Adrian Gubčo 08.06.2026 21:10

Bude to naozaj svetové. Súťaž na Zimný prístav vstupuje do druhého kola, porota hovorí o výnimočných konceptoch

Jedna z najvýznamnejších urbanistických súťaží v Bratislave v posledných rokoch, ba možno desaťročiach, úspešne postupuje. Ukončené už je prvé kolo kompetície, hľadajúcej budúcu podobu Zimného prístavu. Mimoriadne zadanie pritiahlo medzinárodnú pozornosť, keď svoje návrhy podalo 123 tímov z 33 krajín. Odborná porota hovorí o vysokej kvalite jednotlivých konceptov.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy, Dominik Jursa / YIM.BA

Budúcnosť Zimného prístavu vyzerá mimoriadne nádejne. Naznačujú to výsledky prvého kola medzinárodnej urbanisticko-architektonickej súťaže, ktorej cieľom je nastaviť základné pravidlá rozvoja tejto výnimočnej lokality. Vyhlasovatelia súťaže, teda Verejné prístavy a Hlavné mesto SR Bratislava, ako aj organizátor súťaže v podobe Metropolitného inštitútu Bratislavy, to konštatujú na základe obrovského záujmu architektov z celého sveta.

Obdržaných bolo totiž 123 urbanistických návrhov, čo je skutočne nebývalé množstvo. Podľa MIBu ide o obrovskú výzvu aj príležitosť. Okrem urbanistických otázok sa musia súťažiaci vyrovnať aj s problematikou protipovodňovej ochrany, využitia vody, industriálnych pamiatok či krajiny. S ohľadom na náročnosť témy sa porota skladá až z jedenástich expertov z celej Európy.

Porotcovia sa zhodujú na veľkom význame aj kvalite predložených návrhov. „Záujem v medzinárodnej súťaži presahuje Bratislavu a Slovenskú republiku, ja sám som ako porotca nikdy toľko návrhov v súťaži nezažil,“ konštatuje Michal Sedláček, predseda poroty a niekdajší hlavný architekt Brna. „Početnosť predpokladá, že vyberieme naozaj fantastický návrh pre Bratislavu. Čo ma zaujímalo, je vzťah prístavu, vody a budov, ktorá je výnimočná - väčšina vnútrozemských miest nemá prístav.“

Za pravdu mu dáva aj Catherine Burd, podpredsedníčka poroty a architektka pôsobiaca v oblasti strategického plánovania, kultúrneho dedičstva a tvorby kvalitných verejných priestorov. „123 je obrovské číslo, no zároveň sa dá pomerne rýchlo rozoznať, ktoré návrhy majú skutočný potenciál a môžu fungovať. Sú to podľa mňa najmä také, ktoré ponúkajú veľmi dobrú hierarchiu verejného priestoru. Teda premyslené plánovanie, ktoré uvažuje, ako napojiť túto novú štvrť na zvyšok mesta a ako komunikovať s vodou.“

Spokojný s účasťou je aj Peter Gero, slovenský architekt, ktorý sa podieľal na tvorbe štvrte Hafen City v Hamburgu. „Veľká účasť v súťaži je pre mňa potvrdením, že aj ďaleký svet vidí dôležitosť Bratislavy, jej ekonomický aj prírodný potenciál, ktorý si miestni možno ani tak neuvedomujú,“ pripomína.

Čo-to o charaktere návrhov prezrádza Paco Bunnik, holandský architekt a hlavný urbanista Amsterdamu. „Kvalita návrhov je vo všeobecnosti veľmi vysoká. Niektoré sú pomerne radikálne, iné sú umiernenejšie a dobre navrhnuté,“ naznačuje. Za dôležité považuje, aby sa priestor dokázal prispôsobiť kultúrnemu aj občianskemu programu a vytvoril demokratický priestor, ktorý môže mesto Bratislava objavovať.

O veľkom potenciáli pre slovenskú metropolu hovorí aj Petra Marko, riaditeľka MIBu. „Súťaž dáva veľkú šancu priniesť do Bratislavy urbanizmus svetovej úrovne a transformáciu územia, ktorá bude prínosom pre celé mesto,“ zhŕňa.

Porota vybrala z predložených návrhov sedem najlepších. Ich autori budú počas nasledujúcich mesiacov detailne rozpracovávať návrhy. Okrem zadania budú mať k dispozícii aj pripomienky porotcov a porotkýň a názory verejnosti, ktoré vzišli z participácie. Výsledky majú byť známe v novembri tohto roka.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

MIB do rozličných foriem komunikácie zapojil stovky ľudí, pričom z ich názorov vyplynulo niekoľko princípov, ktorými by sa mala nová štvrť riadiť. Ide o vcelku očakávané, ale aj prekvapivé závery, napríklad požiadavka po inkluzivite parkov, pokojný charakter prostredia, preferencia pešieho a cyklistického pohybu, úzky kontakt s vodou, zachovanie charakteru a histórie štvrte alebo rozvoj kultúry v území.

Verejnosť žiada aj „divoký“ charakter dunajskej promenády a umiestnenie atrakcie, ktorá pritiahne návštevníkov. Za najväčšie obavy boli označené sterilita prostredia, exkluzivita či prítomnosť husto zastavaných a mohutných zón, ktoré budú navyše uzavreté.

Verejnosť sa nezhodla na charaktere výškovej zástavby. Časť ľudí vidí Zimný prístav ako pokračovanie downtownu, kde je vhodné umiestňovať výškové budovy, iní očakávajú kompaktnú zástavbu s nižšou výškou a aktívnym parterom. Zhoda je predovšetkým na tom, že Zimný prístav má byť výnimočným, príťažlivým a dostupným miestom pri Dunaji. Výstupy participácie chce MIB zverejniť v dohľadnej dobe.

Ako sa to prejaví v konkrétnom návrhu, sa ešte ukáže. Podľa podkladov, ktoré pripravilo mesto a MIB, však existuje určitá rámcová predstava. „Zimný prístav vnímame ako jedinečnú lokalitu v dotyku s centrom mesta, ako aj s prístavnými bazénmi i hlavným tokom Dunaja. Intenzita navrhnutej zástavby bude tomu zodpovedať a od severozápadnej hrany územia, nadväzujúcej na nové bratislavské administratívno-obchodné centrum, bude smerom k rieke postupne klesať,“ popisuje Hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan.

Určite pôjde aj o polyfunkčnú štvrť, čo potvrdili aj návrhy, postupujúce do druhého kola. Zahŕňať to má materské školy, základnú školu alebo multifunkčnú budovu pre kultúrne aktivity širokej verejnosti. „Navzájom prepojená štruktúra verejných priestorov vrátane parkov zároveň sprístupní novú mestskú štvrť a jej nábrežné hrany obyvateľom a návštevníkom Bratislavy,“ dopĺňa Šujan.

V každom prípade, finálny návrh musí zohľadňovať požiadavky viacerých strán, nielen laických obyvateľov. Územie sa má developovať, čo musí byť návratné pre investorov (resp. investora) aj pre štát. Ten len do vykúpenia infraštruktúry a objektov v prístave vložil 170 miliónov eur. Preto možno očakávať, že tu vznikne akási kombinácia – aj lokálne veže, aj bloková zástavba, rovnako ako komerčné objekty popri tých verejných. 

Ako to napokon dopadne, sa ukáže v novembri. Podľa všetkého ale Bratislava môže získať skutočne výnimočnú štvrť. Ak sa naplnia existujúce náznaky a podarí sa budúcu zástavbu zrealizovať s ohľadom na výsledky súťaže, slovenské hlavné mesto touto transformáciou zmení svoje medzinárodný status. Už viac nebude malým prehliadnuteľným sídlom, ale výraznou a modernou dunajskou metropolou.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.