Adrian Gubčo 26.08.2022 12:46

Neskončí to len pri Krížnej. Mesto chce zlepšovať a rozširovať chodníky

Po rokoch devastácie a nezáujmu sa zdá, že mesto začalo konečne seriózne pristupovať k zvyšovaniu úrovne chodníkov a s nimi aj pešieho pohybu. Dopomohlo k tomu, okrem iného, vytvorenie série manuálov pre rozvoj verejného priestoru a ich následné implementovanie. Teraz mesto, resp. Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) prichádza s ďalším, ktorý má ďalej prispieť k zlepšeniu kvality bratislavských chodníkov.

Upravená Krížna ulica

V Bratislave v posledných dvoch rokoch prebehla séria rekonštrukcií chodníkov v správe Magistrátu, pričom veľká časť z nich sa opierala o manuál a jednu z jeho časti – princípy a štandardy povrchu chodníkov. Výsledkom je vizuálna jednota týchto priestorov, čo prispieva k tvorbe identity a estetizácii mesta. Teraz MIB rozširuje sériu princípov a štandardov o ďalšiu kapitolu: Princípy a štandardy priestorov chodníkov.

Cieľom tohto dokumentu je vytvorenie usmernení pre vhodné šírky chodníkov, aby boli pohodlné a bezpečné pre jednotlivých užívateľov a neobsahovali zbytočné bariéry. Ako zdôrazňuje MIB, medzi najčastejšie problémy bratislavských chodníkov patrí ich nevhodné priestorové usporiadanie. Tieto priestory sú úzke, parkuje sa na nich, nevhodne je tu umiestnený mobiliár, reklama alebo osvetlenie. Častým výsledkom sú kolízne alebo nebezpečné situácie. Nové pravidlá tomu majú zamedziť.

Podobne ako ostatné princípy a štandardy, aj tento materiál má veľmi názorný charakter. Okrem princípov prezentuje základné typologické druhy chodníkov, vhodné príklady, modelové situácie (teda šírkové pomery bratislavských chodníkov, na čom sa pracovalo so študentami geografie na Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského) a návrh na stanovenie optimálnych šírok chodníkov s ohľadom na typ ulice aj prítomnosť parkovania, mobiliáru či stromoradí. Pracuje pritom s jednotlivými časťami chodníka – voľnou priechodnou šírkou, ktorá je ktorá je kľúčová, pásom priečelia, pásom zelene a mobiliáru, bezpečnostným pásom a prípadnou cyklistickou komunikáciou alebo parkovacím pruhom.

Ako zhŕňa MIB, dokument navrhuje zväčšenie optimálnej voľne priechodnej šírky chodníka z 1,5 metra na 2,25. Menšie číslo vychádza z normy a umožňuje obsiahnuť dve dospelé osoby, kráčajúce vedľa seba, kým väčšie vytvára priestor pre tri osoby. Minimálna šírka by sa však mala podľa autorov z MIBu zväčšiť o bezpečnostné a iné odstupy od budov, výkladov či ciest. „Navrhovaná zmena je v súlade so snahou vytvoriť prívetivejšie prostredie pre peších v meste,“ tvrdí Roman Žitňanský, riaditeľ sekcie verejných priestorov z MIBu. „Veríme, že tento parameter by mal byť štandardom v hlavnom meste, aj keď k zmenám nedôjde hneď a plošne, ale budú sa diať postupne, a len na chodníkoch, kde bude priestor.“

Autori sú ďalej presvedčení, že na významných uliciach s vysokým pohybom ľudí by sa mala voľná priechodná šírka chodníka zväčšiť až na tri metre (plus zmienené pásy pri priečelí, s mobiliárom, zeleňou a prípadnou cyklotrasou). Inštitút je optimistický a verí, že do budúcna existuje priestor pre rozširovanie chodníkov – cestné pruhy v meste sú totiž nezriedka mimoriadne široké. V priestore jednej ulice je tak možné zlepšiť podmienky pre chodcov a cyklistov bez toho, aby došlo k obmedzeniu individuálnej automobilovej dopravy.

Inštitút tvrdí, že podľa týchto princípov sa už dnes postupuje a jednotlivé rekonštrukcie ich rešpektujú. Nanešťastie je materiál záväzný len pre mesto a mestské organizácie. Pre mestské časti a súkromných investorov má len odporúčací charakter. Dobrou správou aspoň je, že mnohí developeri na existenciu manuálov odpovedali kladne a pri úpravách okolia projektov ich rešpektujú – dokonca aj využívajú rovnaké typy chodníkov ako mesto. V najbližších rokoch by tak mohla ísť kvalita bratislavských chodníkov výrazne hore a ulice získajú unifikovanejší ráz.

Ide o dôležité zlepšenie, keďže desaťročia nezáujmu spôsobili, že stav chodníkov je v Bratislave desivý. Ak aj došlo v minulosti k nejakej oprave, buď sa použil nekvalitný asfalt, nevhodný typ dlažby alebo neboli parametre obnovy ujednotené. Deje sa to aj teraz, ale predovšetkým na úrovni mestských častí. Dôsledkom je len veľmi obmedzené zlepšenie kvality pohybu pre chodcov. Okrem toho sa zabúda aj na následnú údržbu, takže mnohé chodníky sú vystavené opätovnej devastácii v dôsledku parkovania automobilov.

Niektoré z nedávnych rekonštrukcií v meste, predovšetkým v jeho centre (Krížna, Prokopa Veľkého, Malý trh, Námestie SNP, Landererova, Námestie 1. mája a i.), dávajú nádej, že Bratislava sa posúva. Stále je to ešte málo – nie len čo do počtu rekonštrukcií, ale aj ich radikálnosti – vytvárajú však pozitívny precedens. Do budúcna by sa tak mohla zvýšiť podpora verejnosti a s ňou aj odvaha samosprávy odhodlať sa k významnejším krokom.

Ak sa totiž opierame o najnovší manuál, chodníky treba nielen opravovať či reorganizovať, ale aj rozširovať. To si vyžaduje silu postaviť sa silnému počiatočnému odporu zo strany niektorých motoristov, ktorí sú v Bratislave už tradične vplyvní. Ak ale nemá ostať najnovší zo série princípov a štandardov len peknou publikáciou bez silného dosahu, inak to nepôjde.

Kandidátov by sa našlo nepochybne mnoho, či už ide o významné mestské radiály alebo bočné ulice. Potenciál zmien ukazuje Krížna, ale aj susedná Blumentálska, kde niekoľko jednoduchých úprav v parkovaní umožnilo otvoriť široký priestor pre chodcov a zlepšenie podmienok pre cyklistov. Týmto sa to ale nesmie skončiť – do budúcna si celkovú reorganizáciu zasluhuje napríklad aj Vajnorská, Prievozská, Záhradnícka, Karadžičova, Košická, Štefánikova, Námestie 1. mája, azda aj Šancová alebo Račianska. K tomu treba prirátať nábrežnú komunikáciu od Mostu Lanfranconi až po Šafárikovo námestie. Na všetkých menovaných uliciach je priestor pre zlepšenie možností pohybu pre peších a cyklistov, čiastočne však na úkor ciest pre autá alebo parkovania.

Teraz, keď má mesto k dispozícii koncepčné materiály, podľa ktorých sa má riadiť a orientovať, je čas, aby pristúpilo aj k takýmto výraznejším zásahom. Takisto je nutné, aby našlo spoločnú reč s mestskými časťami. V opačnom prípade naozaj dobré mesto pre peších – ako MIB sám dodáva, najzraniteľnejších užívateľov verejného priestoru – nevznikne.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.