Adrian Gubčo 23.02.2021 10:00

Hlavné mesto postupuje v projektoch rozvoja verejných priestorov

Vedenie Bratislavy takto pred rokom, tesne pred vypuknutím pandémie koronavírusu COVID-19, predstavilo ambiciózny plán revitalizácií verejných priestranstiev, ktoré mali premeniť viaceré zanedbané plochy na príjemné miesta pre pobyt vonku. Pandémia oddialila ich realizáciu, teraz však prvé zámery postupujú v príprave. Okrem toho by v dohľadnej dobe mohli byť predstavené ďalšie.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy / KATEdesign

Z veľkého počtu zámerov, ktoré boli v priebehu minulého roka predstavené, už boli bližšie predstavené dva, ktoré získali prvé odobrenia – aj keď ide o záväzné stanoviská, ktoré vydal sám sebe samotný Magistrát (a udelené boli už po niečo vyše mesiaci). Tými sú revitalizácia vnútrobloku Poľská – Justičná a Revitalizácia okolia Pamätníka obetiam extrémizmu, teda pamätníka študenta Daniela Tupého na Tyršovom nábreží. Oba zámery aj ich vizualizácie boli predstavené Metropolitným inštitútom Bratislavy v priebehu minulého roka.

V oboch prípadoch platí, že ide o obnovu extrémne zdevastovaných priestranstiev. V prvom prípade pripomína vnútroblok priestor v Pripjati namiesto širšieho centra Bratislavy. Na ploche je zreteľné, že sa tu veľmi dlho zanedbávala údržba, mobiliár je veľmi narušený, rovnako ako herné prvky. V pomerne zlom stave je aj zeleň, v dôsledku čoho sa tu nachádza viacero stromov a kríkov určených na výrub. V druhom prípade je pieta pamätníka narušená množstvom parkujúcich áut, ktoré sa tlačia takmer až k sochárskemu dielu neďaleko miesta, kde bol zavraždený nevinný študent.

Priestranstvá by sa mali výrazne zmeniť. Vo vnútrobloku na Poľskej a Justičnej sa síce bude rešpektovať pôvodné usporiadanie priestoru, bude tu teda centrálna plocha so sedením, prechádzajúca do hernej plochy s ihriskom, trávnika a nakoniec do prechodových plôch, výrazne by sa však mala zvýšiť úroveň prvkov. Povrchy budú pokiaľ možno maximálne priepustné, teda väčšinou z mlatu alebo betónovej dlažby, vysadená bude nová zeleň, osadené nové herné prvky, zriadené nové osvetlenie a komunitné záhradky a umiestnené dve nové stojiská pre kontajnery, vychádzajúce z dizajnu definovaného Kanceláriou Hlavnej architektky. Ostatný mobiliár bude z dreva a kovu, resp. dreva a betónu.

V prípade revitalizácie pamätníka dôjde k zániku časti spevnených plôch, úprave terénu (priestor okolo pamätníka bude mierne zvlnený), realizácii sadových úprav a umiestneniu nových prvku mobiliáru. Projekt bude etapizovaný, v prvej etape nebude odstránené všetko parkovanie, iba bude jasne oddelené od pamätníka, v druhej však má zaniknúť (teoreticky môžu zaniknúť aj poškodené stromy a byť nahradené novou výsadbou). Toto riešenie má pravdepodobne nadväzovať aj na výsledky súťaže, ktorú plánuje Hlavné mesto vyhlásiť na obnovu Sadu Janka Kráľa, alebo obchodnej súťaže na realizáciu rekreačného plážového priestoru na Tyršovom nábreží.

Oba návrhy spracovala architektka Katarína Brojová s tímom z kancelárie KATEdesign, ktorá s MIBom spolupracovala na projektoch obnov verejných priestranstiev. Realizácia premeny vnútrobloku je plánovaný údajne už v prvej polovici tohto roka, v dohľadnej dobe by sa malo začať aj obnovou plochy na nábreží. Obnova vnútrobloku vyjde na 213-tisíc eur, nábrežia na 279-tisíc eur – aspoň podľa plánovaného rozpočtu.

 

Aktuálny stav vnútrobloku Poľská - Justičná

 

Dá sa predpokladať, že MIB čoskoro bližšie predstaví ďalšie plánované projekty, medzi nimi obnovu parčíka na Legionárskej, do ktorého chce mesto investovať 281-tisíc eur, parku a zastávky na Žilinskej ulici, alebo klziska na Železnej studničke. Svedčia o tom zmluvy na vizualizácie, ktoré si MIB objednal u kancelárie Willbe. Očakávané je aj zverejnenie nových projektov v lesoparku, ktorý predstavuje jedno z ohnísk aktivít mesta v poslednom období.

Dôležitou novinkou je však podpis zmlúv, resp. Rámcovej dohody na služby architektov a projektantov na projekty stredného rozsahu, ktoré MIB podpísalo na základe výsledkov súťaže. Cieľom bolo vyhnúť sa organizovaniu architektonických súťaží pri zadaniach, kde to nemá veľký zmysel, zdynamizovanie obstarávania nových projektov a stransparentnenie celého procesu. Medzi víťaznými kanceláriami sú viaceré popredné slovenské ateliéry.

Zatiaľ nie je presne známe, na akých zámeroch by mali participovať, postupne ale prenikajú náznaky o veľkom počte menších projektov, ktoré by mali byť rozložené po jednotlivých mestských častiach – tieto pravdepodobne vychádzajú priamo z požiadaviek mestských častí. Mesto tým zároveň môže odpovedať na kritiku, že sa príliš sústredí na verejný priestor len v Starom Meste a iné časti Bratislavy necháva aj naďalej zanedbané. Jednotlivé projekty asi budú postupne odhaľované v priebehu tohto roka.

Vedenie Magistrátu týmto dáva najavo svoju orientáciu na verejný priestor, tvoriaci prioritu v jeho snahách o zmenu Bratislavy. Demonštruje to architektonickými súťažami aj prijímaním koncepčných materiálov, napríklad Manuálu verejných priestranstiev a súvisiacich Princípov a štandardov – dlhoočakávaného dokumentu, ktorý konečne zadefinoval postupy a kritériá kvality verejného priestoru v meste. Snaha o realizáciu veľkého počtu malých zlepšení je zároveň logická aj z politicko-marketingového hľadiska.

Napriek úspešnému imidžu akčného primátora a jeho tímu, ktorý konečne vytvára predpoklady pre radikálne zvýšenie kvality života v meste, v skutočnosti má mnoho „úspechov“ medzery. Obstarávanie dostupných nájomných bytov viazne, modernizácia Dúbravsko-karloveskej radiály čelila viacerým zdržaniam a v podstate ešte stále nie je úplne dokončená, viacero na prvý pohľad príťažlivých rekonštrukcií má nezvládnuté detaily a dvojica najdôležitejších projektov – výstavba druhej etapy Petržalskej radiály a rekonštrukcia Námestia SNP – je značne oneskorená.

V tomto kontexte je realizácia veľkého počtu menších projektov, ktoré prinesú citeľné zlepšenie kvality a vizuálu mnohých prehliadaných priestorov, veľkým pozitívom. Tieto projekty budú viditeľné, ich obnovy zaplnia verejný aj mediálny priestor, zmenia vnímanie mnohých lokalít a zlepšia pocit z Bratislavy – aj z ľudí, ktorí ich umožnili. Pre chudobné mesto, ako je Bratislava, ide možno o oveľa výraznejšiu zmenu, ako je realizácia jedného-dvoch „ikonických“ projektov. Aspoň nateraz.

Preto je vysoko pravdepodobné, že najbližšie roky budú najmä v znamení zmien mikropriestorov, ktoré boli dlho prehliadané, no pritom ich pomerne jednoduchá úprava urobí z Bratislavy priateľskejšie mesto. Metropola sa tak možno bude meniť – ale len po troškách. Na viac totiž nie je pripravená, a to finančne, kapacitne ani ľudsky.

 

Fotografia vnútrobloku Poľská - Justičná z 30.1.2021.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.