Adrian Gubčo 15.10.2021 11:50

Ďalšie plány Metropolitného inštitútu: Architektonické súťaže aj nové Živé miesta

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) spoločne s Hlavným mestom SR Bratislava pokračujú v oznamovaní nových plánov na zmeny v meste. Ohlásené boli dve nové architektonické súťaže, vrátane významnej kompetície, týkajúcej sa Hlavnej stanice. Okrem toho sa rozšíril aj zoznam „Živých miest“, menších verejných priestranstiev, ktoré prejdú revitalizáciou.

Hlavná železničná stanica má prejsť rekonštrukciou po architektonickej súťaži

MIB tak zvyšuje tempo v príprave nových projektov, ktorých cieľom je radikálne zvýšiť úroveň verejného priestoru v Bratislave. Po prvej vlne zámerov, ktoré sa sústredili do veľkej miery na Staré Mesto, sa teraz navyše rozširuje ich priestorové rozloženie – architektonická súťaž má okrem Hlavnej stanice prebehnúť aj v Devínskej Novej Vsi, kým nové revitalizácie prebehnú v Novom Meste, Vajnoroch a Ružinove. Menšia úprava mestského majetku v podobe bývalého erotického salónu sa pripravuje v Petržalke v Sade Janka Kráľa.

O najambicióznejšom z týchto projektov, o rekonštrukcii Hlavnej stanice, je dnes známych len málo informácií. Ako oznámil na sociálnej sieti primátor Bratislavy Matúš Vallo, v týchto dňoch Hlavné mesto spolu s MIBom odprezentovalo Ministerstvu dopravy a výstavby SR a Železniciam Slovenskej republiky základné podkladové materiály k spoločnej urbanisticko-architektonickej súťaži. „Súčasná podoba hlavnej stanice a jej okolia je už dlhé roky neakceptovateľná,“ konštatuje primátor. „Mesto chce poskytnúť súčinnosť štátu, aby sa čo najrýchlejšie mohli byť spustené kroky, ktoré v nasledujúcich rokoch prinesú novú podobu hlavnej vlakovej stanice a jej okolia.“

Riešené územie má zahŕňať budovu stanice a priľahlý areál, ktoré vlastnia ŽSR, ako aj Predstaničné námestie, ktorého časti spravuje mesto. Keďže ide o dopravný uzol, súťaž bude musieť podľa primátora „...komplexne riešiť širšie súvislosti dopravnej obsluhy, vrátane reorganizácie pešej, cyklistickej, hromadnej a individuálnej dopravy v priestore pri stanici ale aj na komunikáciách a križovatkách v okolí“. Projekt má byť pripravený na rôzne modely financovania, vrátane spoluúčasti privátneho sektora (PPP projekt), pred vyhlásením súťaže chce mesto ešte vypracovať technické podklady, analýzy tokov cestujúcich alebo štúdie uskutočniteľnosti.

Vyhlásenie súťaže na Hlavnú stanicu je očakávané v roku 2022. V priebehu budúceho roka však bude MIB realizovať na pozemkoch mesta aj „quick fix“, teda množstvo malých dočasných zlepšení vo verejnom priestore.

Komplexnejší a trvalý charakter budú mať výsledky súťaže v Devínskej Novej Vsi. Podľa MIBu tejto mestskej časti chýba verejný priestor s charakterom centrálneho námestia. V blízkej budúcnosti to však inštitút spoločne s mestom a mestskou časťou plánuje zmeniť. Nástrojom k tomu bude architektonická súťaž, ktorej výstupom bude návrh kvalitného priestranstva pre obyvateľov i návštevníkov Devínskej Novej Vsi s miestom pre kultúrne podujatia, trhy a iné voľnočasové aktivity. V tejto chvíli prebieha zber podnetov a podkladov pre zadanie súťaže, vrátane dotazníka pre verejnosť.

Riešené územie sa nachádza pri Eisnerovej ulici a susedí s Kostolom Ducha Svätého a supermarketom. Dnes ide skôr o tranzitné územie, prípadne prakticky nevyužívanú plochu, kde sa nadivoko parkuje. MIB však sľubuje, že situácia sa zlepší – vzniknúť by malo podzemné parkovisko. Úplne nová podoba sa očakáva od plochy medzi cintorínom a supermarketom, priestor od kostola k tejto ploche bude len upravený.

„Našim cieľom je vytvoriť z centrálneho námestia kvalitný verejný priestor. Preto sme sa rozhodli osloviť aj mesto s možnosťou spolupráce, aby sme ako partneri našli najvhodnejšie riešenie,“ hovorí Dárius Krajčír, starosta mestskej časti. „V priebehu nasledujúceho roka spustíme proces stavebného povolenia a schvaľovanie projektovej dokumentácie, vrátane vyjadrení dotknutých orgánov a komisie mestskej časti. V roku 2023 chceme pristúpiť k samotnej realizácii projektu s jeho finalizáciou v roku 2024.“

Riaditeľ sekcie súťaží z Metropolitného inštitútu Bratislavy Peter Lényi dopĺňa, že v zadaní sa počíta s celkovou obnovou územia a vytvorením viacúčelového verejného priestoru s dostatkom zelene, kde bude možné organizovať rôzne kultúrne aktivity. Na námestí pribudne aj menšia občianska vybavenosť so službami a priestor pre občasné trhy. Podzemné parkovisko zároveň zvýši kapacity parkovania a zlepší situáciu pre obyvateľov Devínskej Novej Vsi.

 

Táto v súčasnosti zanedbaná plocha sa premení na centrálne námestie Devínskej Novej Vsi. Zdroj: Google StreetView

 

Okrem veľkých plánov, vyžadujúcich si súťaž, pokračuje MIB v príprave lokálnych úprav. Najnovšie boli ohlásené štyri lokality, na ktorých novej podobe budú pracovať tzv. zmluvní architekti – teda architekti, ktorí sa presadili v súťaži na autorov, tvoriacich pre inštitút stredne veľké zadania. Okrem skvalitnenia priestranstiev má byť ich cieľom aj lepšia príprava na klimatické zmeny, spojená s vysádzaním zelene.

Ešte pred koncom roka majú byť predstavené štúdie daných priestranstiev aj s vizualizáciami, následne sa spracujú projekty a rozbehnú povoľovacie konania. Termíny realizácie zatiaľ stanovené neboli. Čo sa týka lokalít, tieto sú rozložené po viacerých mestských častiach, ako aj v lesoparku, kde sa pripravuje alebo realizuje viacero zásahov. „Lokality do Živých miest vyberáme na základe rôznych kritérií. Záleží nám na tom, aby sa revitalizácie robili vo všetkých mestských častiach a nie len v centre Bratislavy,” vysvetlil Marcel Dzurilla, riaditeľ Sekcie tvorby mestských priestorov z Metropolitného inštitútu Bratislavy. 

K novým priestorom tak patrí napríklad parčík pri Riazanskej ulici v Novom Meste (myslený priestor naproti hasičskej zbrojnici), kde sa podľa MIBu stretávajú najmä psíčkari, rodiny s deťmi a seniori. Vyšší pohyb je daný aj prítomnosťou školy či zastávky verejnej dopravy. Hlavným cieľom projektu je tak nielen zvýšiť pobytovú kvalitu parku, ale aj zlepšiť bezpečnosť na priľahlej križovatke jej preriešením. Revitalizáciu architektonicky spracujú kancelárie Grido architekti spolu s Magdalénou Horňákovou – Atelier DUMA.

Druhé priestranstvo sa nachádza vo Vajnoroch, na mieste, kde sa Ulica Kataríny Brúderovej križuje s ulicou Za farou. Dnes je tu nevyužitá plocha, kde dochádza nanajvýš k hromadeniu odpadkov. MIB tu však vidí potenciál pre vytvorenie príjemného priestranstva, preto ho plánuje komplexne zrevitalizovať za pomoci doplnenia zelene, úpravy povrchov a realizácie vodozádržných opatrení.  Na projekte sa podieľajú architekti z ateliéru Atrium v spolupráci so Štefanom Zahatňanským, Livinark a arch&crafts. 

Tretí projekt by mal zasiahnuť čoraz populárnejšie Dulovo námestie v Ružinove, konkrétne jeho východnú stranu. Ide o pomerne frekventovanú lokalitu so zastávkami verejnej dopravy, cyklotrasami službami. V susedstve námestia navyše vzniká Zwirn, čo jeho exponovanosť zvýši ešte viac. Verejný priestor na jeho východnej strane však nie je v dobrom stave a ľudia tadiaľto len prechádzajú. MIB chce preto priestranstvo upraviť tak, aby sa tu ľudia mohli zastaviť, príp. čakať na autobus v civilizovanejších podmienkach. Návrh vyjde z pera z ateliéru studený architekti v spolupráci s architektonickou kanceláriou Ľubomíra Závodného, Petrom Stecom a Terra Florida.

MIB sa bude venovať len východnej časti námestia, keďže táto je vo vlastníctve mesta. Západnú časť vlastní súkromná spoločnosť, hoci určité úpravy (najmä reguláciu parkovania) by si zaslúžila aj tá. Starosta Ružinova Martin Chren nedávno nenápadne naznačil, že by sa mohla situácia priestoru zmeniť a teoreticky vzniknúť pod námestím podzemná garáž.

Štvrtým priestorom, ktorý sa bude v réžii MIBu meniť, je vstup do Bratislavského lesoparku pri Peknej ceste. Úpravou prejde niekoľko vinohradníckych parciel, okolie nádrže Vajspeter a ďalšie trávnaté plochy s neformálnymi chodníkmi na obhospodarovanie viníc. Zrevitalizovať by sa mali povrchy chodníkov a vzniknúť by mali vyhliadkové miesta v blízkosti atraktívnych výhľadov či prírodných zaujímavostí. MIB zdôrazňuje, že vinohradníctvo je súčasťou identity Bratislavy, a preto chce do existujúcej krajiny robiť len minimalistické zásahy. Na projekte pracujú architekti z ateliéru GutGut spolu s 2ka landscape architects.

Pôjde o jeden z radu projektov, ktorých cieľom je zvýšiť návštevnícky potenciál Mestských lesov. Tie aktuálne oznámili, že spúšťajú realizáciu novej hájovne na Peknej ceste, jedného z prvých oznámených „Živých miest“. Ide o prestavbu bývalých muničných skladov, kde vznikne nový grilovací altánok, opraví sa pivnica, kde sa majú robiť ochutnávky miestnych vín, pribudnú ohniská, pétangove ihrisko a opravená bude aj miestna studňa. Pred niekoľkými dňami bola zas vybudovaná Pozorovňa zvierat pri prameni Vydrice a vo výstavbe je Centrum ekovýchovy na Kamzíku.  

Napokon, MIB v posledných dňoch oznámil aj prípravu revitalizácie bývalého zariadenia Messalina v Sade Janka Kráľa. Hlavné mesto sa po dlhých rokoch zbavilo problému prítomnosti erotického klubu priamo v najvýznamnejšom mestskom parku odkúpením budovy za 1,4 milióna eur bez DPH. V salóne má po novom vzniknúť bistro, reštaurácia a zázemie pre organizáciu podujatí pod hlavičkou Bratislavského kultúrneho a informačného strediska. Nový návrh má rešpektovať pôvodnú architektúru objektu z roku 1982 od Ferdinanda Končeka, pripraví ho kolektív architektov studený architekti v spolupráci s architektonickou kanceláriou Ľubomíra Závodného, Petrom Stecom a Terra Florida.

Rekonštrukcia sa má predbežne spustiť v roku 2022. Ide o jednu z aktivít, predchádzajúcich komplexnej rekonštrukcii Sadu Janka Kráľa po urbanisticko-krajinársko-architektonickej súťaži. Jej vyhlásenie sa taktiež očakáva v priebehu budúceho roka.

 

Bývalé zariadenie Messalina v Sade Janka Kráľa. V budúcnosti by tu malo byť bistro a zázemie pre kultúrne podujatia. Zdroj: Marek Velček / Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Metropolitný inštitút Bratislavy, rovnako ako Magistrát, tak nezaháľajú v príprave či ohlasovaní nových zámerov. Na jednej strane ide o vynikajúce správy. Ak sa skutočne podarí všetky tieto lokality zveľadiť, spoločne s už predstavenými projektami, Bratislava bude značne príťažlivejšia a príjemnejšia. Druhou stranou je však práve otázka realizácie – z desiatok „Živých miest“ sa zatiaľ podarilo skutočne vybudovať len zopár. V realizačnej fáze ešte nie je ani jeden jediný z výsledkov dosiaľ zorganizovaných architektonických súťaží.

Zdĺhavosť niektorých procesov je objektívnym faktorom, nemalo by to však ovplyvniť niektoré z menších, „kozmetických“ zásahov. Druhým dôvodom, prečo sa mnohé z plánovaných projektov ešte nezrealizovali, môžu byť dodatočné úpravy s ohľadom na pripomienky verejnosti, ako ukazujú aktuálne problémy s úpravami na Žilinskej či Radlinského. Tretím dôvodom je však vedomá stratégia, ktorej cieľom je maximalizovať počet úprav tesne pred budúcoročnými voľbami.

Ostáva len dúfať, že mesto si pri predstavovaní svojich plánov nenabralo na seba príliš a zhustením plánovanej realizácie do relatívne krátkeho obdobia sa nestane, že na niektoré projekty jednoducho nebudú kapacity. Nedodržanie termínov by síce nebolo v Bratislave nič výnimočné (lepšie povedané, dodržanie termínov by bolo menej očakávané), zle by to ale vypovedalo o rebríčku hodnôt. Zlepšovanie verejného priestoru by bolo menšou prioritou ako politický marketing.

Nesprávne nastavené priority by sa mohli negatívne odraziť najmä na zámere rekonštrukcie Hlavnej stanice. To je natoľko komplikovaný, komplexný a dlhodobý problém, že jeho zúženie do narýchlo pripravenej súťaže by mesto k jeho riešeniu ani trochu nepriblížilo. Architektonickej súťaži by mali predchádzať roky príprav, spojené s analýzami, prieskumami, verejnými diskusiami, participáciou, majetkovými úpravami aj potvrdením, že ide o prioritu zo strany mesta i štátu. Teraz sa ale zdá, že snahou je urobiť súťaž čo najrýchlejšie – minimálne z doterajšej mimoriadne slabej komunikácie Hlavného mesta. Oproti prípravám na (jednoduchšiu) rekonštrukciu Námestia SNP ide o neporovnateľnú situáciu.

V súčasnosti tak existuje viacero dôvodov pre optimizmus. Po desaťročiach zanedbávania sa zdá, že verejnému priestoru v meste svitá na lepšie časy. Netreba sa ale pritom zbaviť opatrnosti. Sľuby sa ľahšie dávajú, ako aj plnia – a keď sa tak aj stane, mesto nemusí dostať presne to, čo čakalo.

 

Pozrite si obnovu bratislavských verejných priestranstiev vo fotoalbumoch.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.