Adrian Gubčo 21.10.2020 11:11

Hlavné mesto vyhlásilo súťaž na zhotoviteľa druhej etapy Petržalskej radiály

V priebehu tohto týždňa sa konečne spustila súťaž na zhotoviteľa pokračovania električkovej trate v Petržalke, kľúčového projektu rozvoja verejnej dopravy v Bratislave. Hlavné mesto musí vybrať zhotoviteľa čím skôr, aby stihlo novú dopravnú líniu zrealizovať čo najskôr. Projekt má byť dokončený do konca roka 2023.

Petržalská radiála, alebo Nosný systém mestskej hromadnej dopravy, je kľúčovou dopravnou osou, ktorá má by kostrou verejnej dopravy na najväčšom bratislavskom sídlisku. Historicky sa v koridore, kde trať vznikne, uvažovalo nad umiestnením metra, neskôr ľahkého metra, rýchloelektričky, až sa nakoniec rozhodlo o vybudovaní klasickej električkovej trate. Tá má aktuálne už k dispozícii niektoré z kľúčových povolení a v riešení je aj zabezečenie financovania. Ostáva tak predovšetkým vysúťažiť dodávateľa.

Mesto rozbehlo súťaž v najvyšší čas. Ukončenie procesu očakáva v septembri 2021, na čo sa hneď spustí výstavba. Na tú bude mať zhotoviteľ v zmysle súťažných podkladov 27 mesiacov, čo znamená, že trať by mala byť dokončená v novembri 2023. Ukončenie prác ešte pred koncom roka je nutnou podmienkou, ak chce mesto projekt prefinancovať z fondov EÚ v programovom období 2014-2020, kde platí, že prijímateľ môže projekt dokončiť do troch rokov od konca obdobia.

Práve tesné termíny boli zdrojom pochybností, či mesto projekt stíha zrealizovať, a to aj zo strany Ministerstva dopravy a výstavby  SR – mesto sa omeškalo o 1,5 mesiaca kvôli chýbajúcej finálnej dokumentácii. Zhotoviteľ tak musí byť vybratý čím skôr bez zbytočných prieťahov. Magistrát si na realizátora stavby určil viacero podmienok, ktoré preukážu jeho skúsenosti s podobným typom stavieb. Ponuky sa budú predkladať do 30.11.2020, kedy sa budú aj otvárať. Celková odhadovaná hodnota zákazky je vo výške 90,6 milióna eur bez DPH.

Za túto cenu zhotoviteľ vybuduje dvojkoľajnú električkovú trať v dĺžke 3,78 kilometrov, na ktorej sa bude nachádzať sedem zastávok. Nový úsek sa napojí na dokončenú časť trate pri zastávke Jungmannova – ktorá sa zruší, resp. stane občasnou – a zakončený bude v priestore Janíkovho dvora. Trať bude celá vedená na úrovni terénu. Predmetom zákazky je aj súbežná cyklistická trasa s parametrami cyklodiaľnice, priečne cyklotrasy a priečne cestné komunikácie.

 

Štandardná zastávka. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR via SkyscraperCity

 

Hlavné mesto venovalo zvýšenú pozornosť riešeniu podoby zastávok, trate a ich bezprostredného okolia. Ako konštatuje Útvar Hlavnej architektky, za desaťročia, počas ktorých sa v koridore pre trať nič nedialo, sa tento priestor etabloval ako územie prírodného charakteru. Nový projekt chce do neho vstúpiť citlivým spôsobom a byť s krajinou v súlade.

Tomu zodpovedá forma riešenia architektonických aspektov trate, definovaná v dizajnmanuáli trate, ktorý je súčasťou dokumentácie pre výber zhotoviteľa. Mesto vníma zastávky ako uzlové priestory mobility v území a dôležitý priestor sociálnej interakcie. Dizajn tak musí byť príjemný, bezbariérový, prispievať k zvýšeniu bezpečnosti a reagovať na klimatické zmeny. Celá Petržalská radiála bude mať jednotný štýl a výraz.

Základným výrazovým prostriedkom pri riešení trasy či mobiliáru bude využívanie svetlých pastelových farieb, ktoré reagujú na prírodný charakter okolia. Dôvodom je aj snaha o zabránenie prehrievaniu povrchov a vzniku tepelných ostrovov. Nová vizuálna identita tak bude jedinečná pre Petržalku a nebude nasledovať príklad iných zrekonštruovaných tratí či radiál (napríklad Karloveskej či tratí v Rači a na Americkom námestí, hoci tieto sú hodnotené vysoko).

Cestujúci tak môžu očakávať vydláždené povrchy zastávok, a to veľkoformátovou betónovou dlažbou v svetlých tónoch, v prípade priechodov cez trať o niečo tmavších. Varovné a signálne pásy budú tmavohnedé alebo hnedé, v kontraste voči ostatným povrchom. Obrubníky budú realizované za použitia prírodného kameňa, nástupné hrany zo žuly. Zo žuly bude riešená aj styková plocha zastávkového priestoru s chodníkmi či zeleňou. Koľajiská budú zelené (rozchodník), s okolitou zeleňou budú spojené bez prerušenia.

Čo sa týka vybavenia zastávky, každá bude mať individuálne riešený prístrešok, ktorý bude prispôsobený tomu, či bude osadený na električkovej alebo autobusovej zastávke. Prístrešok bude z modulového systému, takže sa bude môcť jednoducho rozširovať. Niektoré prístrešky budú jednostranné, ďalšie však aj obojstranné, ak budú zdieľané so zastávkami autobusov. Obsahovať budú integrovaný panel s automatom na lístky, informačnou tabuľou a košom na odpad (zmes aj plast). Strecha prístreškov bude zelená. Pozitívom je, že zábradlia na zastávkach nebudú už v žiadom prípade riešené v bielo-červenej farbe. Zastávky by mali obsahovať aj picie fontánky.

K ďalším vhodným riešeniam patrí zjednotenie stĺpov s trakčným vedením a osvetlením, popri cyklotrase sa však budú nachádzať aj na mieru prispôsobené stĺpy verejného osvetlenia. Trakčné vedenie bude vedené v osi koľaje, v križovatkách bude umiestnené medzi traťou a súbežnou cyklotrasou. Cykloinfraštruktúre je venovaný široký priestor, k novinkám v rámci Bratislavy (okrem samotných dimenzií cyklotrasy) patrí osadenie držadiel či opierok pri vyčkávacích priestoroch (pred priechodmi) alebo košov naklonených tak, aby cyklisti mohli do nich hádzať odpad za jazdy.  

V neposlednom rade, veľký priestor bude venovaný zeleni. Tá má tvoriť okolie koridoru a na električkovom násype (ktorý má byť čiastočne rozvoľnený) budú umiestňované stromy, aby sa zmiernil zásah trate do krajiny. Kontakt zelených a spevnených plôch bude vo všeobecnosti riešený bez obrubníkov a v blízkosti križovatiek bude mesto osadzovať záhony trvaliek. Výsadbe zelene má byť prispôsobené aj umiestnenie technickej infraštruktúry.

V rámci dokumentácie možno nájsť aj niekoľko vizualizácií nových zastávok. Ich podoba pôsobí na prvý pohľad pomerne rozpačito, podľa všetkého však ešte nie je vizuálna stránka celkom uzavretá. Riešenie celej radiály aj po architektonickej stránke je správnym krokom, hoci existujú náznaky, že aj toto viedlo k prieťahom pri spracovávaní dokumentácie. V takom prípade sa mohla táto téma azda riešiť aj v inej fáze prípravy projektu.

 

Prestupná zastávka na Bosákovej (Farského). Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR via SkyscraperCity

 

Pre mesto aj Petržalku ide každopádne o enormne dôležitý zámer. Z celomestského hľadiska sa na električkovú sieť vo väčšej miere napojí najľudnatejšie sídlisko, ktorého obyvatelia dostanú rýchlu a pohodlnú alternatívu spojenia s centrom Bratislavy či inými štvrťami, a to ekologickým spôsobom. Pre Petržalku to znamená zásadný krok k dobudovaniu základnej dopravnej kostry, ako aj k transformácii centrálnej osi, kde má vzniknúť spoločenské srdce mestskej časti.

Celý koridor pozdĺž Chorvátskeho ramena a električkovej trate má byť totiž doplnený novými funkciami, vybavenosťou a upravený tak, aby tu vznikol kvalitný mestský priestor s líniovým parkom, mestským bulvárom, službami, pracoviskami či novým bývaním. Petržalke doteraz chýba skutočné centrum, čo by sa mohlo čoskoro zmeniť. Po dokončení trate a následnom developmente sa skvalitnia priečne väzby (aj vďaka novým premosteniam Chorvátskeho ramena, ktoré majú byť dokončené do konca roka 2023 a riešené súťažami organizovanými MIBom), zníži sa závislosť na automobiloch, vytvoria sa lepšie podmienky pre rozvoj lokálnej ekonomiky a zvýši sa miera sociálneho mixu.

Bratislava po takmer piatich desaťročiach od prvého rozhodnutia dobuduje zásadnú dopravnú os (resp. šiestich, ak rátame aj súťaž na Petržalku, kde sa tento koridor určil) a dokončí prvú mestskú radiálu od zmeny režimov. Zároveň sa konečne vytvoria predpoklady pre zásadné dobudovanie sídliska, ku ktorému nikdy nedošlo. Petržalka sa až v najbližších rokoch stane, takpovediac, plnohodnotnou súčasťou metropoly.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.