Adrian Gubčo 15.08.2023 12:50

Veľa kriku pre nič. Lokalita pre nájomné byty na Šustekovej má byť nevhodná, ide o nezmysel

V Bratislave sa má v najbližších rokoch realizovať niekoľko projektov rozvoja nájomného bývania. Jeden z najvýznamnejších by mal vzniknúť na Šustekovej ulici v Petržalke, v susedstve existujúcich panelových bytových domov aj novšej zástavby. Podľa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) však má byť táto lokalita nevhodná.

Zdroj: Google Maps, Metropolitný inštitút Bratislavy

Ako informujú Bratislavské noviny, RÚVZ má problém s jedným kľúčových miest, kde sa majú budovať mestské nájomné byty. „Problematická až nevhodná lokalita v bezprostrednom susedstve významných líniových zdrojov dopravného hluku (železničná trať, diaľnica D1 v Einsteinovej ul.) a ešte aj autoservisu nákladných vozidiel,“ opisuje RÚVZ priestor na Šustekovej ulici v Petržalke.

Hlavné mesto tu totiž navrhuje umiestnenie veľkého súboru nájomných bytov v rámci dvojice projektov. Jeden z nich bude umiestnený priamo na Šustekovej a obsahovať má až niekoľko stoviek bytov. Druhý zámer by mal vzniknúť na Sosnovej. Podľa Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorý spracoval analýzu lokality, by tu teoreticky mohlo byť 601 bytov pre 1.503 obyvateľov. Po poslednej zmene Územného plánu (Zmeny a doplnky 08) sú možnosti výstavby otvorené.

Výstavba sa okrem RÚVZ nepozdáva ani Železniciam Slovenskej republiky (ŽSR) či Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Voči plánom mesta sa postavila aj časť miestnej verejnosti s tradičnými výhradami voči zániku zelene, parkovania a nárastu dopravy. Výsledkom ich aktivity je prísľub mesta, že stavať sa nebude na mieste „parčíku“ (teda zvyškovej zelenej plochy s niekoľkými stromami).

Bratislavské noviny však varujú, že problematické bude bývanie najmä pre budúcich nájomníkov. RÚVZ údajne žiadal o vypustenie štvorice lokalít z návrhu Zmien a doplnkov 08, keďže sú kvôli hlukovému zaťaženiu nevhodné pre bývanie.

NDS zas považuje umiestnenie bývania za nevhodné, keďže v susedstve Šustekovej (a Viedenskej cesty, kde sa pripravuje ďalší projekt) sa nachádzajú „...najexponovanejšie úseky diaľnic D1 a D2 s najvyťaženejšími dopravnými intenzitami v celej Slovenskej republike a s vysokými prekročeniami prípustných hodnôt hluku, vibrácií a neposlednom rade aj s veľmi zlou kvalitou ovzdušia.“ Požiadavky bytových domov na opatrenia voči hluku nebude akceptovať.

Napokon, ŽSR tvrdí, že „miesta výstavby, nachádzajúce sa v ochrannom pásme dráhy, môžu byť ohrozené negatívnymi vplyvmi a obmedzeniami (hluk, vibrácie, vplyv prevádzky trakcie) spôsobenými bežnou železničnou prevádzkou“. Ani tu nebudú môcť rezidenti bytoviek požadovať žiadne akcie zo strany ŽSR na elimináciu nepriaznivých dôsledkov prevádzky.

Zodpovednosť všetci prenášajú na investora, teda na mesto. To vypustilo zo zmeny Územného plánu časť lokality v ochrannom pásme železnice. Reaguje aj na požiadavku RÚVZ, aby bolo vetranie zabezpečené inak ako pootvorenými oknami. Magistrát tvrdí, že projekt nových domov bude priestorovo konfigurovaný tak, aby bola zabezpečená ochrana pred hlukom. Presná podoba sa zadefinuje až v rámci tvorby konkrétnej projektovej dokumentácie.

Predpokladá sa, že na podobu budúceho mestského developmentu sa bude realizovať architektonická súťaž. Metropolitný inštitút ju mal medzi prioritami už dávnejšie. Vyhlásenie súťaže na najnovší nájomný bytový komplex ešte tento rok potvrdilo aj Hlavné mesto pred niekoľkými týždňami.

 

Nájomné bytové komplexy na Šustekovej a Sosnovej majú priniesť bývanie pre teoreticky až 1,5-tisíc ľudí. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Z prípravy nového obytného súboru na Šustekovej sa robí už nejakú dobu strašiak a najnovšie výhrady viacerých orgánov poslúžili kritikom zámeru ako nový zdroj munície. Už v minulosti rozvíjaná petícia, založená na vymyslených alebo pokrútených argumentoch a „problémoch“, mala zabrániť zmenám. Najnovšia taktika kritikov spočíva v strašení budúcich obyvateľov, že bývanie v lokalite bude neúnosné a zdraviu škodlivé.

RÚVZ z tohto vychádza – hoci nie celkom vlastnou vinou – ako pokrytecká organizácia. Prirodzene, v blízkosti územia sa nachádza hluk. Diaľnica D1 je vyťažená a do toho vstupuje prevádzka na železničnej trati. Budúci rezidenti budú vplyv dopravných stavieb cítiť. RÚVZ musel udeliť dané stanovisko.

Na druhej strane je ale v Bratislave obrovský počet lokalít, kde je situácia ešte horšia. Zo strany organizácie, ako je RÚVZ, by bolo namieste, aby začala presadzovať aktívne utlmovanie zdrojov hluku v iných častiach mesta.  

Takáto aktivita by mala určite zmysel. Bratislava bola pred časom považovaná za jedno z najhlučnejších miest Európy, čo je spôsobené masívnym objemom automobilovej dopravy v kombinácii s vysokými povolenými rýchlosťami v uliciach. Desaťtisíce obyvateľov sú vystavené neprípustným hodnotám prekročenia hlukových noriem. V extrémnych prípadoch vedie absencia záujmu o riešenie k petíciám nespokojných občanov, ako to je na Šancovej ulici.

Diskutovať by sa dalo aj o stanoviskách NDS a ŽSR. Diaľničiari otvorene konštatujú, že prípustné hodnoty hluku, vibrácií a emisií na D1 a D2 sú ďaleko prekročené, pritom ale neplánujú žiadne kompenzačné opatrenia. Zmieňované už neboli urbanistické dôsledky existencie diaľnice v súčasnej podobe. D1 účinne odtrhla Petržalku, sídlisko s vyše stotisíc obyvateľmi, od zvyšku mesta. Obyvatelia mestskej časti „získali“ v diaľnici zdraviu škodlivú bariéru, pričom NDS na tom neplánuje nič zmeniť.

Medzičasom, ŽSR hovorí o nedotknuteľnosti ochranného pásma, kým v mnohých európskych krajinách a mestách – napríklad aj v neďalekej Viedni – sa rezidenčná zástavba rozvíja aj v tesnej blízkosti tratí. V metropolách, kde si viac uvedomujú vzácnosť mestského priestoru aj potrebu zabezpečenia priestorov pre bývanie či prácu, sa na rozvoj priľahlého okolia koridorov pozerajú omnoho liberálnejšie. Nezdá sa, že by tým tieto mestá trpeli.

Problémom v tomto prípade nie je budovanie nájomných bytoviek v blízkosti diaľnice či železnice. Riešiť treba v skutočnosti prítomnosť otvoreného diaľničného aj železničného úseku v priamom susedstve centra mesta.

 

Vízia premostenia Einsteinovej ulice naznačuje, čo by mohlo byť skutočné riešenie problému hluku na diaľnici D1. Zdroj: Architekti Šebo Lichý

 

V priľahlom okolí predmetného úseku diaľnice D1 sa  v dohľadnej dobe nebude stavať len obytný súbor v réžii Hlavného mesta. Na severnej strane Einsteinovej sa pripravuje ďalšia zmena Územného plánu (Zmeny a doplnky 10), ktorá otvorí pre výstavbu priestor tzv. Celomestského centra Petržalka. Stavať tu plánujú dvaja kľúčoví bratislavskí developeri. J&T Real Estate tu vybuduje Nové Lido, kým Penta Real Estate plánuje Southbank.

Vo výsledku má vzniknúť úplne nová rozsiahla mestská štvrť s tisíckami bytov, obyvateľov a desaťtisícmi návštevníkov. Umiestnená tu bude významná občianska vybavenosť a verejné priestory, kancelárie, rezidenčné komplexy alebo obchody. Petržalka, ktorá trpí veľkým nedostatkom v podobe nedostatku pracovných príležitostí na pravom brehu Dunaja, by sa mohla stať platnou súčasťou mestského organizmu. Problémom však ostane bariéra diaľnice a železnice.

Ak sa má Nové Lido a Southbank lepšie spojiť s Petržalkou a zvýšiť pozitívny dosah na mestskú časť, problém diaľnice bude potrebné prekonať. Peter Gero, významný a skúsený urbanista a jeden z porotcov v súťaži na Southbank, na adresu tohto nedostatku skonštatoval, že je zvláštne, že NDS je ochotné rozvíjať ekodukty pre zver, ale nie už lepšie spojenie pre vyše stotisíc obyvateľov Petržalky.

Práve toto – veľký „ekodukt“ ponad diaľnicu aj železnicu – je skutočným riešením problémov s hlukom v území. V tomto momente asi nemá zmysel rozvíjať vízie o podzemnom vedení rušnej a dôležitej cesty. Na druhej strane, veľké premostenie so zelenou strechou ponad Einsteinovu ulicu je síce náročný, no omnoho realizovateľnejší projekt s rovnakým dosahom. Precedensy pre takýto zámer existujú v celej Európe.

Zodpovednosť za prípadný vznik prestrešenia diaľnice D1 a železničnej trate je nielen na meste, ale rovnako aj na NDS či ŽSR. Jednotlivé organizácie by tak namiesto stanovísk, prečo sa niečo nedá a čo neplánujú urobiť, mohli zamerať na proaktívne hľadanie spôsobov, ako umožniť rozvoj mesta elimináciou negatívnych dôsledkov svojich aktivít. Pre kvalitu života súčasných aj budúcich obyvateľov by to bolo omnoho prospešnejšie.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.