Adrian Gubčo 30.06.2021 15:30

Mesto sa blíži k spusteniu parkovacej politiky, sľubuje výstavbu parkovacích domov

Hlavné mesto je po schválení prijatia parkovacej politiky v roku 2019 a zrealizovaní niekoľkých pilotných programov vo viacerých mestských častiach tesne pred oficiálnym spustením prvých parkovacích zón. Cieľom je začať postupne utlmovať automobilovú dopravu v meste a uvoľňovať ulice pre peších, cyklistov a verejnú dopravu. Súčasťou implementácie parkovacej politiky bude aj výstavba nových parkovacích domov.

Parkovací dom Unitas. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Parkovacia politika bude spustená v októbri 2021, kedy na prijaté pravidlá nabehnú prvé tri zóny. Za 39 eur na rok by sa mali zlepšiť možnosti parkovania pre rezidentov v štvrtiach Tehelné Pole, Krasňany či v Petržalke v okolí Einsteinovej. V týchto častiach mesta sa už zrealizovali prvé opatrenia, ktoré ukazujú, že reguláciou parkovania sa zvýšila dostupnosť parkovacích miest pre obyvateľov. Doteraz boli komplikáciou návštevníci aj divoké parkovanie, ktoré nezhoršovali len komfort rezidentov, ale prispievali aj k degradácii verejného priestoru.

K politike postupne pristupujú aj ďalšie mestské časti, ktoré vymedzujú parkovacie zóny a v spolupráci s Hlavným mestom pracujú na projektoch organizácie dopravy. V ďalšej etape tak k regulácii pristúpia Staré Mesto (zóna Stanica-Blumentál), Karlova Ves alebo Dúbravka. V týchto zónach sa bude dať parkovať len na vyznačených miestach, inde bude parkovanie absolútne vylúčené.

Mesto zdôrazňuje, že kľúčová bude v tomto smere kontrola. Zásadnou pomocou je uzákonenie objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že pokutu nemusí udeliť mestský policajt na mieste. Po novom stačí zaslať pokutu poštou a ulice môže kontrolovať aj bežný pracovník mesta – alebo hoci aj brigádnik. Okrem toho bude po meste chodiť niekoľko skenovacích vozidiel, ktoré skontrolujú, či v zónach parkujú tí, ktorí majú rezidentskú kartu alebo zaplatenú tarifu. Mesto by takto chcelo každú ulicu skontrolovať trikrát denne. Systém sa bude už v júli testovať v Petržalke.

Takýmto spôsobom by sa mali postupne vyčistiť ulice v prospech rezidentov, ale aj od divokého parkovania. Uvoľniť sa majú chodníky, okolie križovatiek a priechodov pre chodcov aj zeleň. Magistrát však chce adresovať aj potrebu mnohých ľudí – nerezidentov alebo rezidentov v oblastiach, kde nie je dosť parkovacích miest – napriek tomu parkovať, preto sľubuje masívnu výstavbu parkovacích domov a záchytných parkovísk.

V prípade parkovacích domov už má vybratých deväť lokalít, kde by mohli takéto parkovacie domy stáť. Mesto overilo súlad umiestnenia každého z parkovacích domov s Územným plánom, ako ďalší krok chce zámery predstaviť lokálnym obyvateľom. Participatívne stretnutia spoluorganizované MIBom sa už konali v prípade objektov na sídlisku Unitas a v Lamači, v najbližších týždňoch majú nasledovať ďalšie – napríklad v Petržalke pri Einsteinovej ulici, ďalšie budú v Rači, Karlovej Vsi, na Dlhých Dieloch, v Devínskej Novej Vsi, Vrakuni či Ružinove. Pôjde o parkovacie domy s lokálnym významom.

Okrem nich však majú vzniknúť aj väčšie parkovacie domy, a to pri ZOO alebo v Janíkovom dvore (kde bude parkovanie súčasťou architektonickej súťaže na nájomnú bytovku). Vybudovať alebo zriadiť sa majú aj záchytné parkoviská, napríklad v Rači, na Zlatých Pieskoch, v Petržalke, príp. pri Cintoríne Vrakuňa alebo Inchebe. V spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom sa rieši otázka záchytných parkovísk pri železničných staniciach v regióne, aby ľudia z predmestí nemuseli autom vôbec dochádzať.

Primátor Bratislavy Matúš Vallo sa v rámci tlačovej konferencie k spusteniu Mestského parkovacieho systému PAAS vyjadril aj k otázke parkovania v rámci nevyužitých kapacít nákupných centier, supermarketov alebo kancelárskych komplexov. Zatiaľ sa nepodarilo nájsť vhodný systém, ako zabezpečiť, aby parkujúci rezidenti nezaberali zákaznícke miesta, na druhej strane, skúsenosti mesta s parkovaním počas rekonštrukcie ulice Mlynské nivy nasvedčujú, že záujem obyvateľov je nízky.

Všetky príjmy Hlavného mesta z parkovacej politiky majú ísť do tzv. Fondu mobility, určeného na celkové zlepšenie dopravy v meste. Podporovať sa má výstavba a obnova infraštruktúry verejnej dopravy, nákup vozidiel verejnej dopravy, skvalitňovanie úrovne pešieho a cyklistického pohybu a v neposlednom rade aj výstavba nových parkovacích domov a záchytných parkovísk. Časť príjmov pôjde aj mestským častiam, ktoré môžu financie použiť podľa ľubovôle – mesto však vyjadruje nádej, že taktiež využijú peniaze najmä na dopravné projekty.

 

Parkovací dom v Lamači. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Mestu trvalo reálne spustenie parkovacej politiky dlhšie, ako sa predpokladalo, v každom prípade sa ale robí jeden zo základných krokov k tomu, aby došlo k reálnemu skvalitneniu verejných priestorov v Bratislave. Úroveň priestranstiev nemožno merať len zrekonštruovanými námestiami alebo parkami, ale všeobecnou kvalitou najviac využívaných priestorov mesta – teda ulíc. Tie sú dnes v metropole mimoriadne zdevastované, pričom divoké parkovanie sa na tomto ničení podieľa zásadným spôsobom.

Kľúčovou vecou je „upratanie“ ulíc tak, aby všetci – chodci, cyklisti a aj parkujúci motoristi – mali svoje vymedzené miesto. Súčasná prax parkovania na chodníkoch sa musí skončiť. Cesta k tomu bude dlhá, bez regulácie sa ale k lepšiemu stavu chodníkov nedostaneme. „Pri zadávaní projektov organizácie dopravy sa vychádza z noriem aj potrieb chodcov,“ upozorňuje viceprimátorka pre dopravu a životné prostredie Tatiana Kratochvílová. „Potrebné je zohľadniť šírku aj frekventovanosť chodníka. Na niektorých miestach, kde sú široké chodníky, sa môžu čiastočne vyznačiť miesta, ale principiálne nám ide o to, aby boli chodníky bezpečné pre chodcov.“

Po zaregulovaní ulíc sa môže pristúpiť k ich obnove, ktorá bude ďaleko udržateľnejšia. Nebude hroziť, že nové chodníky a obrubníky budú okamžite narúšané a zaťažované parkujúcimi vozidlami. V tejto chvíli by sa mali pripravovať prvé rekonštrukcie ulíc od fasády k fasáde, ďalej podporené existenciou manuálov pre asfaltovanie, dláždenie a podobne. Zmenou má prejsť Krížna, Jeséniova, podľa primátora sa projekt spracúva aj pre Záhradnícku.

Manuál (resp. Princípy a štandardy) dláždenia, vrátane definovania „Bratislavskej dlažby“, by mal byť podľa viceprimátorky odhalený už v blízkej dobe – možno v horizonte dní. V praxi má byť využívaný prakticky okamžite. Bratislavská dlažba sa má určite vyskytnúť na Landererovej ulici, ktorá sa čiastočne rozširuje kvôli realizácii buspruhu a popritom vzniká aj nový chodník. Iná dláždená ulica v blízkej dobe bude Jeséniova, kde bude použitá rovnaká alebo podobná dlažba ako v zóne Panorama City.

Budovanie parkovacích domov spoločne so zavádzaním parkovacej politiky je ďalším, hoci už náročnejším krokom, prispievajúcim k vyčisteniu verejného priestoru. Bratislava bude pravdepodobne potrebovať ďaleko viac, ako len deväť, resp. dvanásť domov. Okrem toho je žiadúce, aby tieto vhodne dotvárali prostredie sídlisk alebo vstupov do mesta a prinášali možno nejaké pridružené funkcie. Tatiana Kratochvílová potvrdila, že domy by mali byť riešené architektonickými súťažami. S ohľadom na potrebu ich väčšieho množstva by sa z parkovacích domov mohlo stať pomerne časté zadanie súťaží.

Bratislava je možno na prahu veľkej zmeny, ktorá prinesie postupnú a citeľnú revitalizáciu verejného priestoru, zlepšenie podmienok pre rozvoj verejnej dopravy a celkovú ekologizáciu mesta. Je celkom pravdepodobné, že sa splní predpoklad Magistrátu – po prvotnom odpore obyvatelia metropoly začnú prijatie parkovacej politiky oceňovať. Za vcelku symbolický poplatok dostanú lepšie ulice, jednoduchšie parkovanie a krajšie mesto. A to je natoľko výhodný obchod, že je hanebné, že sa na parkovaciu politiku muselo čakať až do roku 2021.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.