Martina Gregová 09.05.2025 20:15

Ikonické dielo na nečakanom mieste. Unikátne vedecké múzeum ukazuje, že špičkové kultúrne stavby nevznikajú len na západe Európy

Východoeurópske krajiny sa čoraz sebavedomejšie zapájajú do širšieho trendu výstavby architektonicky výrazných kultúrnych objektov. Nové múzeá, galérie a koncertné sály sa stávajú nielen miestami vzdelávania a umenia, ale aj silnými symbolmi mestského rozvoja. Aj v menších krajinách tak vznikajú ikonické stavby, ktoré prirodzene formujú ich identitu a prestíž. 

Autor: L. Mykolaitis

V posledných rokoch sa naprieč Európou výrazne zintenzívnila snaha investovať do výstavby nových kultúrnych inštitúcií, ktoré nielenže obohacujú mestské prostredie, ale zároveň sa stávajú ikonickými príkladmi súčasnej architektúry. Európske metropoly si uvedomujú, že kvalitné kultúrne budovy dokážu výrazne prispieť k rozvoju identity mesta a jeho medzinárodnému renomé. Netýka sa to pritom len západnej alebo severnej časti kontinentu. 

Významným príkladom tejto tendencie je Múzeum moderného umenia vo Varšave, ktoré navrhlo renomované švajčiarske štúdio Thomas Phifer and Partners. Budova vyniká svojou minimalistickou, takmer asketickou formou a precíznou prácou s priestorom, čím vytvára nadčasovú kulisu pre prezentáciu súčasného umenia. Ide o súčasť širšej stratégie, ktorá posilní kultúrny charakter rozvíjajúceho sa centra Varšavy. Vzniknúť tu má aj filharmónia a buduje sa námestie. 

V Budapešti sa zas pozornosť sústreďuje na nové Etnografické múzeum, ktoré navrhlo maďarské štúdio NAPUR Architect. Jeho zvlnená, dynamická forma, evokujúca symbolickú krajinu, a zakomponovanie strešnej zelene, predstavuje inovatívny spôsob integrácie veľkého kultúrneho objektu do verejného parku. V neveľkej vzdialenosti od neho sa nachádza Dom maďarskej hudby, ktorý ideálne doplnil mestský park Városliget. Jeho autorom je slávny Sou Fujimoto. 

Medzi ambiciózne pripravované projekty patrí aj Vltavská filharmónia v Prahe, ktorú navrhlo dánske štúdio BIG – Bjarke Ingels Group. Stavba je výnimočná svojím otvoreným parterom, vrstvenou štruktúrou, evokujúcou plynutie vody, a dôrazom na komunitný rozmer – filharmónia má slúžiť nielen hudobníkom, ale aj širokej verejnosti ako nový živý verejný priestor. Má ísť o pražskú kultúrnu stavbu storočia. 

Na túto vlnu kultúrneho rozvoja postupne naskakujú aj pobaltské krajiny vrátane Litvy. V meste Panevéžys bolo len pomerne nedávno dokončené Stasysovo múzeum, ktorého podobu navrhlo architektonické štúdio IMPLMNT. Krátko nato bola ukončená aj realizácia projektu Science Island Museum v meste Kaunas.

Mesto s takmer 300-tisíc obyvateľmi sa už roky označuje za litovské mesto kultúry. Nachádza sa tu viacero múzeí, napríklad Múzeum všedných vecí, Múzeum litovského športu, Múzeum litovskej literatúry a tiež viacero divadiel vrátane Divadla pantomímy či Bábkového divadla. V medzivojnovom období, keď bol Vilnius súčasťou Poľska, bol totiž Kaunas hlavným mestom Litvy.

Pod taktovkou architektov zo SMAR Architecture Studio na kultúrnu mapu mesta nedávno pribudla nová architektonická ikona – Science Island Museum. Výnimočnosť projektu spočíva v jeho reakcii na miestnu topografiu, vďaka čomu objekt s podlažnou plochou 15-tisíc metrov štvorcových hladko zapadol do okolitej prírody.

Obdobne ako pri Etnografickom múzeu v Budapešti, aj v tomto prípade architekti previazali pochôdznu strechu múzea s okolitým parkom. Návštevníci sa tak za pomoci rámp ľahko dostanú nad úroveň terénu, odkiaľ majú nerušený výhľad na priľahlý park aj neďalekú zástavbu.

Strecha múzea navyše obsahuje niekoľko kruhových prístupových priestorov, ktoré umožňujú návštevníkom vojsť priamo do objektu, prípadne si oddýchnuť na pobytových schodoch. Najvýraznejší z týchto prístupov navyše disponuje naklonenou strechou kruhového tvaru s priemerom 27 metrov, ktorá sa stala hlavnou dominantou celej architektúry.

Autor: L. Mykolaitis

„Tento výrazný orientačný bod, schopný odrážať krajinu a prirodzené svetlo do budovy a umelé svetlo z budovy v noci, bude slúžiť ako nové slnko pre Kaunas, dôkaz, že veda nikdy nespí a stále hľadá nové odpovede,“ približujú svoj zámer autori projektu. Prístupové body zároveň prepájajú interiér múzea s exteriérom, vďaka čomu umožňujú návštevníkom vnímať počasie a sezónne zmeny, aj keď sa pohybujú v budove.

V interiéri návštevníci nájdu vyše 140 interaktívnych exponátov, najmodernejšie planetárium v krajine aj postupne vznikajúce laboratóriá STEAM spolu s rôznymi vedeckými a vzdelávacími priestormi. „Som si istá, že jedinečná architektúra budovy ohromí každého návštevníka. Zamilujú si rozmanitosť exponátov, aktivít a jediné planetárium v Litve,“ povedala počas slávnostného otvorenia múzea Aistė Lukoševičiūtė, riaditeľka Vedeckého ostrova.

V mestskom parku predstavuje budova múzea výrazný orientačný bod. Vďaka previazaniu hmoty s okolitým prírodným prostredím aj napriek impozantnej podlažnej ploche nepredstavuje v priestore výraznú bariéru, ale práve naopak, plynule nadväzuje na okolité prostredie. Minimalistická forma budovy s niekoľkými architektonickými dominantami spĺňa všetky predpoklady na to, aby sa stala architektonickou ikonou mesta Kaunas a výrazným spôsobom posilnila jeho postavenie na kultúrnej mape celej krajiny.

Výstavba architektonicky hodnotných kultúrnych objektov v metropolách je kľúčová nielen pre rozvoj miestnej kultúry, ale aj pre formovanie modernej identity mesta. Takéto stavby majú potenciál prilákať návštevníkov z celého sveta, podporovať cestovný ruch, vytvárať nové verejné priestory a podnecovať hrdosť obyvateľov na svoje mesto. Okrem toho kultúrne inštitúcie v ikonických architektonických objektoch prispievajú k dlhodobej udržateľnosti rozvoja miest a stávajú sa dôležitými katalyzátormi spoločenských inovácií.

(Archdaily, IMPLMNT, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.