Martina Gregová 21.05.2025 20:34

Nový architektonický klenot v náručí oravskej prírody. Inovatívna slovenská firma pokračuje vo vzorovom rozvoji svojho areálu

Citlivé osadenie stavby do krajiny je jedným z najdôležitejších aspektov kvalitnej architektúry. Dvojnásobne to platí to v prípade priemyselných objektov, ktoré svojou mierkou často krát narúšajú prirodzený ráz územia. Dobre navrhnutá  architektúra dokáže nielen plniť svoju technickú úlohu, ale aj pozitívne ovplyvniť charakter celého územia. Dôkazom je nová budova H4 vo výrobnom areáli MTS v obci Krivá, ktorá prirodzene nadväzuje na krajinu Oravy.

Autor: Dominik Sepp

Spoločnosť MTS (Modern Technology Systems) pôsobí na slovenskom trhu od roku 1996. Dnes patrí medzi najväčších dodávateľov robotických a automatických liniek pre elektrotechnický, automobilový a potravinársky priemysel na Slovensku. Za svoj biznis príbeh získala spoločnosť v roku 2022 ocenenie FéliX Business Award.

V roku 2023 sa firma dostala aj do povedomia nadšencov kvalitnej architektúry. Stalo sa tak vďaka nominácii ich v tom čase najnovšej kancelársko-priemyselnej budovy B3 na cenu CE ZA AR 2023 v kategórii Občianske a priemyselné stavby. Podobu nominovanej stavby navrhlo architektonické štúdio FORM A21.

Architekti, ktorí za touto impozantnou stavbou stoja, v minulosti pracovali napríklad na projekte Zimného štadióna Ondreja Nepelu (pod hlavičkou ateliéru Dušana Fischera). „Svojou technologickou zložitosťou a časovou náročnosťou bol tento projekt veľkou výzvou pre nás všetkých, čo sme sa na ňom podieľali. Možno práve preto nám prirástol k srdcu, lebo je s ním spojených množstvo spomienok a zážitkov,“ opisuje projekt architekt Ján Jacko.

Objekt B3, navrhnutý pre spoločnosť MTS a nominovaný na cenu CE ZA AR 2023, sa nachádza na začiatku malej oravskej obce Krivá a je prioritne určený ako zázemie a pracovisko pre manažment, konštruktérov, programátorov a technických pracovníkov spoločnosti. Najvýraznejším bodom návrhu je jeho organicky tvarovaná hmota, ktorá ju už na prvý pohľad odlišuje od okolitej architektúry výrobných hál aj väčšiny administratívnych objektov, postavených na našom území.

„Kancelárska budova MTS B3 v Krivej je produktom pozitívneho a úprimného vzťahu s investorom. Vybudovali sme si s ním vzájomnú dôveru, čo sa prejavilo v tom, že sme venovali každému detailu v exteriéri aj interiéri potrebnú starostlivosť počas projektu, ale hlavne počas realizácie,“ približuje Ján Jacko z ateliéru FORM A21. „Celková kompozícia sa vďaka zložitým krivkovým tvarom rodila dlho, kým sme dospeli k výslednej forme,“ dodáva.

Práve vďaka tejto úspešnej spolupráci sa investor rozhodol rovnakému štúdiu zveriť aj projekt ďalšej budovy vo výrobnom areáli v obci Krivá. Nový objekt H4 je rozdelený na kancelársku a výrobnú časť. Autori projektu uvádzajú, že kľúčovú úlohu pri jeho návrhu nezohralo len prostredie areálu, ale hlavne bezprostredná blízkosť oravskej prírody, ktorá tvorí zvlnenú kulisu celému výrobnému areálu.

„Samotný urbanizmus areálu je ovplyvnený pôvodnou úzkou parceláciou, ktorá sa prejavuje v tom, že smerom k ceste sú otočené úzke strany budov – štíty, kým budovy hál sa ťahajú od cesty smerom k lesu. Rovnaký princíp historickej zástavby sa prejavil aj v obci Krivá v bezprostrednom susedstve areálu,“ vysvetľuje Jacko.

Zároveň dodáva, že zásadným faktorom bola tiež mierka zástavby. „Ak by budovy areálu tvorili kompaktnú blokovú zástavbu, nenávratne by sa tým zničil obraz obce aj krajiny, ktorý po stáročia formovali iba malé zásahy človeka. Kopírovanie pôvodnej parcelácie nám zásadným spôsobom pomohlo v tom, aby nová budova nestrhávala na seba príliš veľa negatívnej pozornosti,“ tvrdí.

K vhodnému zasadeniu stavby do okolitého prostredia pomohol podľa slov architekta tiež zvlnený tvar budovy, ktorý odkazuje na mäkké krivky prírodných tvarov okolitých kopcov, či meandre neďalekej rieky Orava, v ktorej údolí sa obec aj s výrobným areálom nachádza. Dôležitá bola tiež architektonická nadväznosť na susednú budovu B3. Tá bola dosiahnutá použitím rovnakých kompozičných princípov.

Na danosti miestneho prostredia budova reaguje aj zvolenou farebnosťou a paletou použitých materiálov. Uličná časť budovy má drevené prvky, vďaka čomu odkazuje na pôvodný stavebný materiál vidieka. Zadná časť má tmavosivú fasádu, aby bol zaistený čo najmenší kontrast s prírodnou kulisou v pozadí. „Vizuálne najvýraznejším prvkom budovy je sústava drevených trámov tvaru V, ktoré okrem tienenia presklenej fasády kancelárskej časti majú aj konštrukčnú funkciu,“ vysvetľuje Jacko.

Úlohou trámov je podľa slov jedného z autorov projektu podopierať železobetónové dosky terasy po obvode kancelárií a zabrániť tak nerovnomernému priehybu konzoly, ktorá má nepravidelnú dĺžku. Drevo bolo zároveň vo veľkej miere použité aj v interiérových priestoroch budovy, kde sa okrem nosných prvkov svetlíkov vyskytuje ako obklad stien aj ako nosný materiál interiérových zasklených stien v kanceláriách. „Výber ostatných materiálov v interiéri aj exteriéri bol zvolený tak, aby nechal vyniknúť prirodzeným vlastnostiam dreva.“

Autor: Dominik Sepp

Dôležitou požiadavkou investora bol tiež dôraz na vytvorenie čo najlepších podmienok pre pracovné prostredie zamestnancov. Výsledkom sú vnútorné priestory, charakterizované množstvom prirodzeného svetla, ktoré sa dovnútra budovy dostáva skrz bohato navrhnuté presklené fasády a svetlíky. 

„Výrobná hala má vysoké presklené fasády z oboch strán a pílové svetlíky so strmou časťou s presklením na sever a s miernym spádom plnej časti smerom na juh, ktoré prepúšťajú množstvo prirodzeného svetla na pracovnú plochu haly,“ približuje architekt. „Rovnako aj dvojpodlažná kancelárska časť má v priestore chodieb osadené dva veľké svetlíky pôdorysne krivkového tvaru, ktoré prepúšťajú prirodzené svetlo cez galériu až do prízemia,“ dodáva.

V okolí objektu sa dnes nachádza átrium so zeleňou, ktoré okrem priameho vizuálneho kontaktu s halami a vstupom do budovy nadväzuje na dennú miestnosť v novom prepojovacom bloku medzi halami a vytvára tak ostrov oddychu. Zeleň zároveň zmierňuje mikroklímu areálu, keďže z funkčného hľadiska potrebuje množstvo pojazdných spevnených plôch.

Rovnako ako v prípade projektu kancelársko-priemyselnej budovy MTS B3, aj tentoraz sa architetkom z FORM A21 podarilo v prostredí oravskej prírody vybudovať objekt inšpiratívny v mnohých ohľadoch. Dôraz na vhodné zasadenie do prírodného prostredia a urbanizmu obce, príjemné pracovné prostredie a celkovú architektonickú kvalitu robia z budovy MTS H4 ďalší žiarivý príklad toho, ako možno k podobným zámerom pristupovať. O nomináciu na ocenenie CE ZA AR bude bojovať aj táto realizácia. 

(Ján Jacko / FORM A21, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.