Adrian Gubčo 04.10.2023 15:11

Ľudská mierka, bezpečné dvory a život medzi budovami. Corwin približuje budúcnosť Palmy

V súčasnom urbanizme existuje niekoľko princípov, ktoré sa považujú za základ pre vytvorenie dobrého miesta pre život. Kompaktné mestá, kde sú všetky potrebné služby a potreby na blízku a vytvárajú kvalitné možnosti pre socializáciu a trávenie voľného času sú cieľom, ktorý sledujú mnohé samosprávy. Bratislavský developer Corwin naznačuje, že práve takto bude vyzerať areál bývalého podniku Palma.

Zdroj: Corwin / Mandaworks AB

Perfektné prostredie pre život

Je teplé októbrové ráno a v areáli bývalého priemyselného podniku Palma-Tumys sa zhromažďujú desiatky ľudí. Z miesta stretnutia sa im naskytá pohľad na rozsiahly priestor, v ktorom pomerne osamelo stojí niekoľko priemyselných budov. Ešte pred niekoľkými rokmi by niečo také nebolo možné, keďže sa tu nachádzali objekty bývalého podniku.

Na konci roka 2019 však developer Corwin ohlásil, že získal podstatnú časť areálu s úmyslom prebudovať ho na polyfunkčnú štvrť. Netajil sa pritom mimoriadnymi ambíciami. Podľa spoločnosti, ktorá medzičasom začala expandovať aj za hranice, tu má vzniknúť jeden z najlepších developmentov v celej Bratislave. Má ísť o ideálnu kombináciu bývania, pracovísk, služieb a verejných priestorov.

Garantom tohto výsledku mala byť dánska architektonická kancelária Gehl Architects. Hlavnou tvárou kancelárie je legendárny architekt a urbanista Jan Gehl, ktorý spopularizoval myšlienky o nutnosti budovania „miest pre ľudí“ a „života medzi budovami“ (čo sú aj názvy jeho najznámejších kníh). Projekt Palmy však viedol jeho partner David Sim, ktorý si medzičasom založil vlastný ateliér Softer.

David Sim teraz zavítal do Bratislavy. Architekt so škótskym prízvukom sa priznal, že nečakal taký záujem o Palmu a ospravedlnil sa, že sa k divákom bude prihovárať z pódia ako politik, profesor alebo kňaz. „Som len obyčajná ľudská bytosť,“ vysvetľuje. „Dúfam, že ako sa prejdeme územím, budeme si bližší a pochopíte ľudskú mierku projektu. Budem hovoriť o živote.“ Ide o dôležité slová – práve ľudská mierka stála v centre plánovania celého projektu.

Pre Sima bolo do istej miery vzorom historické centrum Bratislavy. Nie je veľké, má však mimoriadne kvality. „Napriek tomu, že sa v ňom ľudia cítia príjemne, dnes by ho už nebolo možné postaviť,“ upozorňuje. Bránia tomu svetlotechnické či parkovacie normy, nezriedka relikt minulosti. Urbanista však chce pracovať s jeho kvalitami – mierkou, prelínaním jednotlivých typov architektúry, živými verejnými priestranstvami.

V areáli Palmy by tak mala vzniknúť bohatá mestská štruktúra. „Na Račiansku ulicu chceme priniesť nové centrum s kultúrou toho starého,“ zhŕňa hlavnú víziu. D. Sim približuje tieto plány na vizualizáciách budúcej štvrte. Prezentovaných je niekoľko verejných priestorov.

Najväčšiu pozornosť púta hlavné priestranstvo, ktoré má vzniknúť v blízkosti ikony územia, zachovaného sila. Námestie má mať veľkosť Hlavného námestia v jadre Bratislavy. Obrátené do neho budú prevádzky, vrátane priestorov v zachovaných industriálnych objektoch. Má ísť o rušné miesto, kde sa budú obyvatelia a návštevníci stretávať a tráviť voľný čas. Má ísť aj o vysoko bezpečné miesto, keďže automobilová doprava (azda s výnimkou záchranných zložiek) sem nebude mať prístup.

Nemenej zaujímavý je však priestor vnútornej ulice v rezidenčnej časti, ktorý bude taktiež riešený ako pešia zóna. Malo by ísť o čosi intímnejší priestor. „V plánovaní chcú všetci robiť priestory väčšie. Spravte, prosím, ulicu širšiu o desať metrov. Viete urobiť námestie o dvadsať metrov dlhšie? Existuje predstava, že väčšie priestory sú lepšie. V ľudských vzťahoch sú menšie dimenzie naozaj dôležité,“ vysvetľuje skúsený architekt. Ulice preto nebudú širokánske, ale prispôsobení ľudskému pohybu.

To isté platí aj o domoch. Developer neplánuje stavať veľmi vysoké budovy. Nachádzať sa tu má mix objektov s rôznymi výškami, maximálne však do siedmich nadzemných podlaží. Usporiadané budú do série blokov. Vnútrobloky budú poskytovať ďalší poloprivátny priestor pre obyvateľov. „Vnútrobloky zároveň dokážu ochladiť prostredie o 2 až 3 stupne, takže vďaka nim bude možné pokojne spať aj pri otvorenom okne. Zároveň budú prinášať bezpečné prostredie pre deti, ktoré sa nebudú musieť báť vybehnúť na ulicu,“ objasňuje výhody tohto riešenia Sim.

Bloky budú členené na menšie sekcie, ktoré sa budú líšiť svojim architektonickým stvárnením, ale aj výškou, podlažnosťou či funkčným rozdelením. Vytvoriť tak majú dojem rastlého mesta, ktoré vznikalo postupne a vyniká bohatosťou vnemov, priaznivo vplývajúcich na obyvateľa či návštevníka. Koncept architektúry, ako aj verejného priestoru, spracúva švédska kancelária Mandaworks AB.

Charakter prostredia budú dotvárať zmieňované zachované objekty. Okrem sila, kde bude pravdepodobne kultúra a daná inštitúcia bude mať nadmestský význam, to bude bývalá lisovňa, kde bude tržnica a bývanie, zámočnícka dielňa s gastrom (pravdepodobne remeselným pivovarom) a starý mlyn s ateliérmi a kinom.

Developer dodáva, že prostredie bude vďaka vedeniu dopravy po obvode areálu bezpečné. Pre zlepšenie dopravnej situácie chce rozšíriť Račiansku ulicu, zriadiť segregovanú cyklotrasu (domy budú mať miesto pre odkladanie bicyklov na prízemí), vybudovať široký chodník aj širšiu nástupištie električkovej zastávky. Zriadené bude aj stromoradie. V prípade uvažovaných dopravných projektov v okolí (nadjazd železničnej trate) bude ponechaná rezerva.

David Sim je z dopravnej dostupnosti nadšený. „Musím povedať, že nikdy som nepracoval s brownfieldom, ktorý by bol lepšie napojený na verejnú dopravu, než je Palma. Vďaka tomu a faktu, že pôjde o 15-minútové mesto so službami dostupnými v pešej vzdialenosti, nebudú musieť jeho užívatelia potrebovať  auto každý deň,“ zdôraznil. Každopádne ale projekt bude musieť rešpektovať normy, takže miesta pre parkovanie bude dosť.

 

David Sim hovorí o Palme so Silom v pozadí. Zdroj: Corwin

 

Vízia zatiaľ len na papieri

Palma pôsobí z predstavených plánov ako ideálne miesto pre mestský život. Developer sa posunul od vytvorenia úvodnej štúdie a pracuje už na konkrétnych riešeniach bytov a ich dispozícií. Dá sa tak povedať, že celý zámer, nielen jeho kancelárska časť, je vo vysokom štádiu projekčnej prípravy.

To však neplatí o povoľovaní. Prvá etapa v podobe kancelárskej časti Uptown Offices má vydané kladné záväzné stanovisko a je tak v súlade s Územným plánom. Ďalším stupňom povoľovania je územné a následne stavebné konanie, výstavba sa tak začne ideálne v roku 2025. Väčší problém sú ale zvyšné – rezidenčné etapy.

Areál Palmy je totiž v Územnom pláne definovaný ako výrobná plocha, kde možno rozvíjať priemyselné aktivity. Kancelárie sú prípustnou funkciou, bývanie však nie. Akékoľvek úvahy o vzniku komplexnej štvrte sú tak závislé od zmeny funkčnej regulácie, ktorá je v kompetencii Hlavného mesta.

Developer to považuje za mimoriadnu škodu nielen z pohľadu svojich záujmov, ale aj štvrte či celej Bratislavy. „Rezidenčnú časť so službami, ako je napríklad aj materská škola, stacionár pre seniorov a pod., dnes postaviť nemôžeme, musíme počkať na zmenu územného plánu,“ konštatuje projektový manažér Corwinu Filip Gulan. „Keďže je však nová Palma v súlade so všetkými strategickými dokumentami rozvoja mesta, veríme, že k nej dôjde v dohľadnom čase. Pretože aj z prieskumov medzi susedmi vieme, že v tejto lokalite už priemysel nechcú.“

Súlad so strategickými dokumentami mesta potvrdzuje aj David Sim. Je ich hneď niekoľko: Bratislava 2030, Urbanistická štúdia Brownfieldy na území hlavného mesta Bratislavy či Koncepcia mestskej bytovej politiky na roky 2020 – 2030. Na základe poslednej menovanej chce napríklad investor umiestniť v Palme nájomné byty. „Dostupné bývanie nebude lokalizované v jednom dome, ale rozprestrené v rámci celej štvrte. Obyvatelia bytov – učitelia, policajti, hasiči, sestry – sa stanú dôležitou súčasťou komunity,“ pripomína Sim.

Mesto zatiaľ Palmu zaraďuje do rámca projektov, ktoré budú posudzované v rámci tzv. Zmien a doplnkov 11 spoločne s takmer stovkou ďalších zámerov. Ide však o obrovské množstvo developmentov v rozličných štádiách prípravy. Kým Palma je už takmer pripravená na povoľovanie, pri iných azda ešte neexistuje ani konkrétna predstava o budúcom riešení. Developer tak pochybuje, že k Zmenám a doplnkom príde v dohľadnom čase.

Krásna vízia Palmy tak môže ešte dlhé roky ostať len snom na papieri a na vizualizáciách. Uškodí to Bielemu Krížu, ale aj Novému Mestu či celej metropole.

 

Vnútrobloky sú veľmi dôležitou súčasťou riešenia Palmy - budú intímnym a poloprivátnym miestom socializácie a trávenia voľného času. Zdroj: Corwin / Mandaworks AB

 

Zmeny Územného plánu treba urýchliť

Príbeh Palmy ukazuje nedostatky súčasného modelu územného plánovania. Bratislavský Územný plán bol schválený v roku 2007, vznikať však začal ešte v roku 1996. Jeho tvorcovia sa snažili pripraviť mesto na budúci rozvoj, vychádzali ale zo situácie, aká panovala na prelome tisícročí. Metropola vtedy disponovala nedostatkom vybavenosti a naďalej sa verilo, že mobilitu medzi perifériami a centrom zabezpečí metro.

Dnes je situácia diametrálne odlišná. Potenciál občianskej vybavenosti kanibalizovali nákupné centrá, metro je minulosťou a Bratislava nenarástla na projektovaných takmer 600-tisíc obyvateľov (oficiálne) prostredníctvom rozťahovania sa Petržalky. Namiesto toho sa sústredí na vypĺňanie brownfieldov, rozvoj polyfunkčných štvrtí a tvorbu mesta viacerých centier, prepojených električkovými traťami.

Územný plán je v tomto ohľade v mnohých prípadoch bariérou. Mesto sa to snaží riešiť prostredníctvom aktualizácií plánu (Zmeny a doplnky), ktorých obstarávanie ale trvá pridlho. Momentálne sa rieši deviaty balík zmien, hoci treba pripomenúť, že kľúčový štvrtý bol úplne odmietnutý. Každá zmena v praxi trvá minimálne rok a pol, pričom nie je vylúčené, že mestské zastupiteľstvo vo výsledku zmenu zamietne.

Ide o neudržateľný stav, zvlášť v meste, ktoré trpí krízou dostupnosti bývania a nestíha spĺňať vlastné záväzky. Taktiež je z urbanistického hľadiska neefektívne, nemá dosť prostriedkov na rozvoj a údržbu infraštruktúry a nevyužíva naplno svoj potenciál. Riedke a rozťahané mesto nie je ekologické, nedokáže teda ani vhodne reagovať na klimatické zmeny. V prípade brownfieldov sú mnohé tvorené spevnenými povrchmi. Prestavba, spojená s tvorbou zelených verejných priestranstiev, by im tak paradoxne pomohla.

Keďže sa nezdá, že je mesto schopné aktualizácie urýchliť, potrebná je zmena legislatívy. Tá by mala priniesť v ideálnom prípade odstránenie prísnych funkčných regulatívov a zamerať sa na funkčno-priestorové regulatívy. V mestskom prostredí má zmysel regulovať výšky budov, uličné a stavebné čiary či podobu striech, ale nie tak detailne aj funkciu budov a území. Tá sa totiž môže v priebehu desaťročí života objektov zmeniť aj niekoľkokrát s ohľadom na aktuálne potreby spoločnosti.

Našťastie sa zdá, že v tomto smere nastane v dohľadnej dobe pokrok. Nová legislatíva, ktorú presadzuje Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, má byť spojená s novým prístupom k tvorbe územných plánov. Existujú náznaky, že úplne zanikne rozdeľovanie na bývanie a občiansku vybavenosť, inak by sa malo pristupovať aj k aktualizáciám.

Efektívnosť týchto opatrení ukáže až prax po 1. apríli budúceho roka, keď vstúpi nová legislatíva do platnosti a mestá a obce sa jej začnú prispôsobovať. Prípad Palmy ale dokazuje, že zmeny majú zmysel. V kombinácii s novou stavebnou legislatívou už mohol byť projekt úplne inde.

Namiesto ukazovania vizualizácií a plánov by sa dnes David Sim možno zúčastňoval kladenia základného kameňa a osádzania glajchy na strechy prvých budov. Bratislava by dostala nové atraktívne susedstvo, ktoré môže byť – podľa doteraz známych informácií – vzorovým projektom. Aktuálne si však bráni vzniku podobných štvrtí do veľkej miery sama.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.