Adrian Gubčo 28.01.2020 13:45

Zanikne sladovňa pivovaru Stein na Ulici 29.augusta?

V centre mesta hrozí zánik ďalšej industriálnej budovy. Sladovňa pivovaru bratov Steinovcov z roku 1872, známa aj ako Mamut, by mohla byť už čoskoro asanovaná, aby uvoľnila miesto novému developmentu. Na situáciu poukázalo združenie Čierne diery spoločne s Klubom ochrany technických pamiatok (KOTP).

Sladovňa. Autor fotografie: Martin Matula

Podľa KOTP, budovu, pri ktorej sa pamiatkari dlhodobo snažili o zachovanie, by mohli zasanovať osoby s vplyvom vo vysokej politike. Tie sa o kladné stanovisko k búraniu snažili dlhodobo, no až po určitých hlasovaniach v Národnej rade, pri ktorej mal zásadný význam hlas príbuzného majiteľa budovy, zrazu došlo k obratu a pamiatkari sa podvolili. K zmene postoja došlo po výmene vedenia na poste riaditeľa, pričom nový poverený riaditeľ menil stanoviská aj v priebehu jedného dňa, aby nebolo nutné zachovať viac reliktov pôvodnej stavby.

Ako píše KOTP, vlastník písomne žiadal o to, aby mohol z historickej stavby nechať len repliky niekoľkých klenieb, čo mu stanovisko umožňuje. Pri novostavbe stačí zachovať „vnímateľný odkaz“ na starú sladovňu, „prezentovať klenby“ a neprekročiť výšku 21 metrov.

V minulosti však pamiatkari hodnotili budovu inak. Podľa stanoviska z roku 2014, „...Stará sladovňa má hodnotu pamiatkovú a historicko-architektonickú vo svojom pôvodnom objeme.“ To potvrdil aj Pamiatkový úrad SR, ktorý taktiež tvrdil, že tento objekt má pamiatkovú hodnotu.

KOTP a Čierne diery nechali nové stanovisko pamiatkarov právne preskúmať a došli k záveru, že rozhodnutie Pamiatkového úradu je nezákonné. Združenie preto podáva podnet na prokuratúru, aby voči rozhodnutiu vzniesla protest. Obe združenia sa odvolávajú aj na Územný plán zóny Dunajská, ktorý by takýto zásah umožňovať nemal (hoci je momentálne predmetom zmien), rovnako ako na zásady ochrany budov v Pamiatkovej zóne Bratislavy.

Sladovňa vznikla v roku 1872 a patrila k zariadeniam patriacim do portfólia bratov Steinovcov, ktorí prevádzkovali veľký pivovar. Ako pripomínajú aktivisti, kým pôvodný areál pivovaru už s výnimkou ikonickej Spilky zanikol, tejto budove sa podarilo prežiť. V rokoch 1976 až 1980 bola prestavaná na najväčšiu piváreň a reštauráciu v Československu s oficiálnym názvom Stará sladovňa, ľudovo Mamut. Dnes už je priestor zastaraný a doplnený o nové funkcie (herňa a striptíz), zánik sa mu však doteraz vyhýbal.

KOTP a Čierne diery dúfajú, že prokuratúra v spojení s verejným tlakom primäje pamiatkarov rozhodnutie zmeniť. V kontexte iných úspešných rekonštrukcií industriálnych pamiatok v posledných rokoch by zánik tohto vzácneho areálu bol nenapraviteľnou a nezmyselnou chybou.

 

Projekt v susedstve, na ktorý má nový development zrejme nadväzovať. Zdroj: AOCR

 

Tlak, ktorý svojim dosahom a silou dokázali Čierne diery vyvolať, už v minulosti priniesol svoje ovocie – nedávno totiž pozornosť vzbudil plán spoločnosti Západoslovenská energetika (ZSE) zrovnať so zemou menší skladový objekt v downtowne, kde dnes sídli kultúrno-eventové centrum Design Gallery. Po hlasom odpore verejnosti ZSE údajne svoj zámer prehodnotila (viď tu). Na mieste sa plánuje výstavba novej centrály spoločnosti, neexistuje však dôvod, prečo by sa Design factory nedala do budovy vhodne zakomponovať.

To je aj prípad sladovne. Vhodný zámer by vedel nepochybne pracovať s existujúcimi hmotami a vytvoriť plnohodnotný projekt aj bez nutnosti búrania historických budov. Majiteľovi navyše patrí susedný pozemok, ktorý je využitý nedostatočne – je tu len garáž, čo otvára priestor pre využitie nadzemných častí v takej forme, ktorá by vedela byť k sladovni komplementárna.

To však predpokladá prítomnosť civilizovaného a solídneho developera, ktorému záleží nielen na zisku, ale aj kvalitnej referencii. V tomto prípade však ide podľa všetkého o typický príklad podnikateľského zámeru, kde chce malý vlastník lepšie zarobiť na svojom majetku, preto ide bokom snaha o nadčasový výsledok a do popredia ide len maximalizácia profitu.  

Presný výzor projektu, ktorý nahradí sladovňu, nie je známy. K dispozícii sú len rámcové vizualizácie zámeru na mieste garáže z dielne kancelárie Ateliér obchodu a cestovného ruchu (AOCR), ktoré zobrazujú mohutný osempodlažný objem, ktorý je zasunutý dovnútra pozemku, aby nevytváral neprijateľný kontrast na Ferienčíkovej ulici s charakteristickou nižšou zástavbou. Na Cintorínskej je však už mierka mestskejšia. Ak by došlo po určitých úpravách k realizácii len tejto časti zámeru, mohlo by ísť o relatívne bezkonfliktný projekt.

Ak však investor svoje plány neskoriguje, skutočne ostane len na verejnom sektore, aby tvrdo presadzoval zachovanie hodnôt v území, ako aj vyžadoval dodržiavanie všetkých zákonov, nariadení a regulatívov. Sladovňa by po vhodnej rekonštrukcii mohla byť ďalšou okrasou Bratislavy a pripomienkou jej industriálnej minulosti. Zachovanie budovy je tak nutnosťou.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.