Adrian Gubčo 27.09.2021 17:50

Odhalený je koncept celej Palmy, vzniknúť môže vzorová mestská štvrť

Keď spoločnosť Corwin na konci roka 2019 oznámila, že v spolupráci s kanceláriou Gehl Architects premení areál Palmy pri Račianskej ulici, vyvolalo to oprávnene veľký záujem. Gehl Architects sú známi ako hlavní proponenti „miest pre ľudí“, založených na ľudskej mierke, diverzite a hustote. Dnes, po odhalení konceptu celej Palmy, sa zdá, že by kúsok takéhoto mesta mohol vzniknúť aj tu.

Zdroj: Corwin

Kancelária Gehl Architects vznikla v roku 2000, potom, ako sa kodanský architekt a profesor Jan Gehl po štyroch desaťročiach pozorovania a skúmania života mestského prostredia rozhodol spoločne s architektkou Helle Søholt založiť ateliér, ktorý by priniesol nové kvalitné riešenia aj pre iné svetové mestá. Veľmi skoro si služby kancelárie začali objednávať najvýznamnejšie metropoly sveta. V roku 2011 sa partnerom v kancelárii stal škótsky architekt David Sim, expert na mestské plánovanie a autor príťažlivej knihy Soft City, kde zosumarizoval princípy tvorby príjemných, živých a udržateľných mestských štvrtí.

David Sim bol hosťom práve ukončeného podujatia Dni architektúry a dizajnu 2021, pričom vo svojej prezentácii (od 1:16:10) nepredstavil bližšie len svoju predstavu o „soft city“, ale aj jej praktickú aplikáciu – a to v prípade Palmy. Prvýkrát tak bola verejne predstavená pripravovaná transformácia celého priemyselného areálu. Už známe informácie o vybudovaní niekoľkých administratívnych objektov pozdĺž Račianskej ulice sa tak rozšírili o odhalenie základnej schémy celej budúcej zóny a pomenovanie princípov zástavby. Na základe noviniek sa tak z Palmy črtá ešte sľubnejší projekt.

David Sim v úvode veľmi zreteľne vysvetlil, čo si predstavuje pod jemným, príjemným mestom. Toto je založené na kombinácii ľudskej mierky, nepresahujúcej päť nadzemných podlaží, blokovej štruktúry, ktorá vytvára mnoho odlišných prostredí s rozličnou mierou súkromia, a diverzity viacerých typov architektúry a práce s hmotami. Palmu označil na prvý pohľad za ideálnu pre rozvinutie týchto princípov. Ide o brownfield, ktorý je dobre dopravne napojený, má okolo seba zaujímavých aktérov (Nová Cvernovka alebo rezidenčné štvrte) a sú tu zachované zvyšky idnustriálnej architektúry, vhodné pre vytvorenie podnetného prostredia.

Na druhej strane, prítomné sú aj určité obmedzenia. Tieto súvisia najmä so slovenskou legislatívou a reguláciami, ktoré sú nastavené v prospech výstavby modernistických sídlisk a nie príťažlivých tradičných miest. Problémom sa ukázali byť požiadavky na nízku mieru zastavanosti, veľký rozsah zelených plôch, presvetlenie alebo masívne parkovacie kapacity. Napriek tomu, že nejde o ideálne podmienky, výhodami má byť potenciál pre umiestnenie bývania alebo možná silná prítomnosť zelene či priestoru pre modrú infraštruktúru (vodu).

Na základe toho sa začala tvoriť určitá kostra budúcej zástavby, ktorá počíta so vznikom intenzívne navštevovanej administratívnej zóny smerom od Račianskej, kým smerom do areálu a k železničnej trati sa bloky menia na rezidenčné a verejné priestory naberajú privátnejší charakter. Vnútorné komunikácie majú mať upokojený charakter, pričom silne sa budú preferovať chodci a cyklisti. Vzniknú viaceré typy verejných priestranstiev, od veľkého námestia v blízkosti sila, kde sa budú ľudia koncentrovať v najväčšej miere, cez skôr rezidenčné priestory, až po úplne privátne vnútrobloky.

Súčasťou konceptu je aj zachovanie viacerých objektov z pôvodnej Palmy. Potvrdené je zachovanie a opätovné využitie Zámočníckej dielne z roku 1963, obnoviť by sa však mala aj dvojica mlynov a predovšetkým ikonické silo, najmohutnejšia budova v areáli. Urbanistická štruktúra by mala byť nastavená tak, aby boli umožnené priehľady na tieto budovy. Ich prízemie bude otvorené. Aktívny parter sa bude nachádzať najmä v dotyku s intenzívne využívanými verejnými priestranstvami, na nárožiach a v prípade Račianskej má parter mierne ustupovať, aby sa rozšíril verejný priestor (vrátane cyklotrás či širších zastávok MHD) a ulica získala veľkomestskejší charakter.

Architekti chcú pracovať s väčším množstvom rozličných materiálov. Developer už dávnejšie potvrdil, že by tu rád vybudoval najväčšiu modernú drevostavbu v krajine, nachádzať sa tu má aj dostatok zelene alebo ochladzovacích plôch, zabezpečujúcich prirodzenú retenciu vody. Výsledkom tak má vzniknúť zóna, ktorá bude príjemná, vítajúca a zdravá.  

 

V Palme sa majú nachádzať rozličné typy verejných priestorov, určené pre rezidentov i návštevníkov. Zdroj: Corwin

 

Budúca Palma tak bude dobre napojená na ulicu aj na Novú Cvernovku, kde sa chce bezbariérovo napojiť na nový park. Prvý blok smerom k Novej Cvernovke bude zároveň obsahovať priestory pre nočný život, aby už neboli rušené rezidenčné zóny. Táto časť Palmy, teda prvá etapa, je v celom koncepte braná ako „kickstarter“, teda niečo, čo naštartuje život v zóne. Vznikne tu aj časť vybavenosti pre neskoršie fázy.

Budúci rezidenti tak prídu do územia, kde sa nachádzajú základné kvality. Oni sami majú žiť v sérii nižších, azda päťpodlažných blokov (odhadovať presnú podlažnosť je asi predčasné), tvorených samostatnými objektami. Obytná časť Palmy tak bude pôsobiť ako typická rastlá mestská zástavba. Nové námestie pri sile bude mať dimenzie, ktoré z neho môžu urobiť skutočne zaujímavé a významné miesto na mape Bratislavy, bude tu však aj dosť verejných priestorov, ktoré budú navštevované takmer výlučne len rezidentmi.

Vízia Palmy pôsobí vynikajúcim dojmom. Presne toto sú princípy, ako sa má tvoriť súčasné mesto. Ako David Sim upozornil, vo svete je časté, že sa budujú najmä nízke rodinné domy a potom výškové budovy, ale nič medzi tým. Pritom práve strednopodlažná zástavba tvorí základ urbanistickej kvality európskych miest. Palma má byť pozitívnym príkladom, aj keď je v Bratislave s jej plánovacími nástrojmi tvorba kompaktného miesta s uzavretými blokmi a ľudskou mierkou extrémne náročná.

Nakoniec, bude to aj prípad Palmy. Hoci sa v prezentácii D. Sima píše po potenciáli pre rezidenčnú výstavbu, treba podotknúť, že to platí len pri zmene Územného plánu. Momentálne je plocha definovaná ako výrobná, preto je tu možné umiestniť len určitý objem administratívnych plôch – teda zmieňovaný kickstarter. Bývanie si musí ešte nejakú dobu počkať, lebo v tejto chvíli by bolo nelegálne. Rovnako, ako vznik celej centrálnej Bratislavy, na čo škótsky architekt upozornil tiež.

Prvá etapa má momentálne ukončené posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) a čaká na vydanie záväzného stanoviska zo strany Magistrátu. Čo sa týka zmien Územného plánu, tie si ešte počkajú. Keďže Hlavné mesto rozdelilo zmeny na tematicky príbuzné okruhy, transformácia brownfields je súčasťou Zmien a doplnkov 10. S prihliadnutím na aktuálne tempo prijímania zmien ÚP možno očakávať prerokovanie a teoretické prijímanie ZaD 10 v polovici roka 2023. Ide však o vcelku optimistickú úvahu a developer si môže počkať ešte oveľa dlhšie.

Načasovanie je pomerne kritické. Je zrejmé, že investovanie do náročného konceptu, drahých architektov, verejných priestranstiev a menšej mierky robí tento projekt drahším, ako keby developer zadal zámer priemerným architektom, ktorí by tu navrhli tradičné sídlisko. Každým ďalším rokom čakania, počas ktorého stojí plocha bez využitia, náklady Corwinu stúpajú. Nakoniec utrpí aj klient, keďže s prihliadnutím na rast cien nehnuteľností bude bývanie v Palme omnoho drahšie oproti stavu, keby povoľovanie prebiehalo hladko. Meškanie projektu nikomu nepomáha. Bratislava takto prichádza o možnosť získať už skôr premenený brownfield.

Palma prichádza so sľubnou víziou, ktorá má šancu vynikajúco zhodnotiť lokalitu a prispieť aj k rozvoju celého okolia. Pokiaľ bude mať takúto podobu a splnia sa plány urbanistov, pôjde o atraktívne a inšpiratívne miesto pre život aj návštevu. V kombinácii s Novou Cvernovkou, ktorá má tiež veľkorysé rozvojové plány, vznikne akýsi uzol aktivity celomestského významu. Kľúčovou otázkou ostáva, kedy to bude. Každý rok navyše čakania je úplne zbytočným mrhaním, počas ktorého mohla byť lepšou nielen Palma, ale aj Bratislava.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.