Adrian Gubčo 14.07.2022 13:00

Mesto chce zlepšiť dopravu, otvárajú sa ďalšie P+R parkoviská

Doprava v Bratislave by mala v dohľadnej dobe prejsť veľkými zmenami. Hlavným dôvodom je postupné zavádzanie parkovacej politiky, ktoré má prispieť k obmedzeniu zbytočných jázd autom a uvoľňovaniu ciest, hlavne zo strany zo zázemia dochádzajúcich ľudí. K tomu sú však potrebné záchytné parkoviská, ktoré sa teraz začínajú otvárať.

P+R parkovisko na Jasovskej. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Základná premisa parkovacej politiky počíta so zvýhodnením domácich obyvateľov a obmedzením parkovania zo strany dochádzajúcich (či už z iných miest a obcí, ale aj z mestských častí). Cieľom je demotivovať ľudí od prehnaného využívania automobilov a primäť ich k uprednostňovaniu iných spôsobov dopravy. Výsledkom majú byť voľnejšie cesty, ale aj postupne sa uvoľňujúci verejný priestor, keďže sa bude postupne utlmovať dopyt po väčšom počte áut v rodine.

Faktom ale ostáva, že mnoho ľudí, zvlášť zo zázemia, bude automobily využívať aj naďalej. Pri dochádzaní do Bratislavy ide nezriedka o jediný využiteľný dopravný prostriedok, keďže siete verejnej dopravy sú nedobudované, v zlom stave alebo ich prevádzka nedostatočná. Situácia sa mení až priamo v meste, kde už existuje relatívne kvalitná mestská hromadná doprava. Optimálnym riešením je preto zachytenie áut na okraji Bratislavy a presun vodičov do prostriedkov MHD.

Aj preto sa Hlavné mesto súbežne so zavádzaním regulácie usiluje aj o rozvoj možností pre parkovanie na záchytných parkoviskách. Doteraz existovalo niekoľko možností pre odstavenie automobilov a pokračovanie ďalej električkami alebo trolejbusmi – napríklad na parkovisku pri Cintoríne Vrakuňa, ktoré bolo nedávno obnovené, sa nachádza 283 parkovacích miest. Zväčša však boli využívané len veľmi striedmo. O niečo lepšie to je v prípade parkovísk na Černyševského, pod Mostom Lanfranconi alebo na Zlatých Pieskoch, hoci nejde o oficiálne P+R parkoviská. Do budúcna sa ale očakáva zvýšený dopyt.

Aj preto bola otvorená trojica nových záchytných parkovísk. Jedno sa nachádza na Komisárkach v Rači, poskytuje 163 miest a umožňuje prestup na električky. Ďalšie dve sú v Petržalke na Macharovej (95 miest) a Jasovskej (53 miest), kde sa zas nachádzajú autobusové linky. Parkovanie na všetkých je bezplatné. Prvé z nich vzniklo výstavbou novej plochy na prenajatom pozemku a obsahuje kamerový systém, druhé je zrekonštruované existujúce mestské parkovisko a tretie je tvorené vyčistenou a predtým zanedbanou plochou. Na petržalských parkoviskách sa inštalovanie kamerového systému ešte len pripravuje.

Do budúcna sa uvažuje aj s ďalšími, kapacitnejšími a lepšie vybavenými parkoviskami. V Janíkovom dvore v Petržalke by mal napríklad vzniknúť moderný parkovací dom s približne 470 miestami, ďalšie ešte väčšie budú pri ZOO (kde sa bude prestupovať na pripravovanú trolejbusovú trať) a na Zlatých Pieskoch. Parkovisko zas bude vytvorené v Jurajovom dvore. Bratislava by tak teoreticky mohla získať tisíce nových parkovacích miest pre dochádzajúcich už v najbližších rokoch. Projektovo totiž nejde o tak náročné stavby.

Nové kapacity sa pridajú k existujúcim, ktoré už roky vznikajú v zázemí metropoly v dotyku so železničnými stanicami. Moderné P+R parkoviská sú napríklad vo Svätom Juri, Pezinku, Šenkviciach, Senci, Bernolákove, Ivanke pri Dunaji, Miloslavove, Kvetoslavove, Malackách alebo Zohore. Nanešťastie, ide štandardne o pomerne malé parkoviská, ktoré nie sú schopné uspokojiť všetok dopyt. Rovnako ani železničný takt neumožňuje zabezpečenie vysokej atraktivity tejto možnosti dopravy do Bratislavy.

Do budúcna ide o základ pre udržateľnú mobilitu v rámci metropolitného regiónu alebo metropoly samotnej. Hlavné mesto Slovenska tým replikuje overený model, fungujúci v prakticky každom významnom západo- alebo severoeurópskom veľkomeste, hoci zatiaľ s určitými pôrodnými bolesťami.

 

P+R parkoviská v Bratislave. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Regulácia parkovania a spustenie rozvoja možností pre zachytávanie automobilov na okraji mesta prichádza v najvyššom období. Bratislava sa rozvíja, postupne pribúdajú obyvatelia a vo vysokom tempe a napriek iniciatívam, zameraným na rozvoj MHD, pribúdajú aj automobily. Ešte viac sa však rozvíjajú predmestia, ktorých rast je podnietený neúmernými cenami bývania v meste a rozvojom cestnej infraštruktúry, predovšetkým juhovýchodne od mesta. Na predmestiach sú ale možnosti využívania vlakov či autobusov obmedzenejšie.

Preto sú aktuálne kroky Hlavného mesta jediným spôsobom, ak sa vyhnúť kolapsu. Je zrejmé, že maličké parkoviská na Jasovskej, Macharovej, ale aj na Komisárkach veľký dopad mať nebudú. Ich možno ešte väčšia hodnota je ale v inom: môžu prispieť k zmene návykov a naučiť vodičov, že existuje aj takáto možnosť. Lebo doterajší model, kedy sa dalo autom vojsť prakticky až do centra a (po často dlhom hľadaní) nájsť parkovacie miesto zadarmo, sa začína rúcať. Skutočným riešením budú až veľké parkovacie domy a parkoviská so stovkami, možno tisíckami stojísk. Kým ale takéto veľké projekty vzniknú, treba začať hoci aj v malom.

Do budúcna sa plánovanie záchytných parkovísk musí stať priamou súčasťou rozvoja verejnej dopravy v meste a v podstate aj celomestského plánovania. V zahraničí, napríklad v Londýne, je budovanie nových liniek metra spojené s komplexným rozvojom lokalít v okolí jeho zastávok. Vo vnútromestských polohách to znamená kancelárie, obchody, bývanie či verejné priestory, na okraji mesta ale aj P+R parkoviská. V tomto smere by mohlo byť takéto komplexné uvažovanie inšpiráciou.

Potom možno uvidíme veľké a azda aj architektonicky stvárnené parkovacie domy, rozkročené priamo nad električkovou traťou a zastávkou. Vodičovi tak bude po zaparkovaní v podstate stačiť len zísť niekoľko krokov. Následne sa v novej električke a po zmodernizovanej trati dostane priamo do centra, kde sa má v najbližších desaťročiach zahustiť električková sieť. Ideálnym miestom pre realizáciu takejto vízie by mohlo byť okolie vyústenia rýchlostnej cesty R7 do mesta, kde sa do budúcna uvažuje s vedením električkovej trate do Podunajských Biskupíc a Vrakune.

Bratislava každopádne bude musieť rozširovať reguláciu a aktívne vytvárať alternatívy voči dnes prevažujúcemu dopravnému modelu. S postupujúcou suburbanizáciou totiž v prípade neaktivity hrozí, že sa automobilovou dopravou už čoskoro zadusí. Akékoľvek úvahy o kvalitnom meste sú s takouto realitou nezlučiteľné.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.