Adrian Gubčo 13.04.2023 09:11

Svetová architektúra v novom centre Bratislavy. Southbank sa odhaľuje

Keď developer Penta Real Estate v priebehu minulého roka ohlásil zisk pozemkov v susedstve Nového Lida na pravom brehu Dunaja, prisľúbil organizáciu mimoriadnej architektonickej súťaže. Svoje slová potvrdil – na Southbank (Južný breh), ako územie nazval, súťažilo množstvo kancelárií špičkového kalibru. Teraz sa odhaľuje finálny výsledok.

Zdroj: Penta Real Estate

Vlajkový projekt developera

Southbank je súčasťou územia, známeho ako Celomestské centrum Petržalka. Lokalita sa má v najbližších desaťročiach premeniť na rozšírenie tradičného centra mesta na ľavom brehu Dunaja. Zaniknúť tak má súčasný zanedbaný stav priestoru, ktorý bude nahradený novou polyfunkčnou zástavbou s bývaním, kanceláriami a vybavenosťou, vrátane kultúry, športovísk či vzdelávania. Vzniknúť tu tiež majú veľkorysé verejné priestory vo väzbe na rieku a nábrežnú zeleň.

V tejto časti mesta je už nejakú dobu aktívny developer J&T Real Estate, ktorý tu pripravujú mohutnú schému Nové Lido. Tento projekt bude tvoriť podstatnú časť územia medzi Starým mostom, Einsteinovou, Prístavným mostom a Dunajom, resp. dunajskou hrádzou. Na príprave developmentu v minulosti spolupracoval so spoločnosťou HB Reavis, ktorá vlastnila najmä plochy v susedstve Mosta Apollo.

HB Reavis sa však začal už v priebehu minulého roka z bratislavského trhu sťahovať, čoho súčasťou bol odpredaj pozemkov. Ako prvý bol oznámený predaj parciel v Novom Lide. Vlastníkom sa stala Penta Real Estate, ktorá je v špecifickej pozícii. Po odchode jedného z partnerov Penty Jozefa Oravkina a vzniku firmy Alto Real Estate prišla aj o svoj vlajkový projekt Sky Park. Developer tak hľadá nový, ktorý by potvrdil, že sa na jeho sile nič nezmenilo.

Nedávno ukončená urbanisticko-architektonická súťaž ukazuje, že ním bude práve Southbank. Išlo o dvojkolovú kompetíciu. Do prvého kola sa mohli prihlásiť tímy zo Slovenska aj zo zahraničia, pričom ďalej postupovali tri tímy. V druhom kole im konkurenciou boli tri vopred vyzvané kancelárie. Každé z prizvaných mien možno označiť za „starchitektov“ – Bjarke Ingels Group (BIG), Office for Metropolitan Architecture (OMA) aj Zaha Hadid Architects (ZHA) sú dobré známe každému, kto len trochu zavadil o súčasnú svetovú architektúru.

V prvom kole sa ako najkvalitnejšie ukázali koncepty nemenej silných pracovísk. Dobre vyskladaná odborná porota ďalej posunula kancelárie (alebo združenie kancelárií) Snøhetta + Studio Egret West + gro architekti, KCAP a William Matthews Associates + Boele + Sadovsky & Architects + Mikhail Riches + Expedition Engineering + LOLA landscape architects + Studio Akkerhuis. Ide o kombináciu skúsených európskych, ale aj slovenských autorov.

Napokon sa presadila jedna z najznámejších a najoceňovanejších kancelárií v súčasnej svetovej architektúre. Podobu Southbanku stvárni tím Snøhetta + Studio Egret West + gro architekti. Pôvodom nórska kancelária s pobočkami v iných krajinách (v prípade Southbanku išlo o rakúsku pobočku) sa spojila s kvalitnými britskými urbanistami a mladým slovenským ateliérom. Výsledkom je projekt, ktorý pretvorí nové centrum Bratislavy na dunajskom nábreží.

Aký bude Southbank

Developer mal jasné požiadavky, ktoré sa opierali o podmienky Územného plánu. Vzniknúť tu má 210-tisíc metrov štvorcových hrubej funkčnej plochy, z ktorej 48% pripadá na rezidenčnú funkciu a 52% na kancelárie alebo retail. Najvyššie budovy nesmeli prekročiť výšku 110 metrov a lokalizované mali byť smerom ku križovatke zjazdu z Mosta Apollo s vyústením Einsteinovej do Prístavného mosta. Okrem toho mal, ako má vo zvyku, omnoho viac spodrobňujúcich požiadaviek, čo výrazne ovplyvnilo komponovanie návrhu.

Napriek tomu sa (nielen) autori víťazného konceptu nechceli opierať len o teóriu a čísla, dané súťažnými podmienkami. Viaceré tímy si išli priamo prehliadnuť súťažnú lokalitu, aby navnímali jej charakter a vzťahy v území. Napokon, development má síce priniesť výraznú transformáciu, v území sú ale prítomné kvality, ktoré treba zachovať a ďalej povýšiť. Nepochybne k nim patrí blízkosť rieky, obľúbená a využívaná hrádza, priehľady na dominanty ľavého brehu Dunaja a v neposlednom rade zeleň.

Tá inšpirovala aj urbanistov z kancelárie Studio Egret West. Ako deklarujú, „príroda tu bola prvá“. Developer chce využiť výškový rozdiel medzi hrádzou a súčasnou úrovňou okolitého terénu v prospech vybudovania podzemného parkovania – stavby tak nepôjdu do hĺbky. Na druhej strane to bude znamenať zánik veľkej časti súčasnej zelene. Tá má nízku kvalitu, keďže ide zväčša o nálety, rastúce bez akejkoľvek starostlivosti alebo úpravy. S tým sa autori konceptu nevedeli zmieriť.

Za princípy svojej tvorby totiž považujú hravosť, voľnosť, prepojenie s verejným priestorom, ale aj integráciu prírody do projektov a holistický (komplexný) prístup k udržateľnosti. Preto sa rozhodli lokalitu formovať podľa prítomnej a existujúcej prírody, resp. ostrovov zelene, ako aj charakteristickej riečnej krajiny.

Celkové riešenie Southbanku je preto založené na vytvorení série priehlbní, „bowls“, teda plôch, kde bude zachovaná pôvodná úroveň terénu aj s originálnou zeleňou. Tieto ovplyvnili celkový urbanistický koncept, kedy je štruktúra tvarovaná podľa územia a jeho zelených častí. Základom Southbanku majú byť verejné priestory a staré stromy, ktoré tu budú prítomné aj v čase výstavby, nielen o niekoľko desaťročí. Bowls bude prepájať chodník promenádneho charakteru.

Celkový masterplan možno označiť za jemne organický. Rezidencie sa budú nachádzať v sérii terasových bytoviek v riadkovej zástavbe najbližšie k hrádzi, pričom budú naviazané na jednotlivé priehlbne. Jadro developmentu by mohlo vzniknúť na prekvapivom mieste – pod mostovkou Mosta Apollo, kde by mohlo byť prekryté rušné priestranstvo, využívané pre stretávanie sa. Bytová funkcia bude aj v jednej z „ikonických“ veží. Administratívne objekty v podobe masívnejších domov budú popri moste, čím budú vytvárať bariéru medzi dopravou a bývaním. Popri kancelárskom kampuse bude prechádzať aj uvažovaná električková trať.

Southbank sa nebude vyznačovať o čosi prísnejšou blokovou štruktúrou, ako to bude v Novom Lide. „Nejde o riešenie do istej miery tvrdé ako v Novom Lide,“ potvrdzuje Peter Gero, známy urbanista, ktorý sa podieľal na vzniku Hafen City v Hamburgu a člen poroty. „Tým, že sa približujeme k veľkej komunikácii, ktorá rozdeľuje celý development, je tu výzva vytvoriť akúsi perlu na konci. V Novom Lide sa riešenie ponúka samé a prakticky tam nie je čo pokaziť.“

Dané riešenie umožňuje, aby vznikli plochy s vlastnou identitou a funkciou (bude tu hravý bowl pri hrádzi, lesný bowl pri moste Apollo, pokojový opäť pri hrádzi aj kultúrny na konci veľkého parku, smerujúceho z Nového Lida), aby verejné priestranstvá prechádzali pomedzi budovy a umožňovali tak vysokú priechodnosť územia a predovšetkým aby sa zachoval zelený charakter. Vznikne tak mimoriadny kontrast oproti downtownu na ľavom brehu, ktorý je husto zastavaný. Penta Real Estate pripravuje skôr modernistický projekt.

 

Pohľad na bytovky z jedného z bowls - hravého. Zdroj: Penta Real Estate

 

Napriek tomu experti návrhu veria. „Tieto bowls – alebo ohniská – majú obrovský potenciál ďalšieho rozvoja,“ myslí si Gero. „Ide o len o základnú myšlienku. Zároveň má veľmi rozumne vypracované horizontálne členenie terénu, v malom pripomínajúce Sky Park. Rezidenčné budovy majú parter cez dve podlažia, čo im dáva dynamiku a možnosť multifunkcie. Napokon, návrh vychádza z prirodzenosti okolia, využívajúc zeleň, topografiu, hrádzu či Dunaj.“ Gero verí horizontálnemu členeniu terénu. „Funkcionálne členenie nefunguje a vedie ku vzniku asociálnych priestorov. Ak ale vznikajú pobytové kvality, členenie funguje.“

Architekti víťazného návrhu upozorňujú, že v tomto momente ide stále len o koncepciu, nie definitívny návrh. Týka sa to najmä centrálneho priestoru pod mostom, ktorého podobu by chceli hľadať spolu s mestom. „Bude nás veľmi zaujímať kvalita verejných priestorov, ich štruktúra či hierarchia. Týka sa to aj tohto centrálneho priestoru. Riešenie bude náročné, keďže sa tu nachádza mimoúrovňová križovatka,“ načrtáva prístup mesta Juraj Šujan, hlavný architekt Bratislavy. Táto plocha by mohla byť akousi nultou fázou rozvoja lokality.

Ako pripomína developer, projekt prinesie do územia viac ako 1.000 bytov a viac ako 85.000 m² prenajímateľnej plochy kancelárskych a obchodných priestorov. Termín začiatku výstavby bude závisieť od povoľovacieho procesu a bude sa odvíjať od niekoľko rokov prebiehajúcej zmeny územného plánu, ktorú obstaráva Magistrát. Výstavba by sa mohla ideálne spustiť do 1,5-2 rokov od zmeny plánu.

Samotné mesto už na príprave zmeny pracuje. „Momentálne je pripravený návrh zmeny Územného plánu a zmeny Územného plánu zóny, ktoré ideme teraz sprocesovať,“ hovorí Šujan. „Najprv to ide do pripomienkového konania, takže reálne je to otázka minimálne jedného roka.“ Podľa hlavného architekta tak bude súčasťou developmentu aj niekoľko mestských nájomných bytov a výhľadovo aj sociálna občianska vybavenosť – materská škola, teoreticky základná škola (čo súvisí aj s Novým Lidom) alebo sociálna vybavenosť.

Zo strany investora sa teraz začínajú práce na premietnutí víťazného návrhu do reálneho projektu. "Momentálne pripravujeme zadanie na dopracovanie štúdie v súlade s odporúčaniami poroty a pripravujeme výber lokálneho projektanta,“ povedal Juraj Nevolník, výkonný riaditeľ Penta Real Estate Slovensko. Southbank by mohol byť dokončený v priebehu približne desiatich rokov. Projekt bude fázovaný, ako prvé sa budú pravdepodobne realizovať byty.

 

Princípom návrhu bolo otvorenie sa prírode. Zdroj: Penta Real Estate

 

Bude Southbank skutočne centrom mesta?

Podoba developmentu je v konečnom dôsledku pomerne prekvapivá, keďže sa skôr očakávalo nadviazanie na Nové Lido. Medzi expertami, medzi ktorými sú naozaj významné osobnosti architektúry a urbanizmu (predsedkyňou poroty bola napríklad Eva Jiřičná), však skutočne vládne presvedčenie, že toto riešenie je pre lokalitu a mesto najlepšie. Je v každom prípade úplne očividné, že úspech konceptu bude závisieť od úspechu verejného priestoru – a teda aj iniciatívy súkromného investora.

Juraj Nevolník je ale sebavedomý. „Niečo si berieme a niečo potrebujeme vrátiť nazad. Toto je pozemok, ktorý si to zaslúži,“ argumentuje. „Návrh pekne pracuje s priestorom či so zeleňou. Už v prvej etape sa tam budú zastavovať nielen ľudia, ktorí tam bývajú, ale aj ľudia, ktorí idú okolo a využívajú napríklad hrádzu.“ Developer za silnú stránku považuje aj flexibilitu architektúry, ktorá nie je samoúčelná.

Nevolník sa tak nazdáva, že vznikne obľúbená lokalita pre obyvateľov mesta. Nepôjde tak o polomŕtvu oblasť luxusného charakteru. Byty samotné majú cieliť na vyšší stredný štandard. Lokalitu oživí aj kancelárska zóna, o ktorej je presvedčený, že bude mať úspech. „Dlhodobo som optimisticky nastavený na kancelárie. Momentálne všetci hromadne prekresľujú kancelárie na byty, ale myslím si, že o tri-štyri roky bude situácia opačná,“ tvrdí skúsený developer.

Peter Gero si myslí, že nepôjde o lokalitu, ktorá by vyslovene priťahovala obyvateľov z celého mesta. „Pôjde o verejný priestor pre tých, čo tam žijú. Nemusia tam chodiť ľudia z jednej strany na druhú, keďže ide skôr o predĺženie Nového Lida,“ pripomína. Zároveň ale upozorňuje na chýbajúcu časť diskusia. „Opomínaná je otázka spojenia s Petržalkou. Pokiaľ sa nepodarí preklenúť Einsteinovu, nemusí toto územia fungovať. Týka sa to aj Nového Lida aj Southbanku. Petržalka je úplne odtrhnutá, pritom dnes už bežne staviame ekodukty pre živočíchy, ale pre 100-tisíc ľudí nie.“

Ďalšou nevyriešenou otázkou je riešenie nábrežia. Juraj Šujan aj Juraj Nevolník boli v tomto smere zdržanliví, pripomínajúc, že ide o vysoko chránené územie, ku ktorému sa musia vyjadriť aj vodohospodári. Každopádne, zelený pás popri Dunaji ostane zachovaný a z veľkej časti bezzásahový.

Bratislava tak rozšíri v dohľadnej dobe svoje nábrežie a na mieste nevyužitej lokality získa development od popredných medzinárodných architektov. Nadviazať by mala na ďalší mohutný projekt, čím sa na pravý breh Dunaja prenesie zóna kompaktnej mestskej zástavby. Pre metropolu ide o dobrú správu – ide v podstate o vzorový príklad vnútorného zahusťovania. Ani Southbank však zatiaľ neodpovedal na všetky otázky, spojené s rozvojom kvalitného mestského prostredia.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.