Martina Gregová 22.05.2023 18:00

Menej áut, lepšie mesto. Nový návod odhaľuje cestu ku kvalitnejším verejným priestorom

Príručka, ktorú spísalo štúdio JAJA Architects, pomáha odhaliť skrytý potenciál cestných komunikácií. Na príklade mnohých miest architekti ilustrujú, ako by vyzerali naše mestá, keby sa im podarilo efektívne zredukovať automobilovú dopravu.

Zdroj: JAJA Architects

Spoločnosť Voi je jednou z najrýchlejšie rastúcich firiem v oblasti mobility. Jej prvé sídlo bolo založené vo Švédsku, odkiaľ sa však veľmi rýchlo vypracovala na medzinárodnú úroveň. Cieľom Voi je podľa vlastných slov vytvárať a presadzovať najmodernejšie hardwarové a softwarové riešenia, ktoré formujú budúcnosť udržateľnej zdieľanej dopravy a s ním súvisiaci rozvoj celých miest.  

Práve pre túto spoločnosť vypracovali dánski architekti zo štúdia JAJA vyše 50-stranovú príručku Cities made for Living (Mestá stvorené pre život), v ktorej na príklade niekoľkých svetových metropol ukazujú, ako by mohli vyzerať naše mestá, ak by sa v nich obmedzila automobilová doprava a priestor by dostali udržateľnejšie spôsoby prepravy.

Zároveň v príručke architekti opisujú, akým spôsobom musíme pristúpiť k zmene, ak chceme automobilovú dopravu redukovať naozaj efektívne a bez toho, aby to obmedzilo samotných obyvateľov. „Autá síce zaručujú pohodlie a voľnosť ich užívateľom, ale zároveň majú aj nesmierne veľa škodlivých vplyvov. Špeciálne v mestách," tvrdia autori príručky. „Práve preto potrebujeme nový spôsob myslenia a samozrejme aj mestského plánovania, ktorý prelomí našu závislosť od nich.” 

Jedným z príkladov uvedených v dokumente je uvažovaná premena rušnej štvorprúdovej cesty Sveavägen v Štokholme na zelenú tepnu, ktorá v sebe spája chodníky pre chodcov, cyklistov aj verejnú dopravu. V súčasnosti touto cestou prejde denne približne 42-tisíc áut. Pritom už v 60. rokoch, kedy sa táto komunikácia stavala, bola kritizovaná obyvateľmi mesta aj niektorými jeho predstaviteľmi. V tom čase sa vo švédskej metropole totiž často hovorilo o tom, že pokiaľ majú mestá slúžiť hlavne ich obyvateľom, musí byť automobilová doprava výrazne zredukovaná a nie naopak. 

Nová tepna by bola namiesto toho tvorená širšími chodníkmi, cyklotrasami, výsadbou stromov a podporovala by používanie verejnej dopravy či nákladných bicyklov. Vozovka pre autá nie je úplne rovná, čím vznikajú menšie námestíčka, kým doprava by sa stala pomalšou a bezpečnejšou. 

 

Štokholm. Zdroj: JAJA Architects

 

Iný príklad pochádza z Berlína, kde bývalú cestnú komunikáciu architekti vo vizualizáciách nahradili novou pobytovou plochou, ktorá okrem peších ťahov poskytne obyvateľom aj nové miesta na trávenie času v tieni stromov. Návrh pritom reaguje na iniciatívu Autofrei Berlin, ktorá sa už niekoľko rokov snaží o rozširovanie takzvaných car-free zón. Podľa vizualizácií, ktoré boli predstavené, by jedna takáto zóna mohla vzniknúť na Triftstraße - pomerne rušnej cestnej komunikácii. 

Ďalším prípadom je premena Rue Paradis vo francúzskom Marseille. Cestná komunikáciu tu nebola úplne zrušená, avšak bola výrazne obmedzená na jeden jazdný pruh, čím sa jednoducho získali nové plochy pre cyklistický chodník aj pre umiestnenie zastávok zdieľanej mestskej dopravy.  

 

Kodaň. Zdroj: JAJA Architects

 

Príručka ďalej rieši aj mesto Kodaň, ktoré už niekoľko rokov systematicky presadzuje obmedzovanie automobilovej dopravy a zvyšovanie množstva zelených mestských priestorov, cyklotrás aj peších ťahov. Na príklade premeny ulice Ægirsgade architekti načrtli pobytové plochy aj možnosti rozšírenia vnútorných priestorov podnikov a služieb do verejného priestoru. Tento prístup je možné zvoliť len v prípade, že sú chodníky dostatočné široké a bezpečné.  

„Aj keď sa naše návrhy môžu zdať ako šialený a nesplniteľný sen, veríme, že práve zdieľaná doprava a systematický prístup k zmene dopravného správania obyvateľov mesta môže prispieť k tomu, že sa verejná doprava stane dostupnejšou a časovo efektívnejšou,” tvrdia architekti.

 

Hudson Square. Autorka: Elizabeth Felicella

 

Množstvo zrealizovaných projektov dokazuje úspešnosť podobných návrhov, a to hneď v niekoľkých svetových metropolách. V brazílskom Salvadore napríklad zrušením parkovacích miest získali rozsiahly verejný priestor. Vo Varšave zas prednedávnom ukončili projekt Plac Pięć Rogów, vďaka ktorému bola bývalá rušná križovatka nahradená živým námestím. Za realizáciou podobných projektov nezaostáva dokonca ani New York. Masterplan Hudson Square sa realizoval viac ako desať rokov. Jeho výsledkom je zredukovanie cestnej dopravy, renovácia verejných pobytových plôch a celkové zvýšenie bezpečnosti danej lokality.

Budúcnosť miest bez áut (alebo minimálne ich redukcia) tak je možná. Naostatok, u samotných obyvateľov mnohých svetových metropol dokonca aj žiadúca. Spočiatku sú intervencie do zaužívanej podoby mestského priestoru prijímané s obavami či skepticizmom. Pokiaľ sa ale osvedčia, veľmi rýchlo sa stávajú novým normálom, ktorý prispieva k zvýšeniu kvality života. 

 

(JAJA Architects, YIM.BA) 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.