západ a Zohorom 160 km/hod, medzi Bratislavou – Západ a Marcheggom 160 km/hod a medzi Bratislavou – Západ a hranicou s Českom 320 km/hod. Jazdný čas z Bratislavy – Západ na Hlavnú stanicu by mal dosiahnuť 13 minút, do Viedne 24 minút, do Brna 33 minút, do Budapešti (Keleti) 115 minút a do Prahy 120 minút.
Podľa všetkého by mohli byť obe etapy dokončené v roku 2046, pričom odhadované náklady predstavujú 3,3 miliardy eur. Len na potrebné pozemky, projekciu a prípravu pôjde asi 360 miliónov eur. Prebiehať bude medzi rokmi 2027-2036, s realizáciou sa začne v roku 2029.
Financovanie by malo pochádzať predovšetkým z európskych zdrojov, najmä CEFu – nástroja na prepájanie Európy. Ráž predpokladá, že s ohľadom na cezhraničný význam tohto projektu získa podporu aj zo strany susedných krajín, čo by malo pomôcť pri lobingu v snahe o získanie prostriedkov. „Nevidel by som to ako úplné sci-fi. To proste bude. Otázka je, kedy. My budeme určite pracovať na tom, aby sme to posunuli v rámci našej administratívy a času, ktorý nám zostáva, najďalej ako sa bude dať,“ uzavrel Jozef Ráž.
Zdroj: Ministerstvo dopravy SR
Predstavené riešenie VRT v Bratislave prináša niektoré logické závery, ale aj komplikácie. Vybudovanie stanice Bratislava – Západ je pravdepodobne nevyhnutnosťou, nakoľko inde v meste absentuje vhodný priestor pre umiestnenie potrebnej infraštruktúry. Jej existencia je potrebná, ak sa má slovenská metropola zapojiť do širšej medzinárodnej siete VRT. V tomto smere tak štúdia priniesla prirodzené, hoci neprekvapivé závery.
Kľúčovým problémom je prechádzanie vlakov cez Bratislavu. Práve mestá predstavujú pre VRT problém, keďže vlaky musia spomaľovať a prechádzať cez sídlo zníženou rýchlosťou, čím sa čiastočne stráca účinok novej trate. Aj preto je v mnohých prípadoch – čo bude viditeľné aj v Česku – výstavba staníc VRT realizovaná na okrajoch miest a trate nie sú vedené priamo do centier.
V Bratislave však majú vlaky prechádzať cez celé mesto, od Lamača cez Hlavnú stanicu, Nové Mesto a Prístavný most až do Petržalky. To prinesie obrovskú časovú stratu. Zmysel by dávalo, keby vlaky skôr prechádzali pod mestom, v takom prípade sa ale treba pripraviť na to, že VRT nebude stáť 3,3 miliardy eur, ale bez problémov aj dvojnásobok. Potrebné by neboli len tunely, ale aj kompletná prestavba Hlavnej stanice, azda spojená s totálnou asanáciou súčasných stavieb a výstavbou nových.
Vyvolanou investíciou by mohla byť výstavba podzemnej stanice na Filiálke a výstavba druhého tunelu, ktorý by čiastočne využil tunel pre VRT. V takom prípade sa ale cena priblíži skôr k cene obrovského železničného megaprojektu Stuttgart 21. Výstavba tunelov a novej stanice v nemeckom Stuttgarte mala pôvodne stáť asi 2,6 miliardy eur, napokon sa približuje k 12 miliardám. Aj to je však cena za naozaj komplexné riešenie železničnej dopravy v náročnom prostredí.
Týka sa to v konečnom dôsledku aj Bratislavy. Predstavená štúdia odhalila len polovičný produkt. Slovenská metropola v ňom pôsobí ako čierna diera, do ktorej bude VRT vovedená a následne z nej vyvedená, priamo v meste ale k žiadnym výraznejším zlepšeniam nedôjde.
Ak si teda niekto sľubuje, že sa za 3,3 miliardy eur vyriešia problémy železničnej dopravy v Bratislave, je na omyle. Slovenské hlavné mesto potrebuje omnoho viac peňazí, projektov aj odvážnych lídrov, ktorí budú ochotní aj schopní skutočne radikálne (no potrebné) riešenia zrealizovať. V opačnom prípade bude VRT pre Bratislavu len statusovou záležitosťou.
(YIM.BA, TASR, Ministerstvo dopravy SR)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
