Adrian Gubčo 14.07.2020 10:12

J&T Real Estate vyjadrilo podporu električke po Pribinovej

Budúcnosť vedenia električkovej siete cez nové centrum Bratislavy je dnes asi najhorúcejšou rozvojovou témou v meste. Hlavné mesto, vedomé si mimoriadnych dopravných problémov, ktoré vyvolá masívny development v oblasti, sa po analýze rozhodlo pre vybudovanie trate po Pribinovej a Košickej, s čím nesúhlasia viacerí aktivisti a časť kultúrnej obce. S obhajobou zámeru teraz vystúpila spoločnosť JTRE, ktorá myšlienku vybudovať trať navrhla ako prvá.

Zdroj: J&T Real Estate

Developer zareagoval na prebiehajúcu verejnú debatu, ktorá sa teraz opäť nanovo rozpútala potom, ako Hlavné mesto odprezentovalo svoje zámery v rámci diskusie so zástupcami oponentov trate z radov divadelníkov, architektov, umelcov či aktivistov. Magistrát založil svoj postoj na analýze, v ktorej preveril viacero variánt vedenia trate. Verzia po Pribinovej popred budovu Slovenského národného divadla vychádza ako jednoznačne najlepšia.

To sa však stretlo s mimoriadnym odporom, keďže časť umelcov a aktivistov sa nazdáva, že takéto riešenie by znamenalo narušenie kvality podujatí v SND, zvýšilo hlučnosť a vibrácie, zhoršilo bezpečnosť a predovšetkým zničilo verejný priestor pred divadlom. Ten je podľa kritikov unikátom v porevolučnom vývoji Bratislavy, kedže nikde inde v metropole nevznikol taký celistvý nový verejný priestor smerom k nábrežiu. Navyše by trať narušila možnosť organizovať kultúrne podujatia.

Debata nabrala iný spád, keď umelcom vyjadrila v rámci stretnutia podporu aj ministerka kultúry, Natália Milanová. Ministerstvo kultúry je ako zriadovateľ Slovenského národného divadla kľúčovou inštitúciou, kedže by sa pre výstavbu trate museli využiť pozemky, patriace SND. Takisto si technické riešenie trate vyžaduje stavebné zásahy, súvisiace s konštrukciou podzemných častí divadla, nachádzajúcich sa pod Námestím M.R. Štefánika.

Mesto sa tak ocitlo v zlej situácii. Ministerka veľmi otvorene povedala, že ak má byť pred divadlom električka, radšej nech sa žiadna nepostaví. Argumenty mesta považuje za nedostatočné, čo môže viesť k zmrazeniu dalších diskusií, keďže argumentácia Magistrátu sa javí ako mimoriadne kvalitná a objektívna. Výsledkom budú enormné dopravné problémy, ktoré môžu viesť k totálnemu dopravnému kolapsu (nielen) tejto časti mesta bez akej-takej alternatívy v podobe električky.

Obrovský development, ktorý v lokalite vzniká, totiž bude viesť k radikálnemu zvýšeniu návštevnosti územia – mesto odhaduje počet denných návštevníkov až na 200-tisíc. Tisíce obyvateľov budú žiť v okolitých rezidenčných súboroch, desaťtisíce pracovať v nových kancelárskych komplexoch. Najväčšie zvýšenie návštevnosti sa však očakáva od rozšírenia nákupného centra Eurovea.

Nová trať by mala vytvoriť efektívne spojenie lokality s Petržalkou, historickým centrom mesta, Ružinovom, Trnavským mýtom a v budúcnosti aj s Podunajskými Biskupicami či Vrakuňou. Práve z týchto častí mesta dnes prúdia do bratislavského downtownu najväčšie počty cestujúcich, ktorí nemajú dostatok segregovaných alternatív, ako sa do oblasti dostať. Obsluha je zabezpečovaná predovšetkým individuálnou automobilovou dopravou, prípadne verejnou dopravou zaťaženou zápchami.

Neúspech rokovaní výrazne realizáciu posúva, keďže skôr či neskôr k výstavbe trate musí tak či tak dôjsť a práve v tomto koridore. Iné alternatívy sú nerealistické, predražené, pomalé, drahé alebo komplikované. Žiaden kompromis s kritikmi sa však nepodarilo dosiahnuť, nenastal dokonca ani len minimálny posun.

 

Začlenenie električky do priestoru by mohlo byť absolútne bezkonfliktné. Zdroj: J&T Real Estate

 

Developer J&T Real Estate ideu vybudovania električkovej trate predstavil prvýkrát v roku 2017, kedy pracoval na vízii Spojená Bratislava. Táto počíta s vybudovaním celistvého centra metropoly na oboch brehoch rieky v lokalitách Eurovea City a Nové Lido, ktorých urbanizáciou sa majú prepojiť rozdelené časti mesta a a vzniknúť celistvá, kompaktná a – spojená Bratislava. Električková linka, ktorá by križovala Nové Lido a po prekonaní Starého mosta by sa stočila na Pribinovu a Košickú, mala tieto protiľahlé časti centra zviazať.

Hoci vtedy bol tento krok označovaný len za nástroj, ktorým mal developer pre svoju víziu dosiahnuť udelenie štatútu Významnej investície, návrh dával logiku: absencia koľajovej dopravy v novom centre mesta je dlhodobý problém. Hoci Hlavné mesto vedelo už roky, že sa plánuje masívna transformácia územia, rozvoj nových tratí nebol pripravený ani formálne. JTRE sa preto spojilo s dopravnými projektantami a vypracovalo dokumentáciu pre územné rozhodnutie, ktorú malo odovzdať mestu.

Dnes reaguje na prebiehajúcu debatu. „Developerská spoločnosť JTRE víta, že sa rozbehla verejná diskusia o takej dôležitej téme, akou je rozvoj mestskej hromadnej dopravy v novom centre Bratislavy,“ tvrdí spoločnosť v tlačovej správe. „Mrzí nás však, že v debate o navrhovanej električkovej trati zaznievajú aj zavádzajúce a nepravdivé argumenty.“

JTRE vysvetľuje, že trať nie je „rozmarom developera“, ako to naznačil minister životného prostredia Ján Budaj, ale potrebným nástrojom rozvoja nosného dopravné systému, ktorý je v súlade so strategickými materiálmi mesta. Hoci ju Územný generel dopravy priamo nepreveruje, odporúča jej preskúmanie do budúcna. Developer však pripomína, že ÚGD sa nezaoberá rozvojom tejto časti mesta, takže jeho predpoklady sú nesprávne – v opačnom prípade by bola trať určite odporúčaná.

Spoločnosť ďalej uvádza, že veľkou výhodou trate po Pribinovej je segregácia, teda oddelenie od automobilovej dopravy. V prípade Pribinovej je to 86%, pri Landererovej je to len 62%, čo zníži komplikácie pre iné druhy dopravy. K ďalším výhodám patrí pripravenosť Pribinovej na výstavbu trate, dostupnosť pozemkov alebo absencia nutnosti asanácií.

Na dôvažok, JTRE tvrdí, že „...správne technické riešenie a stavebná realizácia trate s dôrazom na akustiku a vibrácie zaručia bezproblémové fungovanie divadla so zachovaním súčasných podmienok prevádzky, vrátane podzemnej garáže so súčasnou kapacitou.“ Na výhrady k estetike priestoru odpovedá, že trať nijako nezasiahne do existujúcich umeleckých artefaktov (série fontán s „príbehom vody), ktoré boli aj tak nedokonalo zrealizované, námestie mestotvorne doplní, nenaruší organizáciu kultúrnych podujatí ani nezníži pobytové kvality priestoru, ktorý je dnes aj tak len tranzitný. Umiestnenie technickej infraštruktúry trate je možné bez negatívnych vizuálnych vnemov.

Developer tieto tvrdenia ilustroval novými vizualizáciami, ktoré sú síce opäť len približné, realitu však zobrazujú oveľa vernejšie ako vizualizácie, ktoré vytvorili k električke aktivisti. Nie je dôvod predpokladať, že by trať nemohla byť do priestoru zakomponovaná daným spôsobom a ak by tomu tak bolo, skutočne by nebola bariérou. Odhalené bolo aj riešenie zastávky Novohradská, ktoré by prinieslo zanedbateľný záber školského areálu miestnej školy, no výmenou za špičkové dopravné spojenie.

 

Zastávka Novohradská. Zdroj: J&T Real Estate

 

Hoci developer projekt nepodporuje z nezištných dôvodov – koniec-koncov, trať najviac zlepší dostupnosť práve jeho projektov – nič to nemení na tom, že narába s logickými argumentmi. Na väčšinu výhrad odporcov sa dá odpovedať architektonickými či technickými prostriedkami, ktoré zaručia, že trať nebude rušivá z hľadiska hluku, vibrácií ani vizuálneho začlenenia do priestoru. Predovšetkým však platí, že navrhovaná línia je zďaleka najefektívnejšia a zároveň najlepšie dotvorí prostredie, pričom ľudí privedie tam, kde bude najväčší dopyt po podobnom type dopravy, teda do nákupného centra, ktoré je inak najväčším generátorom IAD.

Aktivisti hovoria, že Landererova predsa nie je ďaleko, čo je pravda, mentálne to však je taká vzdialenosť, ktorá by pravdepodobne presvedčila len minimum ľudí, aby vymenilo pohodlie automobilu za električku. Príjemný by nebol ani prístup do divadla, keďže návštevníci by prichádzali zo zadnej strany – od ktorej sa chce SND ešte viac odvrátiť, keďže už dlhodobo má záujem zastavať dnes prázdny zelený pozemok pozdĺž Landererovej (údajne bývaním pre umelcov).

Iniciatíva Ľudská mierka, ktorá patrí k najhlasnejším kritikom zámeru, mesto obviňuje z nedostatočného informovania, dokonca zavádzania. Pripomína pritom, že pozemky severne od Landererovej sú vo vlastníctve mesta, kým mesto tvrdí, že majitelia sú súkromní. V tomto prípade si však iniciatíva neuvedomuje, že to, čo pôsobí ako voľný mestský pozemok, je v skutočnosti miesto, kde je už rozhodnuté o rozšírení cesty kvôli pripravovaným developmentom (nehovoriac o priestore pe vedenie technickej infraštruktúry).

Okrem toho uviedla aj príklad Záhrebu, kde električka premáva priamo po vozovke na jednej z hlavných ulíc, pričom trať je pojazďovaná automobilmi. Odhliadnuc od toho, že segregované vedenie trate je vždy výhodnejšie, toto porovnanie odhaľuje limity prirovnávania sa k iným mestám, ktoré majú úplne iné podmienky, predpoklady aj historickú tradíciu. Riešenie zo Záhrebu nemusí byť prenosné a ani príkladné – pohľad na ulicu v službe Street View totiž ukazuje, že ani náhodou nejde o atraktívny bulvár, ktorý by mohol vzniknúť na Pribinovej a výhľadovo aj na Košickej.

Okolo električky v novom centre Bratislavy sa tak vedie argumentačný boj, v ktorom má síce Hlavné mesto navrch a všetky objektívne fakty svedčia v jeho prospech, z druhej strany však zaznievajú emócie a kladenie dôrazu na subjektívne faktory. Tieto možno zhrnúť do konštatovania, že divadelníkom a ich podporovateľom sa trať jednoducho nepáči. Bratislava tak v každom prípade teraz ťahá za kratší povraz, keďže voči tvrdohlavej iracionalite sa dá len sotva brániť.

 

Manipulatívna vizualizácia aktivistov. Zdroj: Iniciatíva Stojíme pri kultúre

 

Metropole to prinesie zaostávanie a problémy, kedže bez kvalitnejšej verejnej dopravy bude záťaž na územie obrovská – a to do takej miery, že ju súčasné komunikácie vysoko pravdepodobne neunesú. Vzhľadom na previazanosť bratislavského dopravného systému sa jeden problém prenesie aj do iných lokalít, ide teda o komplikáciu celomestského významu. Zo vzniknutej situácie nebude profitovať skutočne nikto.

Sú to práve podobné malicherné dôvody, ktoré historicky bránili realizácii akejkoľvek väčšej idey prestavby Bratislavy a jej pretvorenia na vyspelú metropolu. Takmer vždy sa našla nejaká, z historickej perspektívy absolútne nedôležitá príčina, prečo boli dlhodobo pripravované vízie pre niekoho zlé a nemali by sa realizovať. Takto mesto prišlo o regulačný a zostavovací plán z roku 1929, plne vybudovanú Slovenskú národnú galériu a najnovšie aj o električkovú trať cez centrum.

Zdá sa, že slovenská metropola je odsúdená na opakovanie chýb a nič na tom nemení ani súčasný vývoj a snaha o modernizáciu. Táto vízia totiž nie je zdieľaná všetkými. Mesto si na to možno zvykne – v tom je veľká sila miest – iné metropoly, ktoré však v takýchto okamihoch nezaváhali, budú oveľa úspešnejšie vo svojom dalšom vývoji. Naše mesto bude iné opäť len doháňať a nie ich predstihovať.

Jedným z najčastejších popisov Bratislavy je, že ide o mesto s úžasným a nevyužitým potenciálom. Všetko nasvedčuje tomu, že tento popis bude platiť aj naďalej – bohužiaľ. Lebo svoj potenciál mohla už dávno využiť.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.