Adrian Gubčo 12.03.2026 16:52
Symboly totality a dojem ako z geta. Zastávka Južné mesto pôsobí hanebne, mesto problém nevidí
Hoci je električková trať z Jungmannovej do Janíkovho dvora v Petržalke v prevádzke už od leta minulého roka, niektoré zastávky sa dokončujú len teraz. Patrí k nim aj konečná zastávka Južné mesto, umiestnená v priestore pod estakádou Panónskej cesty. Podľa Hlavného mesta, teda stavebníka projektu, je už takmer vo finálnom stave. Celkový pocit z budúceho významného prestupného bodu je katastrofálny.
Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Zastávku dotvárajú nevhodné maľby
Na mieste, kde sa dnes nachádza Petržalská električková radiála, sa v minulosti rátalo so vznikom metra. Nešlo len o úvahy – jeho výstavba sa naozaj začala v roku 1988 a do zastavenia prác v roku 1990 priniesla najmä vznik nedokončeného tunela v Janíkovom dvore. V nasledujúcich desaťročiach sa stal obľúbeným miestom pre graffiti umelcov aj ľudí, ktorí sa na nich len hrali.
Výstavba električkovej radiály priniesla zánik pôvodných štruktúr, spojených s metrom. Namiesto toho sa tu naplánovala konečná a prestupná zastávka, v súčasnosti nazývaná Južné mesto. Okrem toho, že tu končia, resp. začínajú električky, do budúcna sa tu má aj prestupovať na autobusové linky, premávajúce po Panónskej ceste. Prepojené budú novými rampami a schodiskami.
Električková zastávka je v prevádzke od 27. júla 2025. Odovzdaná do prevádzky však bola v provizórnom stave – jej bezprostredné okolie malo ďaleko od dokončenia. Chýbalo tu vybavenie, mobiliár, doteraz nie je úplne dokončené spojenie s Panónskou cestou. Naostatok, celý priestor pod estakádou pôsobil do istej miery zanedbane – zachované totiž zostali graffiti na jednotlivých stĺpoch.
Dnes sa situácia čiastočne zmenila. Nainštalované bolo sedenie a (pomerne zbytočne) aj bočné steny zastávok. Umiestnené tu sú automaty na lístky (hoci sú zatiaľ nefunkčné) a elektronická odchodová tabuľa. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že cestujúca verejnosť sa čoskoro dočká kultivovaných podmienok pre využívanie verejnej dopravy.
Reálny stav zastávky je však zlý. Realizáciou projektu vznikol do veľkej miery asociálny ne-priestor bez akejkoľvek architektonickej či dizajnovej úrovne, ktorý nevytvára príjemné prostredie pre čakanie alebo pobyt. Vysoká prítomnosť graffiti už prináša svoje dôsledky – vandali začali podobným spôsobom poškodzovať aj ešte nefunkčné automaty či bočné panely zastávok. Lokalita pôsobí, ako by bola umiestnená v getoidnej štvrti.
Problémom je aj umelecké dotvorenie bočných panelov zastávky. Mesto tu pokračovalo v rovnakom koncepte ako na iných zastávkach Petržalskej radiály – umiestnilo sem motívy, ktoré sa v minulosti nachádzali na viacerých bytových domoch. Tzv. Petržalské monumentálne maľby, ktorých bolo osem, znázorňovali rozličné témy. Niektoré z nich boli neutrálne, hlavne jeden z nich však jasne odkazoval na totalitné zriadenie.
Išlo o maľbu VOSR, teda Veľká októbrová socialistická revolúcia. Pôvodne sa nachádzala na Jasovskej 12 a vznikla v roku 1986. Autorom bol Ivan Schurmann. Práve VOSR sa objavil v Južnom meste. Kým pri ostatných maľbách sa dá do istej miery oddeliť umenie od obdobia, v ktorom vznikalo, pri pocte boľševickej revolúcii je to možné len sotva.
Výsledkom tejto kombinácie je nepríjemne pôsobiaci priestor, ktorý naostatok odkazuje na totalitný režim. Problémom ostáva, že nejde o dočasný stav a Hlavné mesto ani nevidí v súčasnom riešení zásadné problémy.
Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Ďalší z problémov vlajkového projektu
Naznačuje to aj Peter Bubla, hovorca Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy. „Zastávky NS MHD prinášajú do verejného priestoru motívy nástenných malieb, ktoré boli kedysi súčasťou petržalských panelových domov a dnes už z verejného priestoru úplne zmizli v dôsledku ich zateplenia,“ vysvetľuje motiváciu za realizáciou daného konceptu. „Výber motívov vychádza z konkrétnych malieb, ktoré sa na petržalských domoch nachádzali.“
Bubla upozorňuje, že išlo nielen o estetický, ale aj orientačný prvok. „Sieťotlače skiel prístreškov majú parafrázovať práve tento systém v novovznikajúcich kľúčových verejných priestoroch na zastávkach nosného systému dopravy, centrálnej osi. Zhodný počet zastávok a použitých malieb je náhoda, nie zámer projektu,“ konštatuje. Na otázku, či považuje mesto za vhodné odkazovanie na VOSR, neodpovedal.
Na druhej strane ale potvrdil, že graffiti na svojom mieste zostávajú. „V priestore zastávky Janíkov dvor nateraz zostane ponechané pôvodné graffiti,“ hovorí Bubla. Priestor tak bude aj naďalej pôsobiť neadekvátne voči funkcii, ktorú má plniť.
Dobrou správou je, že sa aspoň blíži dokončenie rámp na Panónsku cestu. „Stavebne bude prestupový uzol hotový do konca marca, resp. začiatku apríla. Samotné spustenie prestupu pre verejnosť potom bude závisieť len od povoľovacích procesov,“ oznamuje Bubla. Končí sa tak sága výstavby dvojice rámp. Jednoduché stavebné objekty sa realizovali od leta 2024. Ich budovanie tak trvalo dlhšie ako výstavba niektorých výškových budov v centre mesta.
Stavebné práce na Petržalskej radiále vo všeobecnosti trvali omnoho dlhšie ako sa predpokladalo. Jej výstavba sa začala v novembri 2021, pričom sa pôvodne hovorilo o dokončení na konci roka 2024. Už po niekoľkých mesiacoch, keď sa utlmili práce, sa ukázalo, že ide o nereálny termín.
Problémy s harmonogramom sa opakovali aj počas nasledujúcich rokov. V čase spustenia prevádzky trate napríklad vedenie mesta naznačovalo, že zastávky budú dokončené do 1. septembra 2025, most cez Chorvátske rameno na Kutlíkovej na konci jesene 2025. Reálne sa tieto objekty dokončujú len teraz. Aktuálny termín kolaudácie trate je prvý kvartál 2026, teda do konca tohto mesiaca.
Podľa Hlavného mesta vznikla nielen dôležitá dopravná spojnica medzi srdcom Petržalky a centrom Bratislavy, ale aj atraktívny mestotvorný prvok. Podčiarknuť to má masívna výsadba stromov a zelene v okolí trate či dodatočné umelecké dotvorenie jej bezprostredného okolia. Nanešťastie, v prípade konečnej zastávky to dopadlo fiaskom.
Budovanie dvojice rámp trvalo dlhšie ako výstavba niektorých výškových budov. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Menej graffiti ako v minulosti?
Postoj Bratislavy ku graffiti je dnes pomerne nejasný. Ponechanie existujúcich malieb na potenciálne veľmi frekventovanej električkovej zastávke naznačuje, že je k tejto forme grafického vyjadrenia naklonené menej negatívne, ako by azda bolo vhodné. Slovenská metropola je totiž výrazne zdevastovaná tagmi a bombingom (teda jednoduchými nápismi bez umeleckej hodnoty), čo si vyžaduje aktívnejší postup.
Ako ale naznačuje vyjadrenie mesta pre Denník N, takto „horúco“ to nevidí. Podľa Petra Bublu graffiti dnes Magistrát nepovažuje za taký problém ako kedysi a nachádza ich najmä na prázdnych objektoch či novozrekonštruovaných fasádach. Do odstraňovania údajne investuje tisícky eur ročne. Denník N toto vyjadrenie dáva do kontextu absolútne zdevastovaého barbakanu pred Michalskou bránou.
Bubla tvrdí, že sa mesto venuje odstraňovaniu napísov najmä na mostoch. „Mesto Bratislava zabezpečuje odstraňovanie graffiti na technických objektoch prostredníctvom zmluvných dodávateľov na údržbu týchto objektov,“ popisuje. „Ide prevažne o chemické odstraňovanie, nakoľko sa jedná o oceľové konštrukcie.“
Inde sa mestská samospráva sústredí na hanlivé nápisy a maľby, a to najmä na betónových plochách (podchody, múry a iné), kde sa graffiti odstraňujú premaľovaním. Ako však upozorňuje, plochy sú po krátkom čase spravidla opäť pomaľované. Objekty vo vlastníctve či správe mesta sa Magistrát snaží zabezpečiť antigraffiti náterom. Výnimkou sú kultúrne pamiatky, kde sa to nedá.
Potrebnú kontrolu zabezpečuje Mestská polícia. „A téme sa venuje aj naša mestská polícia, ktorá dianie v uliciach Bratislavy v súvislosti s vandalizmom vrátane nelegálnych graffiti priebežne monitoruje aj prostredníctvom Operačného a kamerového strediska mestskej polície a zároveň aj prostredníctvom hliadok priamo v teréne,“ pripomína P. Bubla.
Záverom dodáva, že iný prístup chce mesto raziť k legálnemu maľovaniu. „Pre doplnenie ešte možno uviesť, že sa venujeme aj téme legálnych graffiti a aktuálne pracujeme na zavedení nového procesu, ktorý má vybavovanie žiadostí o legálne graffiti na určených plochách zefektívniť a zjednotiť,“ uzatvára hovorca mesta.
Ak aj má Magistrát pravdu a graffiti je o čosi menej ako v minulosti (extrémna bola situácia najmä na začiatku minulej dekády), Bratislava má stále ďaleko od ideálu. Nápisy a maľby naďalej prestavujú výrazný problém, či už estetický, ale aj majetkový – poškodzuje sa totiž verejné aj súkromné vlastníctvo. Idealistický pohľad, že ide o umelecké vyjadrenie mladej generácie, ktoré patrí k mestu, v takom prípade stráca zmysel. Drvivá väčšina graffiti totiž nemá s umením spoločné vôbec nič.
Fotografie z 6.3.2026. Pozrite si výstavbu Petržalskej radiály vo fotoalbumoch.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
