Adrian Gubčo 05.09.2019 15:05

Čo bude s Design Factory?

Sociálnymi sieťami včera prešla správa, že budova, kde sa nachádza galéria a eventový priestor Design Factory, stojí pred zánikom. Vlastník objektu, spoločnosť ZSE (Západoslovenská energetika), údajne plánuje objekt zbúrať a nahradiť developmentom. O situácii informovalo združenie Čierne diery, ako aj samotné Design Factory.

Podľa občianskeho združenia, vlastník plánuje budovu zbúrať, aby ju nahradil výškovou budovou (budovami) s kanceláriami. Návrh neponecháva priestor pre zachovanie industriálnej stavby, ktorá je jedným z posledných reliktov z areálu rafinérie Apollo, ktorá patrila medzi rokmi 1895 až 1944 k najvýznamnejším rafinériám v tejto časti Európy. Predmetný objekt je z roku 1942.

Podarilo sa mu prežiť a v roku 2005 ho vlastník poskytol trojici architektov z kancelárie ADOM M Studio ako priestor pre vytvorenie „kreatívnej základne“ pre podporu rozvoja architektúry a dizajnu. V zrekonštruovanom priestore sa odvtedy konalo veľké množstvo podujatí, výstav, diskusií aj kultúrnych akcií a Design Factory sa stalo platnou súčasťou kultúrnej mapy Bratislavy. Išlo zároveň o jeden z prvých konvertovaných industriálnych priestorov, a to v čase, kedy väčšina aj hodnotných priemyselných areálov zanikala.

Zámer zrovnať budovu so zemou je preto, napriek nepochybne veľkej hodnote pozemku, skôr prekvapivý. ZSE v minulosti ukázalo, že sa dokáže k industriálnej architektúre zachovať ústretovo – dôkazom je nielen doterajšia existencia Design Factory, ale aj rekonštrukcia Elektrárne v Piesťanoch, ktorá získala široký pozitívny ohlas u odbornej aj laickej verejnosti. Aký je teda postoj spoločnosti v tomto prípade?

„Dlhodobo pracujeme s viacerými alternatívami rozvoja pozemkov v našom vlastníctve v okolí Čulenovej ulice,“ hovorí Michaela Dobošová, hovorkyňa skupiny ZSE. „V súčasnosti plán na búranie budovy neexistuje. Je pravdou, že plánujeme stavbu novej budovy, keďže našich 600 zamestnancov aktuálne pracuje v tejto lokalite v šiestich rôznych budovách. Existujúce vizualizácie novej budovy sú však len orientačné, konkrétny projekt bude vypracovaný následne ako podklad pre vydanie stavebného povolenia.“

Cieľom spoločnosti je teraz zisk územného rozhodnutia tak, aby sa v roku 2021 mohla začať výstavba.

Podoba novej zástavby sa objavila v podnikovom časopise spoločnosti, kde sa píše, že nová centrála firmy bude pozostávať z dvojice budov s 11 nadzemnými a troma podzemnými podlažiami. ZSE sa pri jej návrhu odvoláva na existujúci Územný plán zóny Chalupkova, ktorý údajne umožňuje danú výstavbu, hoci výkres z ÚPZ zobrazuje skôr možnosť zachovania a nadstavby budovy.

Ako ZSE dopĺňa, osud objektu ešte nie je definitívne ujasnený. „To, ako a či bude do finálneho projektu zapracovaná existujúca budova Design Factory, aktuálne nie je rozhodnuté - bude to predmetom analýzy a diskusií. Aktuálne je len ukončenie zmluvy s doterajším nájomcom,“ Zároveň nznačuje, že celá debata je len súčasť stratégie nájomníka, ako v budove ostať. „Máme za to, že primárnym záujmom nájomcu je predĺženie nájmu a medializácia prípadu primárne slúži tomuto záujmu.“

Zdroje z interného prostredia však naznačujú, že spoločnosť skutočne uvažuje s asanáciou. Potvrdzuje to stanovisko ADOM M Studia, ktorému bola táto informácia podaná zo strany vedenia ZSE, ako aj architektov, ktorí projekt pripravujú – kancelárie Projekt Team P-T.

 

Výrez vizuálu novej budovy z podnikového času Impulz

 

Ak by to tak bolo, považujem to za jednoznačne nesprávny krok. Predmetná oblasť bola kedysi priemyselným srdcom jedného z hospodárskych centier Uhorska, ktorého súčasťou bolo aj viacero veľmi hodnotných stavieb. S výnimkou azda niekoľkých výnimiek (napríklad Jurkovičovej teplárne a objektu, kde je dnes Tatra banka) však bola pôvodná zástavba prakticky kompletne zasanovaná.

Design Factory toto búranie prežila a zostávala tu ako potenciálne veľmi hodnotný svedok niekdajšej priemyselnej slávy Bratislavy. Absolútne vhodná bola aj funkcia, keďže kultúrnych priestorov, napriek masívnemu rozvoju v tesnej blízkosti, bude vo vznikajúcom novom komerčnom centre Bratislavy málo. Zrekonštruované industriálne objekty a artefakty by vytvorili zaujímavý kontrast v území, čo si očividne uvedomuje aspoň susedný developer, hoci v jeho prípade je Jurkovičova tepláreň Národnou kultúrnou pamiatkou.

Prax ukazuje, že pri troche vôle a schopných architektoch je možné industriálne objekty zachovať a inkorporovať do nového developmentu. Príkladom je prípad Smaltovne v Petržalke, ktorá sa stane súčasťou developmentu Nová Matadorka napriek tomu, že ju mohol developer kľudne asanovať. Namiesto toho dodá projektu mimoriadne príťažlivý charakter, ktorý bude v jeho prípade silnou konkurenčnou výhodou.

ZSE potvrdzuje, že si je vedomé existujúcich hodnôt. „Sme si vedomí spoločenskej zodpovednosti pri industriálnych stavbách, čoho dôkazom je aj rozsiahla rekonštrukcia a prevádzka Elektrárne Piešťany, ktorá slúži pre širokú verejnosť a stojí nemalé finančné prostriedky,“ pripomína M. Dobošová. Ak tomu tak je, mala by byť vyvinutá maximálna snaha aj v tomto prípade.

Nesúhlas s asanáciou už okrem občianskeho združenia vyjadrila aj Slovenská komora architektov, starostka mestskej časti Bratisla – Staré Mesto Zuzana Aufrichtová alebo primátor Bratislavy Matúš Vallo. Vo výsledku však ide skôr o symbolické gesto. Bude záležať najmä na ZSE, ako na verejnú požiadavku objekt zachovať a zapojiť do života lokality zareaguje. Ak bude verejný tlak dostatočne silný, azda sa podarí zmeniť osud tejto malej, no príťažlivej a pre identitu štvrte vzácnej budovy.

 

Výrez vizuálu budovy z podnikového časopisu Impulz

 

Bratislava prešla etapou masívnej asanácie industriálnych objektov, po ktorej nastalo vytriezvenie a snaha zachovať a zrevitalizovať aspoň zostávajúce budovy. Obnovuje sa Jurkovičova tepláreň, Pradiareň 1900, Spilka v Steine, Dve sýpky alebo tlačiareň Svornosť na Kominárskej ulici, zachovať by sa mala Smaltovňa a oživiť Sklad č. 7.

Bolo by smutné, keby popri všetkých týchto pozitívnych zásahoch došlo k zániku budovy, ktorá bola kedysi vzorom, ako sa k podobným objektom správať. Preto sa úplne stotožňujem s nesúhlasnými stanoviskami zo strany viacerých odborníkov a apelujem na vlastníka, aby budovu Design Factory zachoval a vhodne zapojil do budúceho projektu.

Samému mu to prospeje. Dobrý imidž sa totiž buduje roky, no stratiť ho sa dá za okamih. ZSE stojí práve pred touto výzvou.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.