Adrian Gubčo 09.01.2024 13:30

Ide ešte o cyklotrasu? Okolo nábrežia sú vášne, bojuje sa nepravdami

Vznik novej cyklotrasy na Rázusovom a Vajanského nábreží je už mesiace jednou z kľúčových bratislavských tém. Pretvorenie vonkajších cestných pruhov na široké pruhy pre cyklistov dráždi časť verejnosti, ktorá to považuje za neúmerný ústupok cyklistom. Nanešťastie, diskusia sa začína vzďaľovať podstate a stáva sa skôr politickým bojiskom.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Šokujúci krok Magistrátu

Od roku 2010 asi každé vedenie Bratislavy deklarovalo, že podpora cyklistickej dopravy patrí medzi jej priority. Krok po kroku začali pribúdať prvé úseky cyklotrás. Až na výnimky išlo o premaľované pruhy alebo cyklokoridory na slabo zaťažených cestách. Administrácia, ktorá nastúpila po roku 2018, avizovala veľkú výstavbu nových segregovaných koridorov na vysokej úrovni. V praxi však pokračovala najmä v tvorbe úsekov vo forme zmeny dopravného značenia, k čomu dopomohla aj nová legislatíva – zriadenie ochranných pruhov.

Tento vývoj sa dial v podstate bez veľkých konfliktov aj významnejšieho záujmu verejnosti. Nové úseky totiž pribúdali na širokých a menej zaťažených cestách, napríklad na Vajnorskej, Košickej severne od Mlynských nív, Pionierskej či Mamateyovej. Všetko sa ale zmenilo počas minuloročného leta, keď sa Magistrát odhodlal pre veľkú zmenu organizácie dopravy na ľavobrežnom dunajskom nábreží.

Mesto sa rozhodlo vylúčiť automobilovú dopravu z vonkajších pruhov na Rázusovom a Vajanského nábreží. Nahradilo ich na miestne pomery mimoriadne širokými cyklopruhmi, od cesty pre autá oddelenými obrubníkmi. Od Mosta SNP až po Šafárikovo námestie tak vznikol omnoho bezpečnejší koridor, zúžený len na Námestí Ľ. Štúra. Tu sa mení na ochranný pruh.

Išlo o šokujúce riešenie. Mesto totiž pristúpilo k citeľnému obmedzeniu individuálnej automobilovej dopravy na frekventovanom nábreží, ktoré bolo doteraz využívané ako dôležitá tranzitná komunikácia medzi západom a východom Bratislavy. Namiesto toho ho nahradilo cyklistickým pruhom, ktorého šírka je bežná skôr pre veľké cyklistické metropoly ako Kodaň alebo Amsterdam. Argumentovalo pritom nielen zlepšením podmienok pre cyklistov, ale aj chodcov.

Prirodzene, takýmto riešením mesto podráždilo tisíce ľudí, ktorí boli zvyknutí nábrežie využívať a náhle boli konfrontovaní so zmenou situácie. Dočasné spomalenie individuálnej dopravy v kombinácii s – na prvý pohľad – širokým prázdnym cyklistickým pruhom vyvolalo v niektorých vodičoch ešte väčšie znechutenie. Naostatok, mesto tieto zmeny nekomunikovalo dlho dopredu, čím sa chcelo očividne vyvarovať predčasného odporu, ktorý by celý projekt zastavil.

Výsledkom je azda najhorúcejšia „kauza“ aktuálneho vedenia Bratislavy. Cyklotrasa sa stala predmetom diskusií na úrovni občanov, aktivistov (alebo skôr „aktivistov“) aj politikov. Podľa určitých náznakov ovplyvnila parlamentné voľby, poslanci vládnej strany chcú meniť zákon, podľa ktorého by mohlo Ministerstvo dopravy SR zastaviť podobné zámery miest a obcí.

Magistrát je v tomto prípade pomerne ticho, v dôsledku čoho dnes vo verejnom diskurze prevažuje názor, že ide o nevydarenú realizáciu. Mesto k tomu samé prispelo, keď priznalo, že pri vyznačovaní časti cyklopruhu došlo k chybe, ktorá sa bude naprávať. V očiach odporcov cyklotrasy tým Magistrát skonštatoval, že celý projekt je zlý a treba obnoviť pôvodný stav.

S pokračujúcou debatou sa táto čoraz viac vzďaľuje od podstaty a mení sa na politický súboj. Hlavný cieľ vzniku cyklotrasy – radikálne zlepšiť podmienky pre aktívnu mobilitu a cyklodopravu v Bratislave a vytvorenie férového rozdelenia verejného priestoru – akoby upadal do úzadia. Namiesto toho iniciatívu preberajú kritici, ktorým v skutočnosti nejde o cyklotrasu, ale o politické body. Neváhajú pritom používať polopravdy a demagógiu.

 

Projekt má nedostatky, nie však dramatické. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Kde sa kritici mýlia

Príkladom využitia nesprávnych informácií, ktoré následne prevzalo vplyvné médium, je tvrdenie, že cyklopruhy boli zrealizované nebezpečným spôsobom, keďže sú príliš úzke, rovnako ako pruh pre automobily v susedstve. Na problém upozornilo združenie Cyklokoalícia.

Tvrdenie kritikov v reportáži sa pritom opiera o meranie na nesprávnom mieste. „Aktivista“ spolu s redaktorom premerali šírku ochranného pruhu pre cyklistov, kde má dochádzať k nebezpečným stretom. V skutočnosti však ide o miesto, kde sa pruh pre automobily aj vozidlá rozširuje, ochranné pruhy totiž nie sú plnohodnotnou cyklotrasou, do ktorej nemôžu autá vstupovať.

Cyklokoalícia pripomína, že z hľadiska legislatívy je tak úplne v poriadku, pokiaľ autobus vstúpi do ochranného pruhu, rovnako ako je prijateľná jeho šírka. Zároveň dodáva, že v reportáži je použitá aj ďalšia manipulácia, podľa ktorej tu „chybu priznal aj Magistrát“. Nedostatky sa však týkajú iného úseku, kde je vytvorený samostatný pruh pre cyklistov. Naostatok, pravdivé nie je ani tvrdenie, že nedostatky potvrdila aj polícia.

To nie je ani zďaleka presné, keďže polícia v skutočnosti len zbiera dáta. Samotný Krajský dopravný inšpektorát (KDI) sa v minulosti vyjadril k zámeru vzniku cyklotrasy kladne. Pred niekoľkými týždňami sa objavil podnet, podľa ktorého požaduje vrátenie organizácie dopravy na Vajanského a Rázusovom nábreží do pôvodného stavu, keďže dochádza k častým priestupkom. Podľa Cyklokoalície je zvláštne, že sa pritom nevenuje kontrole dodržiavania predpisov, ale rovno požaduje zrušenie cyklotrasy.

Jedným z argumentov KDI sú aj zvýšené kongescie (zápchy) a teda zhoršená priepustnosť pre automobily, kým cyklopruhy sú údajne prázdne. O to sa opierajú aj ďalší kritici, tvrdiac, že po nábreží sa teraz môže prepravovať menej ľudí. To je však opäť len zavádzajúce tvrdenie.

Zhoršená priepustnosť pre autá neznamená zhoršenú priepustnosť pre ľudí. Pokiaľ považujeme mobilitu za spôsob prepravy ľudí, potom sa priepustnosť nábrežia práveže zlepšila. Jednoduché porovnanie z webu Streetmix naznačuje, že kým v minulosti bola potenciálna kapacita nábrežia 72-tisíc ľudí za hodinu, teraz sa zvýšila na 93-tisíc.

Bratislava tak spravila správny krok smerom ku skapacitneniu komunikácií, čo verbálne žiada aj KDI. Opiera sa pritom aj o Územný generel dopravy – ten istý, ktorý žiada zmenu súčasného prerozdelenia deľby prepravnej práce a posilnenie alternatívnych spôsobov dopravy voči automobilom.

 

Uličný priestor je teraz riešený kompromisne a férovejšie. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Vrátiť sa k podstate

Hlavné mesto je v tomto smere podozrivo ticho, pričom hovoriť za seba nechá podporovateľov udržateľnej mobility. Vydalo len jednu správu, podľa ktorej hodlá zachovať nový cyklopruh, čo je síce pozitívne, ale zúfalo nedostatočné. Svojou neistotou poskytuje muníciu kritikom, ktorí cyklotrasu využívajú ako nástroj politického boja. Argumenty, ktoré spísala Cyklokoalícia, by mali prichádzať od mesta.

To sa musí vrátiť k podstate a dôvodu, prečo vôbec cyklotrasa vznikla. Nie je to preto, lebo by bola pekným doplnkom verejného priestoru (v skutočnosti pôsobí veľmi provizórne), ani preto, lebo sa to tak robí vo vyspelejších metropolách. Cieľom tohto projektu je vznik udržateľnejšieho, čistejšieho, bezpečnejšieho a zdravšieho mesta, pričom rozvoj cyklodopravy je kľúčový spôsob, ako to dosiahnuť. Namiesto ticha mal Magistrát oznamovať, ako tento koridor ďalej rozšíri.

To je totiž jediný spôsob, ako spraviť tento projekt úspešným. V súčasnosti spája cyklotrasa Most SNP a Šafárikovo námestie. Zlepšil sa tak pohyb na relatívne krátkom úseku s možnosťou napojenia na trasy na pravom brehu Dunaja alebo na Štúrovej. Kritické sú však spojnice s Ružinovom alebo Karlovou Vsou, kde doteraz chýbajú viaceré významné časti celistvých koridorov.

Bratislava by mala jasne a sebavedomo deklarovať, že nábrežie je len začiatok rozsiahlejších zmien, ktoré prinesú výrazné skvalitnenie zdravej mobility a konečne dokážu, že slovenské hlavné mesto to s obmedzovaním automobilovej dopravy myslí vážne. Zároveň musí neustále pripomínať, že ide o krok, ktorý je aj v záujme užívateľov áut – vo výsledku bude totiž verejný priestor nielen férovejší, ale aj cesty voľnejšie pre tých, ktorí ich naozaj potrebujú.

Pokiaľ sa vedenie mesta bojí politických konzekvencií, potom by sa malo zamyslieť nad svojou komunikáciou. Voličov totiž priťahuje sebaistý líder s víziou, ktorý stojí za zásadnými rozhodnutiami. Nesmelé špekulovanie a strkanie hlavy do piesku naopak odpudzuje. Pozitíva správneho projektu, ktorým cyklotrasa na nábreží je, sa napokon môžu rozplynúť, ak sa Magistrát nestane tým, kto udáva tón.   

 

Fotografie z 10.9.2023. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.