YIMBA

Author photoJuraj Pokorný 13.07.2022 16:28

Mestá sa otepľujú, riešením môžu byť ochladzovacie parky

Takmer štyridsaťstupňové teploty, častejšie rozhorúčené ulice či rastúce zdravotné riziká sú neklamným znakom zhoršujúceho sa stavu podnebia. Ide o dôsledok klimatickej zmeny, na ktorú musia mestá reagovať. Jedným z najistejších spôsobov, ako robiť urbánne prostredie príjemnejším, je využiť potenciál zelene pre ochladzovanie.

Ochladzovací park vo Viedni. Zdroj: Carla Lo Landschaftsarchitektur

Ochladzovací park vo Viedni. Zdroj: Carla Lo Landschaftsarchitektur

Slovensko si vypomáha vodnými hmlami a fontánkami

Horúca realita donútila už dávnejšie viaceré slovenské mestá konať a ponúknuť svojim obyvateľom i návštevníkom možnosť aspoň na chvíľu sa ochladiť. Vodné brány produkujúce vodnú hmlu, chodníkové fontány s  tryskami, fontánky s pitnou vodou, ale aj ďalšie prvky sú dnes už bežnou súčasťou peších zón. Napríklad v Martine je pri Pamätníku SNP v prevádzke chodníková fontána s 10 tryskami, symetricky rozloženými na úrovni terénu, ktorá osviežuje a lúčmi s 240 farebnými odtieňmi vizuálne skrášľuje okolitý priestor.

Všetky tieto drobné ochladzovacie prvky však majú jednu chybu: ponúkajú len krátkodobú úľavu. Niektoré mestá už pochopili, že ide o problém, ktorý si s ohľadom na alarmujúce prognózy klimatológov vyžaduje systémové riešenie. Príkladom je metropola východného Slovenska, kde pripravujú aktualizáciu urbanistickej štúdie Mestská zeleň ‒ Košice z rokov 2013-2014, ktorá má slúžiť ako podklad na doplnenie územného plánu o zelenú infraštruktúru.

Ako uvádza portál Košice 2.0, súčasťou štúdie je aj návrh 10 lokalít v centre, širšom centre a na perifériách Košíc, ktoré vytvárajú zelený prstenec priestorov vhodných na zriadenie významných parkov nadlokálneho a celomestského významu. Svojim návštevníkom umožnia – a v tom spočíva rozdiel oproti vodným hmlám na námestiach či peších zónach – stráviť v ich prostredí aj niekoľko hodín a popri ponuke pestrých pobytových funkcií (občerstvenie, ihriská a podobne) im poskytnúť aj možnosť ochladiť sa.

 

 

Riešením menej pevných povrchov a viac zelene a vody

V Bratislave medzičasom počas posledných liet niekoľkokrát ukázala ortuť teplomera v júlových dňoch extrémne vysoké hodnoty. Dôvodom sú podľa riaditeľa odboru komunikácie a propagácie Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Michala Feika obrovské asfaltové plochy, veľa betónu a na strane druhej málo vodných plôch a zelene. Počas prechádzky po meste zisťoval teplotu na rôznych miestach a rôznych povrchoch.

„Kým v aute sme namerali extrémnych 60 °C, len pár krokov pod stromom teplomer ukazoval 29,8 °C. Teplota vzduchu na rozpálenom Hlavnom námestí sa blížila k štyridsiatke (37,9 °C) a ešte horšie na tom bola kamenná dlažba, kde teplomer ukázal takmer päťdesiatku (49,6 °C)," poznamenáva Feik vo videu BSK. „Úplne iná situácia bola na Hviezdoslavovom námestí, kde je veľa zelene a vody. Teplota vzduchu tu bola oproti Hlavnému námestiu nižšia o viac ako 5 stupňov (32,9 °C). Na strechce úradu BSK dosiahla pekelných 43,6 °C.“

Návaly horúčav, nárast tropických nocí, prívalové dažde, cyklicky sa opakujúce záplavy – to všetko sú dopady, s ktorými je metropolitný región BSK výrazne konfrontovaný. „Extrémne teploty na území Bratislavského kraja, predovšetkým v jeho zastavaných častiach, sú negatívnym dopadom zmeny klímy,“ hovorí v spomínanom videu Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK.

„Dovolím si povedať, že sme v tomto smere lídrom napriek tomu, že v oblasti životného prostredia nemáme žiadnu originálnu ani zverenú kompetenciu. Práve preto, že dopady klímy sú najvýraznejšie práve tu, BSK si túto tému osvojil a pred šiestimi rokmi vytvoril koncepčný dokument Katalóg adaptačných opatrení pre mestá a obce, ktorý sa stal hitovkou v tejto oblasti a príkladom dobrej praxe, ktorá inšpiruje starostov aj primátorov pri realizácii verejných priestranstiev či pozemných stavieb. Pri svojej investičnej činnosti sa ním riadi samotný BSK,“ hodnotí Lukáčová.

Ako dodáva, opatrenia sú v zásade jednoduché. Určite treba zmeniť rozvojovú aktivitu obcí v podobe zastavovania poľnohospodárskej pôdy a v zastavaných oblastiach vymieňať nepriepustné plochy za polopriepustné či priepustné: betón za dlažbu, prípadne za také materiály, ktoré dokážu spadnutú vlahu vsiaknuť alebo odviesť. Pri budovách stavať vodné nádrže, ktoré zabezpečia, aby sme vodu ďalej recyklovali a využívali.

Dôležité podľa Lukáčovej takisto je, akú výsadbu zvolíme. Keďže tá klasická, spred 50 rokov, je nesmierne náročná na údržbu a predovšetkým na vlahu, mali by sme dnes vysádzať zeleň, ktorá je odolná. „Pri líniových stavbách – cestách, električkových a železničných tratiach či cyklotrasách – by sme mali budovať zelené koridory, ktoré prispievajú k tomu, aby sa centrum mesta alebo jeho zastavané časti neprehrievali. Ďalšou novinkou sú biele odrazové plochy na strechách, ktoré zabraňujú prehrievaniu. Slovom – kombinácia vodozádržných opatrení, priepustných materiálov, odrazových materiálov a čím viac zelene, tým určite lepšie,“ uzatvára Barbora Lukáčová z BSK.

 

Chladiaci park vo Viedni. Zdroj: Raintime

 

Vo viedenskom Esterházyho parku je o šesť stupňov menej

V posledných rokoch sa začína vo vyspelých mestách pracovať s koncepciou ochladzovacích parkov. Takéto parky vo všeobecnosti profitujú zo svojej strategickej polohy v blízkosti vodných tokov a v prípade vertikálne členitejšieho terénu aj z tzv. katabatického prúdenia v atmosfére, keď hustejší a ťažší studený vzduch klesá nadol a ochladzuje územie pod sebou.

No kým u nás začíname s myšlienkou takýchto parkov ešte len koketovať, niektoré európske metropoly ich už majú. Po konkrétny príklad netreba chodiť ďaleko – v susednej Viedni sa na ploche 10.600 m2 rozkladá historický Esterházyho park, ktorého súčasťou sa v roku 2020 stal prvý mestský „Cooling Park“. Ide o novátorský koncept verejného parku, zaberajúceho 2.640 m2, kde studená voda v kombinácii so zeleňou ochladzuje v horúcom lete prostredie až o 6 stupňov. Náklady na jeho realizáciu, ktoré sa vyšplhali na 1.216.000 eur, za takýto výsledok rozhodne stáli.

Popri chladení vodou je druhým základným dizajnovým prvkom Esterházyho parku vo Viedni živá zeleň, ktorá nahradila rozsiahle asfaltové a betónové plochy. Aby sa vytvoril dostatočný odstup od nich, vysadili k už existujúcim rastlinám ďalších vyše 8.600 trvaliek a 9 stromov poskytujúcich tieň. Niekoľko lavičiek hadovitého tvaru ponúka nové miesta na sedenie a nabáda k oddychu.

Jedinečnou dominantou je „Coolspot“ – chladiace miesto s kruhovým pôdorysom, ktoré zaberá len 30 m2. Tienené je tromi kruhmi s rozprašovacími tryskami osadenými vo výške 3,4 metra. Vysadené sú tu popínavé rastliny, ktoré spolu s vodnou hmlou efektívne znižujú teplotu prostredia. Možnosti ochladzovania dopĺňajú aj dva „klimatické stromy“. Ide o rozprašovače vody s výškou takmer 3 metre a priemerom 2,2 metra. Vďaka inteligentnej konštrukcii dokážu tieto zariadenia produkujúce jemné čiastočky vody znížiť okolitú teplotu až o šesť stupňov.

Solárne panely v parku zatiaľ nie sú nainštalované – energia potrebná na jeho prevádzku sa privádza z existujúcej energetickej siete. Okrem časovača, ktorým sa vodný systém ovláda, riadi spotrebu vody detektor pohybu. Znamená to, že fontány sa aktivujú len vtedy, keď sa ľudia po ploche parku aktívne pohybujú. Na chladenie priestoru sa používajú vysokotlakové hmlové trysky.

Nezabudlo sa ani na vedeckú podporu. Viedenský „Cooling Park“ bude totiž počas dvoch rokov sledovaný ako výskumný projekt. To zahŕňa hodnotenie, úpravu technických opatrení a predovšetkým prenos poznatkov medzi výskumom a jeho praktickou implementáciou.

 

Námestie pred radnicou v Paríži. Zdroj: Dezeen

 

Parížska starostka chce „deasfaltovať mesto“

Lídrom v ochladzovaní je však v mnohých ohľadoch hlavné mesto Francúzska Paríž. Metropola je mimoriadne husto zastavaná, preto dnes využíva najmä svoje parky. Mestský park Bercy vďaka vysokému podielu vzrastlých, vyše 10-metrových stromov, a v menšej miere vegetácii prispieva k šíreniu ochladzovacieho efektu, spájanému s riekou Seinou. Podobný úkaz možno badať aj v prípade kanála Saint-Martin a pozdĺžneho stromoradia, záhrad moderných rezidenčných komplexov v blízkosti kanála, ako aj Parku Villemin. Rovnako Boulonský les – najväčšia zelená plocha v Paríži s vodnými zdrojmi a vyše 10 m vysokými stromami – patrí k výrazným zdrojom ochladzovania, čo dokazuje až 10-stupňový rozdiel medzi teplotami uprostred lesného masívu a zastavanou časťou mesta.

Skutočnú revolúciu do vývoja francúzskej metropoly však priniesla až Anne Hidalgo – prvá žena na čele parížskej radnice, ktorá už v roku 2014 vyhlásila, že má v prípade svojho zvolenia v úmysle prebudovať časť Avenue Foch na park. Starostka pred časom ohlásila aj zámer vytvoriť „mestský les“ na štyroch symbolických miestach Paríža: na mieste cesty pre rýchle autá na brehu Seiny, na námestí pred radnicou, zo zadnej časti Opery Garnier a na nádvorí železničnej stanice Gare de Lyon. Ide o gesto nielen pre zelených a environmentalistov v Parížskej rade, ale predovšetkým pre Parížanov (hoci zámery mestských lesov pri nábreží a opere boli medzičasom zrušené). 

Takisto okolie Eiffelovej veže sa do roku 2024 zásadne prebuduje tak, aby sa stalo novými zelenými pľúcami Paríža. Prednosť dostane vegetácia v kombinácii s mäkkou mobilitou (kolobežka, kolieskové korčule, bicykel). Na návrhu projektu, kompatibilného s kalendárom olympijských a paralympijských hier v Paríži (2024), pracovali štyri multidisciplinárne tímy odborníkov z oblasti urbanizmu, krajinárstva a architektúry. Zvíťazil projekt „OnE I“ z dielne Gustafson Porter + Bowman pod vedením krajinnej architektky Kathryn Gustafsonovej. Jeho cieľom je rozvíjať v súlade s Parížskou klimatickou dohodou prírodu v meste vytváraním priestorov na dýchanie a zvýrazniť perspektívu Trocadéro – Tour Eiffel – École Militaire zmenou jej identity smerom k väčšej vegetácii.

Ako sa Hidalgo vyjadrila ešte v roku 2019 pre Le Parisien, v najnovšom mandáte chce reagovať na klimatickú výzvu, „deasfaltovať mesto“ a dosiahnuť, aby príroda získala v Paríži späť svoje práva. Prekročila aj avizovaný záväzok a namiesto 30 ha vytvorila 40 ha zelených plôch. Ako pripomenula, podľa IPCC (Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu) sa do roku 2050 predpovedajú vlny horúčav s vrcholmi až do 50° C. „Máme povinnosť konať už dnes, aby sme sa vyhli nemožnosti žiť v tomto meste,“ vyhlásila starostka Paríža.

Ochladzovacie parky sa dnes stávajú dôležitým príspevkom k boju proti horúčavám vo veľkomestách, vyvolaným klimatickými zmenami. Sú nielen miestom úľavy a oddychu od tepla, aj prostriedkom k adaptácii, mitigácii (prevencii klimatických zmien) a rozširovania povedomia o nutnosti prijímať nové opatrenia. V budúcnosti preto možno očakávať ich výraznejší rozvoj.

Ten by nemal obísť ani Bratislavu, kde je v príprave prvý takýto park. Viac o ňom si povieme v samostatnom článku.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Súvisiace články

Bratislava sa mení na subtropické mesto, treba ju na to pripraviť

28.08.2020 12:49:00 Adrian Gubčo

Klimatická zmena prináša mnoho zmien, k tým najvýraznejším patrí zmena priemerných teplôt v mestách, rastúce výkyvy počasia, ale v princípe aj čoraz dlhšie a silnejšie suchá. Bratislava je klimatickými procesmi zasiahnutá taktiež a už dnes je možné konštatovať, že je v subtropickom pásme. Ako sa to prejaví na tvári mesta a ako na to reagovať?

Čítať viac

Ako pripraviť mesto na klimatické zmeny: Veľký pohľad

11.01.2019 15:00:50 Adrian Gubčo

Témou roka 2019 bude nepochybne otázka klimatických zmien a spôsob prípravy miest na tento fenomén. V roku 2018 vydal IPCC (Medzinárodný panel pre klimatickú zmenu) správu, podľa ktorej má ľudská civilizácia už len necelých 12 rokov na to, aby prijala opatrenia, ktoré zabránia prejavom aspoň tých najhorších dôsledkov zmeny klímy. Nielen od miest, ale aj od ich obyvateľov si to vyžaduje zásadné zmeny vo fungovaní a správaní.

Čítať viac

Bratislava je jedno z najzelenších miest sveta

26.04.2018 14:00:00 Adrian Gubčo

Od niektorých ľudí často počuť, aká je Bratislava málo zelená a ako by všade mala byť zeleň, ktorej sú niekedy pripisované až magické účinky. Proti podobným nárekom však hovoria fakty, podľa ktorých je Bratislava jedno z najzelenších miest sveta.

Čítať viac

Bazény v bytovom komplexe. Stanú sa trendom aj v Bratislave?

06.07.2022 15:42:47 Juraj Pokorný

Zatiaľ čo v Bratislave a tobôž na Slovensku má bazén v obytnom komplexe ešte stále príchuť mimoriadneho luxusu, v iných častiach Európy ide o bežnú záležitosť. Napríklad v Aspern Seestadt v susednej Viedni je bazénov v novopostavených vnútroblokoch hneď niekoľko. Ako sa vyjadrili projektanti, ich cieľom bolo vyhnúť sa „komunite spální“ a dosiahnuť nepretržitý pulz verejných priestorov počas celého dňa. Dorazí takýto trend niekedy aj k nám?

Čítať viac

Najčítanejšie

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube