RED 22.08.2022 11:57

Bratislava mohla prísť o ďalšiu jazvu, jej odstráneniu bránia aktivisti

Zo vstupných brán do Bratislavy dosahujú uspokojivú úroveň letisko a čerstvo aj autobusová stanica. Okrem notorického problému v podobe Hlavnej železničnej stanice ostáva v zlom stave Osobný prístav, modernistická budova na Fajnorovom nábreží. Projekty jeho rekonštrukcie a dostavby pritom existujú. Kde teda tento projekt viazne?

Zdroj: Pio Keramoprojekt, a.s.

Rekonštrukcia a dostavba bratislavského prístavu mala priniesť jeho funkčné doplnenie v podobe hotela a kancelárie lodnej linky Twin City Liner. Pôvodný projekt z dielne DF Creative Group (predtým známej ako Adom M Studio), ktorý vzišiel z architektonickej súťaže v lete 2011, sa po odpore aktivistov, pamiatkarov a lokálnych politikov znížil o jedno podlažie. Ani to im však nestačilo, a tak výsledkom ich postoja bolo jeho zastavenie. 

Ako sme na YIM.BA už dávnejšie informovali, v roku 2018 vydalo mesto Bratislava k projektu obnovy Osobného prístavu súhlasné záväzné stanovisko, ktoré už zohľadňovalo požiadavky mesta aj aktivistov, čo prinieslo o. i. redukciu objemu a po výmene projektantov aj zhoršenie jeho architektonickej úrovne. Tú mala pre zmenu symbolizovať štylizovaná lodná plachta s vlajkou Bratislavy na streche budovy. Návrh pripravila kancelária Pio Keramoprojekt.

Tvrdenia proti tvrdeniam

„Rekonštrukcia budovy Osobného prístavu prinesie skvalitnenie služieb pre cestujúcich vo vnútrozemskej vodnej doprave na úrovni 21. storočia, odstráni sa jej žalostný vzhľad a prinesie ďalší priestor pre Bratislavčanov, ktorý im umožní bližší kontakt s medzinárodným veľtokom – riekou Dunaj,“ poznamenal Marek Považan, predseda predstavenstva spoločnosti Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava (SpaP-LOD), ktorá prístav prevádzkuje.

S iným názorom vyrukovali odporcovia rekonštrukcie. Napríklad občianska iniciatíva Bratislava otvorene označila navrhovanú dostavbu za necitlivú. Podľa nej „zničí celkový chránený vizuál panorámy Starého Mesta a jeho nábrežnej promenády, výrazne zdeformuje pamiatkovo chránené diaľkové pohľady a potlačí vizuálnu dominanciu národnej kultúrnej pamiatky (NKP) – budovy Slovenského národného múzea (SNM) i ďalších NKP“. S vtedajšími požiadavkami pamiatkarov aj mesta zosynchronizovaná argumentácia aktivistov, že nadstavba svojou výškou „zatieni“ budovu SNM, si nakoniec vynútila jej zníženie o jedno podlažie.

SPaP-LOD sa s tvrdeniami iniciatívy nestotožnila. Už predtým ubezpečovala, že zrekonštruovaná budova nedosiahne ani výšku stromov v priľahlom parku na nábreží. „Podľa nášho názoru sú tieto kritiky a podnety neopodstatnené, nedôvodné a ich skutočný dôvod nám zostáva skrytý. Ani jedna z iniciatív neprejavila záujem o rokovanie, nie je nám zrejmé, z akých informácií a podkladov ich podnety vychádzajú,“ upozornil Považan s tým, že otázkou vzhľadu, výšky, objemu či dispozičného riešenia budovy sa zaoberali príslušné orgány a ich pripomienky boli do projektu zapracované. Výsledkom mal byť kompromis v podobe maximálneho zachovania vzhľadu nábrežia a vyhovenia potrebám medzinárodnej vodnej osobnej dopravy, ako aj s ňou súvisiacej infraštruktúry pre 21. storočie.

 

Pôvodná vízia projektu. Zdroj: DF Creative Group

 

Nová verzia znegovala pozitíva predošlej

Modifikácie, ktoré zhoršili vyhliadky na vybudovanie architektonicky naozaj hodnotnej vstupnej brány do Bratislavy, priniesli negáciu väčšiny prvkov z predchádzajúceho projektu: neriešenie priľahlých verejných priestranstiev a rekonštrukcie prípojok, nerealizovanie ubytovacích kapacít ani Pavilónu Bratislava / Wien – slovenskej obdoby viedenského Twin City Liner alebo odmietnutie elegantného neofunkcionalistického výrazu s veľkorysými balkónovými ochodzami, vďaka ktorému kancelária Adom M Studio v architektonickej súťaži uspela.

Samozrejme, novému projektu nemožno uprieť aj niektoré pozitíva – napríklad skvalitnenie odbavovania pasažierov (okrem odbarierizovania budovy pribudnú nové vstupy a funkcie v podobe administratívy, obchodných a gastronomických prevádzok) alebo istú modernizáciu tejto časti nábrežia. Napriek tomu, ako sme skonštatovali v citovanom článku YIM.BA, ostane tento jedinečný priestor „pamätníkom populizmu poslancov a aktivistov, ktorých cieľom je Bratislavu konzervovať v akejsi idealizovanej podobe, ktorá už dávno neexistuje“.

 

Aktuálny projekt ráta len s veľmi jednoduchými úpravami nábrežia. Zdroj: Pio Keramoprojekt, a.s.

 

Odporcovia projektu sa ustavične odvolávajú

Spoločnosť SpaP-LOD predpokladala, že s búracími prácami začne ešte v roku 2019 a v roku 2020 pristúpi k rekonštrukcii budovy Osobného prístavu. Vývoj sa však vonkoncom neuberal podľa jej predstáv a – ako Považan poznamenal – ešte v máji 2021 nemal projekt ani právoplatné územné rozhodnutie napriek tomu, že SpaP-LOD rešpektovala všetky podmienky stanovené jednotlivými inštitúciami vrátane pamiatkového úradu. Podľa odhadov mali rekonštrukčné práce s celkovými investičnými nákladmi 5 miliónov eur trvať 18 mesiacov. Bez platných povolení na prenájom mestských pozemkov sa však nepohnú ďalej a – ako je známe – o ich vydaní alebo nevydaní rozhoduje mestská časť Bratislava – Staré Mesto.

Ani jej starostka a poslankyňa mestského zastupiteľstva Zuzana Aufrichtová nepatrí k tým, čo sú konaním aktivistov, ktorí podali voči územnému rozhodnutiu odvolanie, nadšení. Ako uviedla, ich námietky nie vždy sledujú verejný záujem a často sú len presahom osobného záujmu. Napríklad tie ohľadom súladu s priehľadmi Dunaja. Podľa nej by nemal byť predmetom ochrany jeden priehľad z rieky, respektíve z petržalskej strany Dunaja na staromestskú. „Keby takto postupovalo hlavné mesto, tak panoráma Bratislavy vyzerá stredoveko a ani len to národné múzeum by tam nebolo,“ odkázala aktivistom Aufrichtová.

Vzhľadom na to, že situácia sa pri pohľade zvonka javí dosť neprehľadne, požiadali sme šéfa predstavenstva SPaP-LOD Mareka Považana o vyjadrenie. „Projektu rekonštrukcie osobného prístavu bolo vydané územné rozhodnutie. Účastníci konania sa odvolali, momentálne prebieha odvolacie konanie na Okresnom úrade,“ odpovedal stručne na otázku YIM.BA, na čom konkrétne viazne proces územného a stavebného povoľovania.

Ako sme už uviedli, v novom – modifikovanom projekte SPaP-LOD väčšinu pripomienok zo strany aktivistov, pamiatkarov a lokálnych politikov zohľadnila. Zmenilo sa odvtedy niečo na ich postojoch, alebo sa k projektu ako k celku stavajú naďalej odmietavo? „Občianske združenia, ktoré sú účastníkmi konania, nezmenili svoj postoj a odvolávajú sa voči takmer každému rozhodnutiu kompetentných orgánov,“ skonštatoval Marek Považan.

Predbežným výsledkom kontraproduktívnych, neraz až deštruktívnych postojov teda je, že modernizácia morálne i technicky zastaraného Osobného prístavu v Bratislave je v súčasnosti zablokovaná a termín realizácie návrhu spred štyroch rokov ostáva stále v nedohľadne.

 

Aktivisti si pri argumentácii pomáhali vlastnými sugestívnymi vizualizáciami. Zdroj: Bratislava Otvorene

 

Osobný prístav vo faktoch a číslach

Stavba budovy osobného prístavu v bratislavskom Starom Meste, situovanej na ľavobrežnej promenáde Dunaja medzi Mostom SNP a Starým mostom, len zopár krokov od historického centra hlavného mesta SR, bola dokončená v roku 1969. V polovici 90. rokov 20. storočia prešla čiastočnou rekonštrukciou. Budova nie je pamiatkovo chránená, zvonka je však štýlovo zachovaná takmer v čistej podobe. Koncepčne má pripomínať akýsi pavilón s presklenným obvodovým plášťom, umožňujúcim pohľady na Dunaj. Za architektúrou stojí maďarský projekčný útvar UVATERV. 

Dnes sa z budovy pod vlajkou SpaP-LOD vypravujú tri rýchlolode (3 x 112 miest), vyhliadkové lode Prešov (220 miest), Martin (160 miest) a reštauračná loď Žilina (120 miest). V interiéri sa nachádza odbavovacia hala, niekoľko prevádzok či administratíva prístavu. Samotná spoločnosť sa budúcnosti prístavu na svojom webe nevenuje. 

Do budúcna je otvorená možnosť presťahovania Osobného prístavu východným smerom - do priestoru Zimného prístavu. Toľko aspoň vyplýva zo strategických materiálov, zameraných na rozvoj Prístavu Bratislava. Nie je tak vylúčené, že sa z objektu na Fajnorovom nábreží stane do istej miery prebytočná budova. V takom prípade bude potrebné hľadať jej nové využitie, čo je však na samostatnú debatu. 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.