Adrian Gubčo 23.09.2020 13:25

Ako zmení Nový Istropolis Bratislavu

Zámer Nového Istropolisu je momentálne celkom logicky asi najviac diskutovaným investičným zámerom v Bratislave. Podstatná časť debát sa sústredí na otázku asanácie pôvodného Domu odborov Istropolis, ide však len o jednu z tém, o ktorých by sa malo hovoriť. Druhou – možno ešte podstatnejšou – je perspektíva ďalšej budúcnosti Trnavského Mýta a Bratislavy a spôsob, akým ju Nový Istropolis môže ovplyvniť.

Trnavské Mýto je jednou z najrušnejších križovatiek a dopravných uzlov v Bratislave, o čom svedčia aj analýzy z Územného generelu dopravy. Prelínajú sa tu všetky druhy mestskej hromadnej dopravy – autobusy, trolejbusy aj električky – ktoré smerujú prakticky na všetky kľúčové smery. Priame spojenie je zabezpečené s Hlavnou železničnou stanicou, letiskom a mestskými časťami Nové Mesto, Ružinov, Staré Mesto, Vajnory, Podunajské Biskupice, Vrakuňa či Petržalka.

Do budúcna by sa mohol dopravný význam územia ešte výraznejšie posilniť – nachádza sa tu totiž Filiálka, pri ktorej sa otvorene hovorí o možnosti výstavby novej železničnej stanice, ktorá by slúžila prioritne pre prímestskú dopravu. Hoci ide o enormne náročný projekt po organizačnej aj finančnej stránke, z dlhodobého hľadiska je takmer isté, že v určitej dobe a v nejakej podobe táto stanica vznikne. Pre Trnavské Mýto to bude znamenať skokový vzostup už tak mimoriadnej dôležitosti v dopravnom systéme mesta.

S dopravným významom je spojený aj spoločenský. Dnes sa v priamom susedstve Trnavského Mýta nachádza množstvo bytov, kancelárie, nákupné centrum, tržnica, základná a stredná škola, internát či poliklinika. Nový development sem prináša dodatočné kapacity, ktoré posilnia dôležitú pozíciu lokality v mestskom organizme. Je namieste povedať, že tu vzniká jedno zo subcentier Bratislavy a akýkoľvek zásah, ktorý sa tu zrealizuje, bude mať celomestský dosah.

Popri všetkých týchto existujúcich aj očakávaných vstupoch však treba konštatovať, že súčasná úroveň verejného priestoru nezodpovedá postaveniu Trnavského Mýta, práve naopak, výrazne ho degraduje. Prostredie je dnes prinajlepšom len tranzitné a rozhodne nepozýva k pobytu. Skutočne upravené je len bezprostredné okolie nákupného centra, čo je zároveň jeden z mála bodov, ktoré na Trnavské Mýto láka návštevníkov, spoločne s čerstvo obnoveným podchodom.

Zo zhodnotenia súčasného stavu tak vyplýva, že táto lokalita má dnes najväčšie nedostatky v existencii kvalitného verejného priestoru, čo však samé osebe nestačí – ľudia totiž musia mať aj dôvod, aby sem prichádzali. K tomu by bola najlepšia dnes v podstate jediná kľúčová mestská funkcia, ktorá tu do veľkej miery absentuje – teda kultúra v najširšom zmysle. Aktívny a neustály program má schopnosť generovať konštatntnú návštevnosť, pre jeho realizáciu sú však potrebné vhodné podmienky.

Do toho vstupuje projekt Nového Istropolisu, ktorý prináša presne túto ambíciu. Jeho cieľom je transformovať blok, kde sa nachádza komplex Domu odborov Istropolis, na moderný multifunkčný areál, ktorého jadrom bude veľké kultúrno-spoločenské centrum so špičkovými predpokladmi pre organizáciu podujatí na najvyššej úrovni, obklopené sériou kvalitných verejných priestranstiev a dodatočnou mestskou vybavenosťou vo vysokom štandarde.

Túto funkciu mal do veľkej miery niesť aj pôvodný Istropolis, no kombinácia rozličných dôvodov – či už koncept vychádzajúci z iných ekonomicko-spoločenských podmienok, zanedbávanie, škodlivé neskoršie nánosy, aktuálny vývoj v oblasti tvorby kultúrnych priestorov, alebo požiadavky na organizáciu medzinárodných podujatí – tomu bráni. Rovnako dôležitá je aj otázka začlenenia pôvodného komplexu do urbanistickej štruktúry mesta, v čom do seba orientovaný stavebný súbor Istropolisu zlyháva.

Ak má teda Trnavské Mýto naozaj výrazne zmeniť svoj charakter k lepšiemu, stať sa atraktívnym miestom, ktoré bude pozývať k návšteve ľudí z celého mesta, ale aj zo zahraničia, a dotvoriť lokalitu, ktorá sa stáva sekundárnym centrom Bratislavy, bude potrebná nová forma využitia priestoru. Bude Nový Istropolis tým projektom, ktorý tieto predpoklady naplní?

 

Trnavské Mýto je dnes zanedbaným priestorom, ktorý nevytvára potenciál pre vznik miesta pozývajúceho k pobytu. Nanešťastie k tomu nepomáha ani do seba zahľadená architektúra Domu odborov Istropolis. Autor fotografie © Matej Hakár 2020

 

Ako vznikala vízia Nového Istropolisu    

Investor, spoločnosť Immocap Group, odkúpil Dom odborov Istropolis v roku 2017 a okamžite sa začal zaoberať možnosťami využitia územia za pomoci rozsiahlych analýz zo strany viacerých expertov. Okrem zhodnotenia potenciálu existujúceho stavebného súboru sa pozrel aj na rozličné urbanistické a obsahové možnosti, čo by Trnavské Mýto umožňovalo a čo by potrebovalo, podobne ako celé mesto.

Immocap oslovil popredného slovenského urbanistu Igora Marka, ktorý sa s kanceláriou Marko&Placemakers už roky úspešne venuje stratégiám oživovania verejných priestranstiev a mestských lokalít. Igor Marko upozornil, že napriek enormnému tranzitnému významu je Trnavské Mýto mimoriadne fragmentované a je v podstate jedným z najhorších verejných priestorov v Bratislave. Potenciál je pritom obrovský.

Urbanista vytvoril s prihliadnutím na lokálne podmienky víziu – strategický materiál, ktorým zadefinoval hlavné obsahové a programové ciele transformácie nielen pozemku developera, ale v podstate aj celej širšej oblasti Trnavského Mýta. Vízia je zložená z piatich hlavných bodov, ktorých spojením má vzniknúť kvalitné prostredie, ktoré zmení oblasť fyzicky, ale aj, čo je veľmi dôležité, mentálne.

Prvým cieľom je podľa Igora Marka zachovanie historickej kontinuity v podobe zachovania kultúrno-spoločenskej funkcie v území, čím vznikne základ kultúrnejšej štvrte. Druhým bodom je vytvorenie spoločenskej a komunikačnej križovatky, čo je predpoklad pre vznik nového mestského centra. Toto centrum by malo vytvárať pocit domova, a to nielen pre obyvateľov developmentu, ale aj všetkých Bratislavčanov a Bratislavčanky – to je tretí cieľ. Projekt musí byť zároveň príkladom udržateľnej mikroštvrte, ktorá je pripravená na zmenu klímy. Nakoniec, projekt by mal podporovať nový typ identity, založený na vzťahu užívateľov k novému prostrediu.

Ako Igor Marko tvrdí, dané princípy sa podarilo v rámci návrhu projektu veľmi dôsledne aplikovať. Developer zorganizoval na riešenie projektu veľkú medzinárodnú architektonickú súťaž, ktorej víťaz, holandská kancelária KCAP, vynikal práve komplexnosťou riešenia, ktoré sa zodpovedne vyrovnalo so všetkými stanovenými predpokladmi. Naplno zachováva a vyzdvihuje kultúrno-spoločenskú funkciu, reaguje na polohu a význam priestoru, vytvára pestrú zmes priestorov, ktoré majú vítať lokálnych obyvateľov i návštevníkov, obsahuje ekologické riešenia a vytvára silný identitotvorný bod.

Proces vzniku Nového Istropolisu je podľa urbanistu náročný a komplikovaný proces, ktorý je ešte ďaleko od toho, aby bol ukončený. Dôležité však je, že už teraz je navrhnutý dobre a priebežne sa snáď bude len zlepšovať. Samozrejme, zatiaľ sú známe len základné rámcové informácie, čo presne tu vznikne, ale už tieto sú prísľubom toho, že sa Trnavské Mýto výrazne zmení.

 

Situácia Nového Istropolisu. V strede je umiestnené Kultúrno-spoločenské centrum. Priamo nad ním je kancelárska budova, nad ňou jedna z rezidenčných. Vpravo od sály sa nachádza bytový dom, prepojený s Domom techniky. Od Vajnorskej je umiestnená kancelárska budova. Hotel bude priamo súčasťou objektu Kultúrno-spoločenského centra. Zdroj: Immocap Group

 

Čo prinesie Nový Istropolis

Developer doteraz predstavil len základný náčrt toho, ako si budúcnosť Istropolisu predstavuje, medzičasom sa však jeho zámery začínajú vyjasňovať. V tejto chvíli tak už máme celkom presnú predstavu, čo všetko tu vznikne a ako to môže ovplyvniť Bratislavu.

Najväčšiu pozornosť prirodzene púta zámer kultúrno-spoločenského centra, ktoré má byť podľa architektov zámeru z kancelárií KCAP a Cityförster ikonickým miestom, ktoré dosiahne úroveň prvotriednych zariadení v zahraničí. Jeho silnou stránkou bude mimoriadna flexibilita v možnostiach organizácie podujatí, spojená s vysokou technickou a architektonickou kvalitou – na návrhu spolupracuje londýnska kancelária Charcoalblue, ktorá je v tomto smere svetovou špičkou.

Immocap avizoval, že kapacita hlavnej sály bude pri konferenciách či koncertoch vážnej hudby približne tritisíc návštevníkov, pri koncertoch kapiel však dosiahne až päťtisíc. To už sú množstvá, ktoré sú pri danej úrovni budovy schopné prilákať významné medzinárodné podujatia. Konať sa tu však budú aj ďaleko komornejšie akcie, keďže cieľom je vytvoriť akúsi „mestskú obývačku“, teda niečo, čo bude v rámci možností žiť po celý rok a počas celého dňa.

Nový Istropolis bude ale určený aj pre návštevníkov z iných miest či štátov, a to nielen účastníkov podujatí, ale aj bežných turistov. Preto bude súčasťou projektu ubytovacie zariadenie v adekvátnej kvalite. „Investor plánuje v Novom Istropolise 4-hviezdičkový kongresový hotel spravovaný renomovaným medzinárodným operátorom, ktorý bude dopĺňať funkciu kultúrno-spoločenskej sály,“ špecifikuje Martin Šramko, generálny riaditeľ Immocap Group. „Ako súčasť hotela sa plánuje aj hotelové konferenčné centrum, ktoré bude obsahovať menšie konferenčné miestnosti s flexibilitou a posuvnými priečkami, ako doplnok k veľkej sále Nového Istropolisu.“ S objektom centra bude hotel priamo prepojený.

Návštevníci sa ocitnú v aktívnom prostredí, zodpovedajúcom centru mesta. Nástrojom k tomu bude maximálna aktivácia prízemných podlaží nových budov – Nový Istropolis by mal mať z prevažnej miery živý parter. Prevádzky budú orientované do okolitých ulíc, teda do Vajnorskej, Škultétyho či Kukučínovej, ako aj do nových vnútroblokov. „V parteri budú zastúpené najmä gastro prevádzky, kaviarne, menšie obchody a služby, nebude tam žiadne nákupné ani obchodné centrum,“ sľubuje developer.

 

Parter v celom projekte bude aktívny a vyplnený reštauráciami, ochodmi a službami. Zdroj: Immocap Group

 

Tieto služby a obchody podporia rezidenčné a administratívne funkcie. Bývanie bude umiestnené v tichších častiach komplexu smerom ku Škultétyho, developer tu očakáva vznik približne 250 bytov, čo zas nie je taký vysoký počet. „Rezidenčná časť projektu bude určená najmä na bývanie pre rodiny a mladých ľudí. Bude sa jednať o moderný koncept mestského bývania vysokej kvality s dôrazom na kvalitnú architektúru, zelené plochy a občiansku vybavenosť,“ hovorí developer, čím odkazuje na jeden z bodov, načrtnutých Igorom Markom: bývanie v Novom Istropolise má byť etalónom urbánneho života a životného štýlu.

V neposlednom rade, vzniknúť má aj dvojica kancelárskych budov. Prvá z nich bude vložená na Vajnorskú ulicu, kde bude sledovať hranice existujúcich blokov – najmä mohutného nárožného domu medzi Vajnorskou a Trnavskou cestou od Vojtěcha Šebora z roku 1923. Druhá bude v zadnej časti komplexu, bližšie ku Kukučínovej, a svojou výškou dosahujúcou okolo 100 metrov potvrdí význam projektu aj Trnavského Mýta.

Všetky tieto funkcie sú samé osebe zárukou intenzívnej aktivity a výrazného oživenia tejto časti Bratislavy, ako aj zvýšenia medzinárodnej prestíže mesta. Dnes mŕtva a zanedbaná lokalita sa zmení na miesto, kde budú žiť stovky ľudí, tisíce ľudí pracovať a ktoré budú možno desaťtisíce pravidelne navštevovať. Vizualizácie zobrazujú lákavú architektúru a urbanizmus vychádzajúci z holandských vzorov, čo je z hľadiska budúceho vývoja pre slovenskú metropolu dôležitý prístup.

Len samotné budovy však neurobia z Trnavského Mýta skutočné miesto stretnutí a priestor, kde prebieha spoločenská výmena, ako sa to očakáva od skutočného centra mesta. Táto rola nie je realizovateľná bez vytvorenia kvalitného verejného priestoru, ktorého význam je podľa takého velikána architektúry, ako je sir Richard Rogers (viď aktuálnu výstavu v londýnskej Royal Academy of Arts), rovnocenný všetkým ostatným súčastiam tvorby dobrého mesta.

 

Veľké námestie pre kultúrno-spoločenským centrom bude dôležitým verejným priestorom s celomestským významom. Zdroj: Immocap Group

 

Trnavské Mýto – orientačný bod Bratislavy?

Súčasné Trnavské Mýto je kvôli vplyvu dopravy, ale aj mierky dnes existujúcej architektúry (nanešťastie aj Domu odborov Istropolis) pomerne ťažko uchopiteľným priestorom, resp. „ne-priestorom“ (non-place). Len sotva tu vzniká pocit akéhosi mentálneho vlastníctva, aký čiastočne zažívame pri iných, fungujúcich priestranstvách: na Hviezdoslavovom námestí alebo na nábreží v Eurovei, kde radi trávime čas a sú „naše“, patriace každému obyvateľovi, ktorý sa nimi pýši.

Verejný priestor nielen pred súčasným Istropolisom, ale aj v okolí Novej tržnice či smerom k Šancovej ulici tak nie je charakteristický tým, čím by sa malo podľa Igora Marka dobré miesto vyznačovať – teda pozitívne vplývať na rozvoj spoločenských väzieb a podporovať vzájomné vzťahy, ako aj vzťah k okoliu. Bez týchto väzieb však nemôže vzniknúť práve zmieňovaný pocit spoluzodpovednosti k priestoru a mestu. Úlohou je tak posilnenie tých vlastností a charakteristík, ktoré urobia z Trnavského Mýta a okolia Istropolisu – opäť – obľúbené miesto.

S týmto zadaním, teda s cieľom vytvoriť inkluzívne, kontinuálne, bezbariérové a programovo pestré (aktívne) miesto, ktoré bude dlhodobo udržateľné, vytvorili architekti a urbanisti z KCAP koncept, ktorý má ambíciu zmeniť nielen okolie Istropolisu, ale celý priestor križovatky. Ako prioritu si stanovili zmenu charakteru Trnavského Mýta z dnešného fragmentovaného územia na jednotnú a ľahko priechodnú lokalitu pre peších. Verejný priestor sa tak má do určitej miery zjednotiť, ale získať aj jasnú a vzájomne sa doplňujúcu náplň.

Experti identifikovali prítomnosť štvorice základných budúcich lokalít Trnavského Mýta – nástupný priestor do železničnej stanice, eventové námestie, trhové námestie a retailové námestie, čo súvisí s dvojicou kľúčových foriem využitia územia: tranzitnou a kultúrno-komerčnou. S Novým Istropolisom súvisia oboje – k tranzitným patrí staničné námestie, kultúrno-komerčný zmysel bude mať eventové námestie alebo predpriestor obchodného parteru.

V takto definovanom území už dokážu architekti animovať aktivity, ktoré by tu mohli prebiehať. Kým okolie budúcej stanice bude slúžiť predovšetkým ako miesto na čakanie v zeleni spoločne s organizáciou menších podujatí v malom auditóriu, eventové námestie bude tvorené rozľahlou otvorenou plochou, určenou pre spontánne aktivity a prerastajúcou do kultúrno-kongresového centra. Dotvorené bude umením, zeleňou a osvetlením, ktoré využije pôvodné stĺpy a vlajkoslávu.

Súčasťou verejného priestoru bude aj menšie zelené mestské námestíčko, do ktorého budú orientované kaviarne, a susedské nádvoria, ktoré budú intímnym a pokojným miestom v kontraste k rušným priestranstvám. Aj v tomto prípade budú ako odkaz na pôvodný Istropolis využité autentické umelecké diela a silný dôraz na zeleň vytvorí z vnútroblokov tienisté oázy. Voči okoliu budú bloky vymedzené živým prízemím.

Keďže všetky tieto časti Nového Istropolisu vychádzajú z ucelenej stratégie tvorby verejného priestoru, tento bude mať jednotnú a rozpoznateľnú identitu a okamžite upozorní návštevníka, že sa nachádza v prostredí jedného z nových subcentier Bratislavy. Jeho dobrá kvalita má byť jednou z kľúčových charakteristík projektu a neoddeliteľnou súčasťou celkovej koncepcie, ktorá je priamo previazaná so zamýšľaným účelom urobiť z developmentu miesto, ktoré žije neustálym životom.

 

Súčasťou zámeru sú aj intímnejšie zelené priestory. Zdroj: Immocap Group

 

Nový príbeh slovenskej metropoly

Podobné tvrdenia sa týkajú mnohých zámerov, len málo ich však obsahuje všetko to, čo Nový Istropolis. Šírka rozličných funkcií je mimoriadna, rovnako ako kompetencia a skúsenosť architektov, ktorí do tvorby projektu zasahujú. Tento projekt by pútal pozornosť takmer v každom európskom meste, vrátane významných metropol kontinentu, ide však o reálnu ponuku pre Bratislavu, ktorá má takto príležitosť výrazne zlepšiť svoje medzinárodné postavenie aj lokálnu úroveň života.

Koniec-koncov, absencia miesta pre organizáciu určitého typu podujatí je po zániku PKO v meste citeľná. Park kultúry a oddychu bol napriek zastaranosti schopný hostiť množstvo akcií a aktivít, čo prinášalo na nábrežie život – nový projekt však bude ponúkať ďaleko špičkovejšie podmienky. Zároveň narozdiel od PKO nebude mierne odtrhnutý od centra mesta, ale práve naopak, na jednom mieste vznikne v Bratislave unikátna koncentrácia všetkej vybavenosti, dopĺňajúcej kultúrnu ponuku. Takto sa nielen z Nového Istropolisu, ale aj z Trnavského Mýta, stane destinácia.

Dosah bude citeľný a zmení mesto. Bezprostredné okolie zažije nárast záujmu verejnosti o bývanie a podnikanie v lokalite, čo sa odrazí na intenzívnejšej revitalizácii štvrte a oživení priľahlých ulíc: v rámci modernizácie Vajnorskej a Ružinovskej radiály sa obnoví Vajnorská a Krížna ulica, ktoré v tom istom čase získajú aj silnejší spoločenský význam. Bratislava zas získa desaťtisíce nových návštevníkov, ktorí budú zaľudňovať mestské priestory a podporovať miestnu ekonomiku.

Zlepšený imidž mesta sa môže odraziť na silnejšom prílive investícií s vysokou pridanou hodnotou. A v neposlednom rade, výraznejšie využívanie dnes veľmi striedmo užívaného priestoru je aj veľmi ekologický prístup, navyše vďaka silnej prítomnosti verejnej dopravy bez radikálneho zvýšenia dopravnej záťaže z automobilov.

Hlavné mesto Slovenska aktuálne prechádza vývojom, typickým pre mnohé veľkomestá – z pôvodného monocentrického mesta sa mení na polycentrické, kde vznikajú nové ohniská aktivít mimo pôvodné historické jadro. Trnavské Mýto je dnes už nepochybne na ceste ku vzniku takéhoto sekundárneho centra, doteraz najmä preto, lebo je kľúčovým dopravným uzlom. S Novým Istropolisom však prichádza perspektíva doplnenia spoločenského významu lokality.

Je mimoriadne potešujúce, že v tomto prípade nie je tento proces spojený s priemernosťou alebo snahou o absolútnu racionalizáciu, práve naopak: vysoká úroveň návrhu a možnej budúcej realizácie jasne umiestňuje Bratislavu medzi vyspelé európske metropoly, ktoré dokážu tvoriť riešenia zodpovedné k obyvateľom, mestu, životnému prostrediu aj ekonomike. Práve takto majú vyzerať developmenty budúcnosti.

Hlavné mesto ukáže, akou cestou v poslednej dobe prešlo a ako sa posúva v medzinárodnom význame. Príbeh Istropolisu môže byť pozitívnym príbehom celej Bratislavy.

 

Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Immocap. 

Pozrite si fotografie Istropolisu vo fotoalbume.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.