Adrian Gubčo 08.09.2023 18:06

Strieľať si do vlastnej nohy: Centrum mesta sa má rozšíriť na pravý breh, aktivisti sú proti

V Bratislave sa otvára nová konfrontácia medzi záujmom o rozvoj mesta na jednej strane a aktivistami na strane druhej. Dlhoočakávaná expanzia centra metropoly na pravý breh Dunaja sa pomaly približuje. Ruka v ruke s tým ožíva aj odpor zo strany ochranárov a časti akademikov, podľa ktorých je vhodnejšie zachovať súčasný stav územia.

Zdroj: J&T Real Estate

Dlhoočakávaný rozvoj pravého brehu

Bratislava bola prakticky po celé svoje dejiny mestom na jednom brehu Dunaja. Prvé osídlenie aj sídelná štruktúra vznikla na severnej strane rieky, ktorá bola vyššie položená a nebola natoľko vystavená ničivým následkom povodní. Mesto na ľavom brehu postupne rástlo, kým na pravom brehu sa rieka rozlievala, vytvárala si nové ostrovy a ramená a ohrozovala jednotlivé stavby. V 18. storočí takmer odplavila pôvodnú Petržalku.

Situácia sa začala meniť až so začiatkom regulácie, keď bol vodný tok presmerovaný do stáleho koryta. Na začiatku 20. storočia sa tak začali vytvárať priaznivejšie podmienky pre rozvoj Petržalky. Spočiatku to viedlo ku vzniku najväčšej vidieckej obce v Československu, v 60-tych rokoch sa však rozhodlo o vybudovaní najväčšieho sídliska. Malo ísť o vzorový mestský okrsok s vybavenosťou, ktorý mal byť modernou protiváhou staršej časti Bratislavy.

Súčasťou úvah bolo aj vytvorenie pravobrežnej časti mestského centra – tzv. Celomestského centra (CMC) Petržalka. Vzniknúť malo v priestore medzi Starým mostom, Dunajom, Prístavným mostom a Einsteinovou. O jeho vzniku sa hovorilo už za socializmu, diskusie však pokračovali aj po revolúcii. Po dlhom, v podstate pol storočia dlhom plánovaní sa v posledných rokoch budúcnosť územia začala konkretizovať.

Kľúčoví vlastníci územia, ktorými sú J&T Real Estate a Penta Real Estate, tu plánujú realizovať mohutné schémy Nové Lido a Southbank. V oboch prípadoch má ísť o polyfunkčné projekty s celkovo štvorciferným množstvom bytov, šesťciferným objemom metrov štvorcových kancelárií a rozsiahlym retailom. Súčasťou rozvoja územia však majú byť aj atraktívne verejné priestory nábrežného parku, centrálneho námestia, mestského námestia či bulváru, doplnené o pešie a cyklistické premostenie Dunaja a významnú verejnú budovu kultúrneho charakteru v jadre územia.

Predpokladom pre vznik oboch projektov je zmena Územného plánu mesta. Ten tu totiž v duchu staršej urbanistickej súťaže z roku 2006 predpisuje vznik funkcií a štruktúry, ktorá je dnes považovaná za nevhodnú a nevyhovujúcu. Nové úpravy, ktoré developeri avizujú, majú síce priniesť nárast podlažnej plochy domov, na druhej strane ale aj logickejšiu blokovú zástavbu či väčší rozsah zelených verejných priestorov.

Vo výsledku tak má vzniknúť mestská štvrť, ktorá bude nadčasová, živá, vytvárať dostatok priestoru nielen pre bývanie a prácu, ale aj pre rekreáciu, a v neposlednom rade bude reprezentatívnym náprotivkom nového centra mesta na ľavom brehu Dunaja. CMC Petržalka má vytvoriť lepšie prepojenie medzi Petržalkou a zvyškom Bratislavy. Pocitovo dodá slovenskej metropole charakter veľkomesta.

Hlavné mesto potvrdilo svoj záujem na danej forme rozvoja. Vychádza pritom z niekoľkých východísk. V prvom rade nadväzuje na Územný plán, ktorý tu už dlhodobo predpokladá rozvoj – navyše považuje túto lokalitu za jedno z najdôležitejších rozvojových území v celej Bratislave. V druhom rade, development v CMC Petržalka je plne v súlade s víziou pokrokových urbanistov budovať kompaktné mesto krátkych vzdialeností, resp. 15-minútové mesto, založené na vysokej dostupnosti životných potrieb bez nutnosti jazdiť autom. Napokon, development prinesie vznik viacerých prospešných funkcií a stavieb, vrátane množstva nájomných bytov.

Aby mesto tieto plány potvrdilo, podpísalo s developermi na jar Memorandum o porozumení a spoločnom postupe. V ňom sa zaviazalo, že vykoná kroky, smerujúce k zmene Územného plánu, zámene pozemkov tak, aby prebralo plochy pod budúcou infraštruktúrou, alebo bude investovať do rozvoja infraštruktúry a verejných priestorov. Na oplátku developeri vybudujú novú rekreačnú zónu Lido, most cez Dunaj, TIOP Einsteinova alebo lávku nad Einsteinovou. Mestu zároveň odovzdajú určitú podlahovú plochu v prospech vzniku nájomných bytov (alebo inej vybavenosti).

O niekoľko mesiacov na to sa rozbehlo aj prerokovanie územnoplánovacej dokumentácie. Ide o dôležitý krok, smerujúci k zmene Územného plánu. Tá by mohla byť realitou azda už v priebehu roka. Po následnej aktualizácii miestnej územnoplánovacej dokumentácie sa tým otvorí cesta k samotnej výstavbe prvých domov.

Teraz sa ale ukazuje, že to nemusí byť také jednoduché. Proti plánom na urbanizáciu územia sa zdvíha odpor zo strany aktivistov, ochranárov a akademikov. Tí sa netaja snahou o úplne zastavenie možnej výstavby.

 

Aktivisti žiadajú zachovať súčasný zanedbaný stav priestoru. Zdroj: Penta Real Estate

 

Otvorený list aktivistov

Voči plánom na vznik Nového Lida vždy existovala určitá opozícia, silnejúce hlasy po zachovaní súčasného stavu sa však začali ozývať až v poslednom období. Súvisí to najmä s rastom aktivity a blížiacou sa zmenou Územného plánu, ako aj predstavením prvého konkrétneho projektu Southbank. Jeho developer, Penta Real Estate, si k návrhu prizval významných architektov zo svetových kancelárií Snøhetta a Studio Egret West v spolupráci s lokálnym partnerom Gro, ktorí sa presadili vo veľkej architektonickej súťaži.

Najvokálnejšími oponentami zámeru sú najmä kultúrna antropologička Ivana Rumanová a historik architektúry Peter Szalay. Už v máji publikovali zžieravú kritiku plánov na urbanizáciu územia v rámci publikácie Správa o slovenskej architektúre. Za problematický považujú fakt, že „generická multifunkčná štvrť a naklonovaný developerský projekt stararchitektonického ateliéru, ktorý zámeru prepožičiava auru svetovosti a legitimity“ má nahradiť „uvoľnený priestor, kde sa zachovali pestré biotopy“.

Podľa ich zistení sa tu vyskytujú staré duby, kde žijú druhy vzácnych včiel, je tu ostrov chladu v dôsledku absencie zástavby a dažďová voda tu môže ľahšie vsakovať do zeme. Okrem toho tu spolunažívajú vodáci, záhradkári a ľudia bez domova. Ďalej tvrdia, že ide o priestor pre rekreáciu menej tradičného typu, kam mohli ľudia unikať najmä počas pandémie.

Aktivisti neostali len pri esejach a príspevkoch pre médiá. Trojica iniciátorov (Ivana Rumanová, Peter Szalay a Mikuláš Huba) preto spísala Otvorený list primátorovi Hlavného mesta SR Bratislavy. V rozsiahlom texte odkazujú na klimatickú krízu a naznačujú, že sa mesto dostatočne nevenuje jej prevencii – dôkazom je práve jeho postoj k rozvoju CMC Petržalka. Práve klimatické zmeny majú byť hlavným argumentom, prečo je development nevhodný.

Petičiari tak žiadajú vypracovanie klimatického, hydrologického a biologického auditu a stanoviť, aké aktivity v najväčšej miere vplývajú na produkciu CO₂. Pripomínajú dôležitosť ostrovov chladu či prúdenia podzemných vôd. Píšu aj o znalosti vzácnych lokálnych biotopov, čo všetko smeruje k CMC Petržalka. Prostredníctvom auditu sa má dokázať, že výstavba v lokalite zničí „relatívne pôvodnú krajinu v inundačnom priestore rieky“.

Ďalšou kritikou je nedostatok transparentnosti a demokratickej participácie obyvateľstva na schvaľovacích procesoch. Kritizujú mesto, že časť dokumentácie má byť dôverná a nie je zverejnená, pričom tento postup porovnávajú k „autoritárskym“ praktikám v súvislosti s novou legislatívou ohľadne posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Aktivistom sa nepozdáva, že nie je zverejnená štúdia investora (Nového Lida) a že výstavba v území sa bude posudzovať len podľa aktualizovaného Územného plánu.

Aktivistom sa nepáči plán na výstavbu nového pešieho spojenia medzi Euroveou a Novým Lidom ani malý rekreačný prístav na nábreží. Mesto žiadajú o zverejnenie materiálov, zachovanie nerušeného biokoridoru či prihlásenie sa k zámeru na vznik Národného parku Podunajsko.

Napokon, petičiarom sa nepozdáva nastavenie memoranda vo vzťahu k rozvoju nájomného bývania, definovania verejného záujmu alebo možnosti zámeny pozemkov. Odkazujú pritom na niektoré zahraničné príklady, kde sa zavádzajú odlišné nástroje v prípade pozemkových politík miest. Požadujú tak definíciu verejného záujmu, za prioritu označujú klimatické kritériá a aby Nové Lido plnilo najmä funkciu verejného priestoru, čím by sa, slovami aktivistov, „mesto a developeri aspoň čiastočne rehabilitovali za to, čo Bratislavčanom a Bratislavčankám v uplynulých desaťročiach vzali.“ 

Medzi signatármi a signatárkami je zastúpená pestrá paleta ľudí z akademického aj architektonického prostredia. Jej súčasťou sú viaceré známe tváre bratislavského aktivizmu, tradiční NIMBYs aj nová generácia vzdelaných bojovníkov za udržateľný nerozvoj.

 

Aktivistom sa nepáči ani uvažovaný promenádny most cez Dunaj. Zdroj: J&T Real Estate

 

Pekné slová, očividný zámer

Hoci sa aktivisti v petícii tvária, že im ide o zvýšenie kvality rozvoja územia, ide len o kamufláž. V skutočnosti im ide o úplné zastavenie výstavby. „Ideálne je podľa nás nestavať nič a Lido zachovať ako čiastočne vágny terén a čiastočne tu jemnými zásahmi podporiť možnosť nízkoprahovej dostupnej mestskej rekreácie a športových aktivít,“ povedala len nedávno Ivana Rumanová pre Denník SME. Cieľom iniciatívy je tak zachovať v centre Bratislavy súčasnú divočinu.

Podľa iniciatívy je väčšou hodnotou dnešný stav, keď je územie tvorené predovšetkým neprístupnou náletovou zeleňou s občasnými hodnotnejšími solitérmi, záhradkami a vysokou prítomnosťou sociopatogénnych javov (bezdomovectva), ako premena na súčasnú mestskú štvrť, ktorá by mohla slúžiť desaťtisícom obyvateľov aj návštevníkov Bratislavy. Argumentujú pritom údajnou ekologickou kvalitou územia, ako by išlo o vzácne územie, hodné ochrany.

Viacero faktov sa dá ľahko vyvrátiť, v iných prípadoch ide o obyčajnú dojmológiu. Aktivisti napríklad tvrdia, že Bratislava potrebuje toto územie kvôli povodniam, lebo zabraňuje preliatiu vody pri vysokých prietokoch. Mesto totiž nemá obtokový kanál. Takáto konštrukcia by ale obmedzovala akúkoľvek výstavbu v podstatnej časti mesta. Mimochodom, vízia obtokového kanálu existuje, nie sú ale známe snahy viacerých podpísaných aktivistov, že by sa zasadzovali o jeho realizáciu.

Zmysel tento argument nemá ani preto, lebo Nové Lido neráta s budovaním podzemných garáží – resp. garáží, pre ktoré bude potrebné budovať podzemné podlažia. Terén bude totiž vyvýšený po úroveň súčasnej hrádze, takže garáže pod úrovňou nového terénu budú v podstate prvým nadzemným podlažím oproti súčasnosti.

Iniciátori tiež hovoria o negatívnom ekologickom dopade výstavby, nijako už ale nekomentujú, aký efekt na životné prostredie by mala prípadná výstavba podobného rozsahu na greenfielde. Niekoľko tisíc bytov, ktoré sa plánujú, by sa v prípade zmeny na rodinné domy alebo bytovky s nízkou hustotou premenili na obrovskú zastavanú plochu, ktorá by bola ešte väčším tepelným ostrovom, lebo by si vyžadovala oveľa rozsiahlejšie plochy dopravnej infraštruktúry. Odporučenie, aby sa mesto snažilo o výstavbu na brownfieldoch, je zbytočné. Mesto práve to v tomto prípade robí. 

Kritizovaná je absencia transparentnosti, no podklady k zmene Územného plánu, ktoré sú v tomto momente relevantné, sú plne zverejnené v súlade s legislatívou. Rovnako boli aj prezentované. V prípade urbanistickej štúdie, aktivisti by mali smerovať svoje požiadavky na mestskú časť Petržalka. Mimochodom, aspoň v náznakoch je materiál s podkladmi zo štúdie dohľadateľný aj dnes.

Napokon, požiadavka po prihlásení sa k zámeru Národného parku Podunajsko je prázdna. Mesto je jedným z kľúčových hráčov pri príprave Bratislavského dunajského parku, ktorý priamo vychádza z myšlienok o budúcom vzniku národného parku. Bratislava sa tak k jeho existencii de facto dávno prihlásila.

Na základe konfrontácie požiadaviek aktivistov s realitou je tak zrejmé, že ide o sofistikovanejšiu a ideológiou podfarbenú podobu tradičného bratislavského boja proti výstavbe. Verejnosť je na podobné aktivity zvyknutá, keďže podobné petície sa vyskytujú už desaťročia. Teraz jej ale dodáva autoritu široká skupina podpísaných odborníkov, hoci sa nič nemení. Ide o novú formu NIMBYizmu.

 

Kreatívny spôsob práce so zeleňou dokáže zachovať vzácnejšie stromy. Zdroj: Penta Real Estate

 

Čo si z otvoreného listu zobrať

Hoci je snaha aktivistov smiešna a smutná zároveň, teoreticky sa v nej dajú nájsť určité body, ktorými sa možno inšpirovať v snahe o lepšiu kvalitu budúceho developmentu. Urbanizácia CMC Petržalka je jednou z najvýznamnejších úloh v rozvoji mesta a je mimoriadne dôležité, aby bola zrealizovaná na vysokej úrovni. K tomu patrí vysoký dôraz na ekológiu, udržateľnosť aj sociálnu inklúziu verejných priestorov.

Vznik ostrova tepla je reálnou možnosťou (hoci do istej miery nevyhnutnou), stavebník však vie negatívne dôsledky eliminovať vhodnou integráciou zelenej a modrej infraštruktúry. Prítomnosť vody, vzrastlých stromov, opatrení v prospech biodiverzity, zelených striech či fasádnej zelene vie situáciu zásadne zlepšiť. V kombinácii s dobrou mierkou objektov, dôrazom na ich vysokú udržateľnosť a zdravými spôsobmi mobility je možné vytvoriť štvrť, ktorá neprinesie dramatické zhoršenie životného prostredia.   

Čo sa týka vzácnej zelene, tej je v území poskromne. Súťaž na Southbank ale ukázala kreatívny spôsob, ako ju zachovať – architekti totiž navrhli umiestnenie zelených plôch v rámci „bowls“, teda na miestach, kde je pôvodný terén. To isté by sa mohlo zopakovať napríklad v rámci centrálneho parku v Novom Lide, teoreticky možno aj v niektorých vnútroblokoch. Zachovať by sa tak mohli viaceré dnes existujúce stromy.

Druhou témou je sociálna inklúzia, teda otvorenie územia pre všetky sociálne skupiny. Podľa aktivistov to znamená ponechanie ľudí bez domova, ktorí žijú v chatkách záhradkárskej osady. V praxi by to ale malo znamenať vytvorenie širokej palety bývania a garanciu otvorenosti verejných priestorov. Mesto získa v developmente možno až trojciferný počet bytov. Namieste by ale možno mal byť aj vznik samostatnej nájomnej bytovky. Treba si ale uvedomiť, že také niečo nevzniká zadarmo a to isté platí o priestranstvách. 

Zhrnutím, aj v rámci Nového Lida či Southbanku je množstvo tém, ktoré si zaslúžia rozpracovanie či zlepšenie. Je však jednoznačné, že vznik projektov je pre Bratislavu potrebný, dôležitý a prospešný. Ide o jeden zo základných predpokladov k tomu, aby bola metropola dobre prepojená, celistvá, logická, vytvárala priestor pre život, prácu aj zábavu a mala vyššiu urbanistickú či architektonickú úroveň. To sú neporovnateľne dôležitejšie požiadavky, ako „uvoľnený“ priestor, ako to je v súčasnosti.

Rozvoj tohto územia je vo verejnom záujme – a to aj z pohľadu ochrany prírody. Či sa to aktivistom páči alebo nie, ich sen o zanedbanej a zdevastovanej Bratislave sa v čoraz väčšej miere stáva minulosťou.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.