Adrian Gubčo 12.11.2019 10:50

Proxenta Residence je prakticky dokončená a stáva sa dominantou Račianskeho mýta

Projekt Proxenta Residence, ktorý na dlhodobo nezastavaný pozemok na nároží Mýtnej a Radlinského ulice a obrátený do jednej z najrušnejších križovatiek v meste priniesol polyfunkčnú budovu s bytmi a kanceláriami, je prakticky dokončený. Vďaka svojej hmote sa stal dominantou Račianskeho mýta, nanešťastie však nie najvhodnejšou, na čo kriticky reaguje široká verejnosť.

Daný pozemok nikdy nedisponoval zástavbou mestského charakteru, dokonca ani v minulosti tu nevznikol rozsiahlejší dom. Namiesto toho tu stál dvojpodlažný objekt, ktorý bol pokračovaním vinohradníckej zástavby lokality, až dokým nebol za socializmu odstránený a nahradený tzv. „drevenou dedinou“, teda krčmou, čo bolo v danej lokalite úplne nevhodné.

Neprekvapivo sa tak po zmene režimu začalo plánovať nové využitie lokality. Pozemok získal developer I.P.R. Slovakia, ktorý tu ešte pred krízou, v roku 2007, naplánoval kancelársku budovu v rovnakej hmote a podobe, ako súčasný projekt, a získal na ňu aj potrebné povolenia. Keďže však I.P.R. čelilo v neskoršom období problémom, v roku 2014 sa projektu zbavilo. Novým majiteľom sa stala skupina Proxenta.

Táto spoločnosť sa v tom čase začala aktivizovať na bratislavskom realitnom trhu a prebrala viaceré projekty po tomto investorovi. Exponovaný priestor Račianskeho mýta, ktorým každodenne prejdú desaťtisíce ľudí, sa mal stať novým sídlom Proxenty, k čomu sa mala pridať aj nová a komerčne zaujímavejšia funkcia bývania.

Nový developer nezasahoval nijako výrazne do hmoty budovy, aby ostalo v platnosti územné rozhodnutie, určité zmeny však plánoval v architektonickom výraze objektu. Návrh, ktorý pripomínal architektúru na prelome 80-tych a 90-tych rokov 20. storočia, sa však stretol s výsmechom a pobúrením, čo Proxentu primälo k návratu k dizajnu, s ktorým pracovalo už I.P.R., vychádzajúceho z pera AK Jančina. Stavba začala definitívne rásť v roku 2017.

 

Nová dominanta Račianskeho mýta, nanešťastie nie veľmi vhodná

 

Proxenta Residence tak má podobu 13-podlažnej veže, charakteristickej vystupujúcimi a ustupujúcimi podlažiami, vďaka čomu má „oblý“ charakter. Ide o polyfunkčnú budovu, na prvých troch podlažiach sa nachádzajú kancelárie a obchodné priestory, na ostatných byty a apartmány. Parkovanie je v podzemí a riešené je zakladačovým systémom.

Bytov a apartmánov je v developmente 64 a všetky sú dvojizbové. Račianske mýto, resp. dané nárožie, je jednoznačne mimoriadne rušnou lokalitou pre bývanie, dá sa teda predpokladať, že mnoho z týchto jednotiek bude investičných. Dispozície sú praktické a štandard priemerný. Medzibytové priečky sú zo sádrokartónu, čo je v Bratislave napriek niekoľkým výnimkám skôr netradičné riešenie. Rezidencie sa predávajú do veľkej miery ako holobyty.

Voľných ostáva v tejto chvíli päť jednotiek, rezervovaných je 15. Celkovo ide o relatívne dobrú predajnosť, a to aj napriek vysokým cenám – priemerná výška ceny za meter štvorcový je okolo 3,7-tisíc eur, čo je porovnateľné s viacerými nadštandardnými projektami. V kontexte znižujúcej sa dostupnosti nových bytov v centrálnych častiach mesta to však môže byť konkurencieschopná suma.

Kancelárskych priestorov ostalo v budove približne 1,3-tisíc metrov štvorcových a mali by byť plne obsadené Proxentou. Celkový počet parkovacích miest je 138.

V tejto chvíli prebiehajú na budove posledné dokončovacie práce, týkajúce sa fasád a okolitých priestranstiev. Vydanie kolaudačného rozhodnutia očakávam už v najbližších týždňoch. Ďalší bratislavský projekt tak bude dokončený.

 

Budova narušila prirodzenú mierku Račianskeho mýta

 

Proxenta Residence sa nanešťastie nezaradí medzi tie projekty, ktoré by boli verejnosťou prijímané pozitívne, alebo aspoň neutrálne. Budova sa ešte pred spustením výstavby stala terčom posmechu, a táto zlá povesť jej vydržala – ba teraz je táto negatívna reakcia ešte silnejšia.

Nie je to však len vinou výšky objektu, ktorá je samozrejme prehnaná. Nárožia si pýtajú výraznú architektúru, čoho súčasťou môže byť aj o niečo väčšia výška ako pri okolitej zástavbe, určite však nie o sedem podlaží. Račianske mýto, ktoré si z minulosti držalo podobnú mierku pri budovách do neho orientovaných, je takto absolútne a nezmazateľne narušené. Odpor však vzbudzuje aj architektúra.

Táto plne odráža dobu svojho vzniku pred vyše desaťročím, kedy by bola štandardnou, dnes je už ale prežitou a neaktuálnou. Developer sa nanešťastie pri voľbe podoby svojho sídla, čo by mala byť tá najreprezentatívnejšia budova v portfóliu realizácií spoločnosti, uspokojil so starým projektom namiesto toho, aby oslovil niektorého z popredných súčasných architektov, aby projekt redizajnoval. Čarom nechceného to prinieslo nečakaný dôsledok.

Kombinácia bielych a tmavých pásov spoločne s tvarom a umiestením výťahovej šachty a komunikačného jadra na najviac exponovanú fasádu spôsobilo, že si ľudia veľmi rýchlo našli prezývku pre budovu – Proxenta Residence asociuje zadnú časť tela zebry. Toto pomenovanie sa pomaly stáva súčasťou ľudového jazyka obyvateľov Bratislavy.

Okrem toho, projekt získal aj iné „ocenenie“: v reakcii na udeľovanie Ceny za architektúru (CEZAAR) sa rozhodla skupina architektov a dizajnérov udeľovať aj neformálnu „anticenu“ BRUTUS za najhoršie či najgýčovejšie realizácie v uplynulom roku. Leaureátom pre tento rok sa stala aj Proxenta Residence, čiastočne pre svoju asociáciu so zebrím pozadím.

Byť developer a mať svoje sídlo stíhané takýmito reakciami ešte predtým, než sa do budovy spoločnosť vôbec nasťahuje, tak svoje rozhodnutie azda prehodnotím, keďže to je skutočne reputačná katastrofa. Proxenta sa netají svojimi veľkými ambíciami v developmente, kde sa chce v horizonte najbližšieho desaťročia prepracovať medzi kľúčových hráčov. Príbeh Proxenta Residence by mal byť fackou a ponaučením.

Investovať do kvalitnej architektúry a realizovať citlivé riešenia sa oplatí, ak chce byť investor vnímaný ako solídny hráč. Inak mu hrozí, že sa stane tým, čím je jeho sídlo – zlým vtipom, od ktorého sa neočakáva žiadna kvalita.

 

Fotografie z 3.11.2019. Viac nájdete vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.