ČLÁNOK BOL DOPLNENÝ Existujú komunálne témy, ktoré živia zápalisté diskusie naprieč celým mestom. Väčšinou ide o búrku v pohári vody, ktorá sa po krátkom čase ukľudní. V horších prípadoch však do problematiky vstúpia politici, ktorí ju vidia ako jednoduchý spôsob na zisk politických bodov. Tak je tomu aj v prípade cyklotrasy na Vajanského nábreží, ktorej príbeh napísal ďalšiu a pomerne smutnú kapitolu.
Na konci minulého leta bola na Rázusovom a Vajanského nábreží otvorená nová, dlhoočakávaná cyklotrasa. Vznikla po rokoch prísľubov, že bude na ľavobrežnom nábreží vyriešená nevyhovujúca situácia, keď dochádzalo ku stretom medzi chodcami a cyklistami na frekventovanom úseku. Mesto sa rozhodlo pretvoriť vonkajšie pruhy na nábrežnej komunikácii na cyklopruhy.
Išlo o elegantné riešenie, prospešné pre rozvoj pešej i cyklistickej dopravy a plne v súlade s dlhodobou víziou ukľudnenia automobilovej dopravy na nábreží. Ide totiž o najvzácnejšiu časť dunajskej promenády. Od historického jadra mesta však je odtrhnutá pomerne rušnou cestou, keďže tisíce vodičov ju využívajú ako tranzitnú spojnicu medzi západom mesta a východnou časťou centra.
Časť verejnosti redukcia priestoru pre automobily podráždila, rovnako ako mimoriadne veľkorysá šírka cyklopruhov. Kritici strašili obrovskými dopravnými zápchami, nehodami, emisiami či nízkou využívanosťou cyklopruhov. Dáta však potvrdzujú, že ide o jednu z najvyťaženejších cyklotrás v Bratislave a po prvotnom období sa upokojila aj dopravná situácia.
To však nebránilo rozličným politickým kandidátom, aby si na projekte robili kampaň. Obzvlášť aktívny bol poslanec za stranu SMER-SD Ján Mažgút, ktorý opakovane kritizoval zrealizované riešenie, čo dokresľoval starostlivo spracovanými videami. Po vzniku vlády v októbri 2023, ktorej súčasťou sa stal aj SMER-SD, v iniciatíve pokračoval. V krátkom čase bola predložená novela cestného zákona, prezývaná aj Lex Vajanského.
V novele cestného zákona navrhol rezort dopravy rozšíriť svoje kompetencie o možnosť vykonávať štátny odborný dozor nad cestami prvej až tretej triedy a miestnymi cestami, ak to vyžaduje naliehavý verejný záujem alebo ide o okolnosti hodné osobitného zreteľa. Rezort si tiež navrhol rozšíriť svoje právomoci o možnosť zaujať stanovisko v prípade, ak cestný správny orgán alebo obec nesúhlasí so záväzným odôvodneným stanoviskom dopravného inšpektorátu.
Hoci bola táto novela opakovane stiahnutá a mohutne kritizovaná samosprávami, ktoré ju označili za neúnosný zásah do kompetencií, predkladatelia zákona sa svojich cieľov nielenže nezbavili, ale dali zákonu ešte drakonickejšiu podobu. Do návrhu vložili vysoké pokuty, ktoré možno ukladať opakovane, kým nedôjde k úprave v súlade so želaním Ministerstva dopravy SR. Ich výška by drasticky ovplyvnila aj rozpočet mesta veľkosti Bratislavy.
Zákon napriek tomu prešiel a do účinnosti vstúpil 1. augusta 2024. Ministerstvo nemeškalo a okamžite začalo analyzovať úpravu na bratislavskom nábreží. Rezort dopravy vykonal štátny stavebný dohľad. Jeho výsledky dnes predstavil minister dopravy Jozef Ráž spoločne s dvojicou poslancov za SMER-SD Jánom Mažgútom a Richardom Glückom.
Podľa Ráža dohľad uložil mestu výzvu, aby zrealizovalo úpravu cyklotrasy do 40 dní. Táto zmena by mala spočívať v odstránení obrubníkov, ktoré „spôsobovali viacerým vodičom nehody“, a zúžiť cyklotrasu v miestach, kde obmedzila cestu. Tá údajne nespĺňa príslušné normy. Pokiaľ mesto tieto opatrenia nezrealizuje, hrozí mu pokuta. Reakcia bratislavského Magistrátu zatiaľ nie je známa*.
Cyklotrase boli v minulosti vytýkané určité nedostatky, viaceré z nich však Hlavné mesto vzalo do úvahy a zrealizovalo opatrenia, ktoré mali problémom predísť. Na základe pripomienok boli zvýraznené obrubníky, upravené pruhy na Námestí Ľ. Štúra aj doplnený semafor na Šafárikovom námestí. Po aplikovaní týchto zásahov je už existencia cyklotrasy prakticky bezproblémová.
Napriek tomu traja politici riešia tému, ktorá by už mohla byť uzavretá. Kým minister Ráž sa snažil hovoriť vecne a zdržanlivo, dvaja prítomní poslanci spojili tému cyklotrasy s polopravdami a úvahami, ktoré nemajú žiaden súvis s problematikou dopravy v Bratislave.
Poslanec Mažgút napríklad varoval predstaviteľov samospráv, aby nekonali „svojvoľne“ po vzore bratislavského primátora. Svojvôľu videl v nerešpektovaní stanoviska Krajského dopravného inšpektorátu, ktorý tvrdil, že cyklotrasa je nevyužitá a obmedzí automobilovú dopravu. Zabudol však pripomenúť, že stanoviská inšpektorátu nie sú už nejakú dobu záväzné, preto nemôžu znamenať koniec projektu, realizovaného v súlade so strategickými prioritami mesta.
Poslanec Glück zas zopakoval viacero pravidelne sa opakujúcich výhrad, objavujúcich sa najmä v internetových diskusiách. Z jeho kritiky možno reagovať na tvrdenie, že projekt bol realizovaný bez stavebného konania. Daná realizácia však konanie nepotrebuje, lebo ide de facto o zmenu dopravného značenia.
Vo výsledku išlo o mimoriadne expresívne predstavenie, vzďaľujúce sa od podstaty celej „kauzy“. Ministrovi podľa všetkého napadlo, že kritika jeho spolurečníkov zašla priďaleko, preto sám upozornil, že s Hlavným mestom spolupracuje na iných projektoch a proti cyklodoprave ako takej nie je. Jeho kolegovia však takí diplomatickí neboli.
Politická strana, ktorá sa označuje ako sociálna demokracia, vyrazila do boja proti cyklodoprave, čo je v rozpore s programovým vyhlásením vlády aj s praxou sociálnych demokracií v celej Európe. Podľa poslanca Glücka je to však v poriadku, keďže dopyt po rozvoji cyklodopravy v iných štátoch je spojený s „nanosením migrantov, zvýšenou kriminalitou, bordelom a progresivizmom“.
Politici týmto krokom v skutočnosti nevyrazili len do boja proti cyklodoprave, Bratislave alebo „progresivizmu“. Ide o facku pre slovenské samosprávy, ktoré trpia už v dôsledku znížených príjmov, ohrozené sú všeobecne kritizovanou konsolidáciou a najnovšie aj zmenami kompetencií, ktoré majú k svojvoľnosti omnoho bližšie. S rovnakými problémami bojujú slovenské mestá a obce od Záhorskej Vsi po Novú Sedlicu, pričom ani zďaleka nejde len o samosprávy, vedené opozičnými stranami.
Iniciatívni poslanci idú riešiť problémy, ktoré v skutočnosti nie sú problémami. Postupujú pritom absolútne bez miery, strieľajúc na všetky strany. Je pritom celkom možné, že nahnevajú nielen „progresivistov", ale aj svojich vlastných nominantov v regiónoch, ktorí majú záujem o zdravšie a udržateľnejšie komunity.
ČLÁNOK BOL DOPLNENÝ O REAKCIU MAGISTRÁTU Mesto sa postavilo k výzve Ministerstva dopravy SR záporne. Ako tvrdí v reakcii pre Denník N, posudzovať obrubníky nie je v kompetencii ministerstva. „V tomto prípade budeme určite voči výzve ministerstva namietať, keďže tieto obrubníky sú určené ako vodiace dopravné zariadenie a za také ich považoval aj Krajský dopravný inšpektorát, ktorý k projektu vydal súhlasné stanovisko,“ reagoval primátor Matúš Vallo.
Obrubníky podľa neho vytvárajú bezpečnostnú bariéru medzi autami a cyklistami a zároveň bránia autám na cyklotrase parkovať. „Ich zmyslom je zvýšenie bezpečnosti cyklistov jazdiacich v oddelenom cyklopruhu,“ hovorí magistrát. Bratislava zároveň zvažuje aj osadenie iného typu obrubníka, „ktorý nemusí byť taký masívny, ale ktorý bude zároveň aj naďalej dostatočne chrániť tisícky cyklistiek a cyklistov, ktorí jazdia po tejto trase, vrátane rodín s deťmi“.
Bratislavský magistrát vo svojom stanovisku priblížil, že ministerstvo žiada aj zosúladiť dopravné značenie tak, aby bolo v súlade so všetkými normami a predpismi. Následne pripomína, že súčasnú podobu dopravného značenia dalo opakovane preveriť a súhlasil s ním aj krajský dopravný inšpektorát. „Preveríme však konkrétne výhrady ministerstva, a ak sa ukážu ako vecné, nevidíme problém takéto miesta upraviť,“ uviedol hovorca magistrátu Peter Bubla.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre