RED 17.07.2022 18:58

Prvý ochladzovací park v Bratislave vznikne na Mlynských nivách

Zmeny podnebia dávajú o sebe vedieť každým rokom viac a viac. Na situáciu sú nútení reagovať takisto domáci developeri. Zatiaľ čo kancelárske projekty sa vyznačujú snahou o inovatívnosť či flexibilitu kvôli požiadavkám nadnárodných spoločností, environmentálne uvedomelí klienti zvyšujú nároky aj na staviteľov rezidenčných komplexov. Aj preto sa možno Bratislava blíži k prvému ochladzovaciemu parku.

Zdroj: YIT Slovakia

Sadovsky&Architects predstavili najlepší environmentálny koncept

Jedným z najvýraznejších príkladov, ohlasujúcich posun v chápaní reálnej hrozby, akú zmeny podnebia pre ľudstvo znamenajú, bola pred dvomi rokmi vyhlásená architektonicko-urbanistická súťaž na riešenie lokality Mlynské Nivy. Zorganizoval ju developer YIT Slovakia. 

Ako sme písali na YIM.BA už pred dvoma rokmi, cieľom súťaže „YIT zóna Mlynské Nivy“ bola premena brownfieldu na plnohodnotnú mestskú zónu, ktorá by doplnila okolitú vysoko urbanizovanú a rýchlo sa rozvíjajúcu časť Bratislavy. Medzi ocenenými porotu osobitne zaujal spoločný návrh ateliérov Sadovsky&Architects a Marko&Placemakers, vyzdvihnutý slovami „výnimočne vysoko vyhovujúci“. A to nielen pre silnú ideu, nastavenie čitateľnej štruktúry či zástavbu s funkciou ochrannej bariéry pred rušivými vplyvmi hlučného okolia, ktorú vytvárajú objekty po obvode obytného súboru.

Azda najväčšou pridanou hodnotou víťazného návrhu bol jeho environmentálny aspekt. Porotcovia nešetrili superlatívmi na adresu autorského tímu, ktorý podľa nich podal „kvalitný návrh uceleného vnútorného parku na rastlom teréne“ umožňujúci „ochladzovanie prostredia a zadržiavanie vody v území“.
 
Ako povedal k víťaznému návrhu porotca Lorant Krajcsovics (SALVIS), expert na problematiku verejných priestorov, „návrh ateliéru Sadovsky&Architects predstavil najlepší environmentálny koncept podporujúci revitalizáciu tohto zanedbaného územia. Vytvorený ústredný park so stromami na rastlom teréne má veľký potenciál z hľadiska adaptácie na klimatické zmeny a bude významným prínosom k zmierňovaniu letného prehrievania a vsakovaniu dažďových vôd.“ Do veľkej miery tak pôjde o prvý ochladzovací park v Bratislave.

Igor Marko: Snažíme sa ochladzovať cez vegetáciu a prácu s dažďovou vodou

Návrh Sadovsky&Architects predstavuje dosiaľ najvýznamnejší pokus o uplatnenie ochladzovacieho efektu „cooling parku“ v bratislavskom rezidenčnom projekte. Na jeho koncepte sa do veľkej miery podieľal známy architekt a urbanista Igor Marko z kancelárie Marko&Placemakers. S ateliérom Sadovsky&Architects často spolupracuje a táto kooperácia tímom vyniesla aj 1. cenu v súťaži „YIT zóna Mlynské Nivy“.

Ich návrh zaujal porotu predovšetkým ako najlepší environmentálny koncept z hľadiska adaptácie na klimatické zmeny. Igor Marko vysvetľuje, že hoci ešte neeexistuje definitívna verzia priestoru, budúci veľký vnútroblokový park je aj naďalej v pláne. „Základom celého riešenia je priestorové chladenie zvnútra. Projekt pracuje s maximalizáciou terénu, ktorý podmieňuje možnosť intenzívnej výsadby rastlej zelene. Tá pomáha v kombinácii so zelenými strechami a svetlými povrchmi znižovať efekt tepelných ostrovov,“ popisuje. „Zároveň prispieva k zadržiavaniu dažďovej vody na pozemku pri nárazových zrážkach, pričom v letných mesiacoch ochladzuje prostredie odparovaním.“

Efektu ochladzovania bude napomáhať charakter zástavby. „Masa zelene dokáže v nočných hodinách akumulovať chladný vzduch z prostredia, pričom sa následne cez deň postupne otepľuje. Túto vlastnosť podporuje priečne difúzne otvorená štruktúra zástavby, ktorá pracuje s prevetrávaním a umožňuje chladnému vzduchu od rieky prenikať cez územie,“ hovorí Marko. Pripomína však, že park bude mať prírodný charakter a veľmi pozorne sa bude dbať na manažment dažďových vôd. Budú sa zadržiavať, a to vo forme suchých poldrov alebo dažďových záhrad. Voda sa bude využívať na zavlažovanie počas suchších období.

Pripravovaný park je do istej miery odlišný oproti Esterházyho parku. „Nejde o infraštruktúru v aktívnej urbánnej zóne, ale vo vnútri veľkého mestského bloku,“ upozorňuje architekt. „Snažíme sa ochladzovať viac pasívne, čiže cez vegetáciu a prácu s dažďovou vodou. Používame materiály, ktoré absorbujú teplo. Maximalizujeme tienenie a priepustnosť. Nepoužívame aktívne systémy ochladzovania, akými sú fontány a vodné prvky. V konečnom dôsledku aj tieto elementy sú energeticky náročné a nie úplne ekologické.“

Igor Marko potvrdzuje, že mnohí investori sa začínajú reálne zaoberať ekologickými témami – rastie dopyt po udržateľnom a ekologickom bývaní, pričom je dôležité vidieť posun v práci s dažďovou vodu alebo zelenými strechami. Upozorňuje, však, že kľúčový problém je iný. „Najväčším problémom stále zostáva statická doprava, ktorá trápi nielen nás, architektov, ale už aj investorov. Normy sú absurdne nastavené a na reálnu funkčnú zeleň na povrchu terénu neostáva miesto. Ak chceme zmenu, začať treba tam.“

Nie je to jediný nedostatok. „Zároveň je potrebná zmena definície koeficientu zelene, ktorý by mal myslieť viac na kvalitu ako na kvantitu,“ zdôrazňuje. „Verím skôr praktickým´analógovým’ riešeniam, kde vieme reálne vykázať kritickú masu kvalitnej zelene (hlavne stromov) a nespoliehame sa na technologické aplikácie, ktoré sú hneď po uvedení zastarané a často nefunkčné. Zároveň nie som veľký fanúšik takzvaných ‘smart riešení’ a rovnako nie som presvedčený o reálnej účinnosti certifikácie udržateľnosti.“ Budúcnosť je tak v kvalitných parkoch a vnútroblokoch namiesto formálneho vykazovania splnenia indexov a technických predpokladov.

Za splnenia daného predpokladu je možné parku dodať významnú environmentálnu, ale aj spoločenskú funkciu. „V každom projekte sa snažíme verejným priestorom podporiť komunitný spôsob života a do veľkej miery aktivizovať pozitívny vzťah k miestu. Aj ochladzovací park sa môže stať kvalitným spoločenským miestom, kde pridanou hodnotou je jeho čitateľný obsah a viditeľný účinok. Pozitívny účinok na environment vie mnohých edukovať a inšpirovať. Užívatelia vedia takto lepšie pochopiť klimatické zmeny a procesy, ktoré zásadne ovplyvňujú tvorbu mesta a miesta už teraz,“ uzatvára Igor Marko.

 

Zdroj: YIT Slovakia

 

Príprava projektu napreduje

Development na Mlynských nivách, ktorý zatiaľ nepredstavil marketingový názov, pomaly smeruje k realizácii. Jeho prvá etapa by mala už čoskoro vstúpiť do povoľovacieho procesu. Zahŕňať bude niekoľko obytných blokov a časť vnútrobloku. Na plnú realizáciu si však bude musieť projekt ešte počkať – je totiž závislý od zmeny Územného plánu.

Súčasná podoba plánu tu totiž predpisuje priveľký rozsah občianskej vybavenosti. Navyše ide o stabilizované územie a nie rozvojové, čo ďalej komplikuje transformáciu lokality. Developer tak bude nepochybne žiadať o zmenu regulácie. Kedy však na ňu dôjde, nie je známe. Mesto sa zatiaľ sústredí na iné otázky: nájomné bývanie, zmeny vo verejnom záujme, výškovú reguláciu alebo celomestské centrum. YIT už ale testuje spoluprácu v Magistrátom pri rozvoji nájomného bývania, takže možno práve tadiaľto bude viesť cesta aj pre Mlynské nivy.

V každom prípade, celková premena brownfieldu na súčasť mesta a s ňou aj vznik prvého bratislavského ochladzovacieho parku je ešte vzdialená. Nateraz ostáva atraktívnou víziou, ktorej realizácia snáď príde skôr, ako sa klimatická kríza ešte citeľnejšie prejaví na tvári mesta.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.