Adrian Gubčo 16.08.2019 10:20

Aká bude budúcnosť Istropolisu?

V bratislavskej komunite postupne rastie záujem o budúcnosť komplexu Domu odborov Istropolis, ktorý bol už pred časom predaný spoločnostiam Immocap Group a YIT Slovakia. Po náznakoch o tom, že na areál prebehla medzinárodná urbanisticko-architektonická súťaž, unikla prvá z vizualizácií, čo vzbudilo ďalšiu záplavu reakcií. Aká bude naozaj budúcnosť tohto komplexu?

Zverejnená vizualizácia pochádza z pera inak kvalitného dánskeho štúdia Adept, ktoré má za sebou viacero zaujímavých realizácii aj vízií. Nášmu regiónu blízky je napríklad koncept novej štvrte Budapart v Budapešti. V prípade Istropolisu Dáni navrhli zahustiť priestor mestskou štruktúrou s kombináciou rezidenčných a výškových administratívnych budov, peších koridorov a dotvoriť ho objektom pre kultúru. Ich koncept sa však nestretol s podporou verejnosti, a v konečnom dôsledku ani investorov.

Po prvotnom zverejnení bol návrh rýchlo stiahnutý. „K zverejneniu vizualizácie na facebooku došlo zo strany Adept omylom, na strane dodávateľa služieb sociálnych médií. Po zásahu Adept bola táto vizualizácia z facebookovej stránky Adept odstránená a v súčasnosti nie je dostupná,“ vyjadril sa pre YIM.BA Martin Šramko, CEO spoločnosti Immocap.

Dôvod, prečo bola stiahnutá, súvisí s tým, že nejde o celkový víťazný návrh. „Vizualizácia, ktorá kolovala internetom, bola iba zlomkom jedného zo súťažných návrhov prvého kola, v ktorom sme hľadali v prvom rade partnera a zisťovali, ako oslovené architektonické štúdiá vnímajú tento dlhodobo zanedbaný priestor.“ Obavy verejnosti, smerujúce k tak výraznému zahusteniu priestoru, sú tak neopodstatnené. „Návrh dánskeho štúdia Adept nespĺňa víziu Immocapu o budúcom projekte, nepriniesol požadovanú kvalitu a rozsah verejného priestoru, ktorý je pre Immocap prioritou,“ dopĺňa Martin Šramko.

Ako však bude reálne priestor vyzerať? „Aktuálne pracujeme na konkrétnom riešení projektu s renomovaným holandským štúdiom KCAP, ktorému sa darí zvyšovať kultúrno-spoločenskú funkciu daného územia na základe svojich skúseností vo viacerých európskych metropolách. Budúci projekt, bude od tohto návrhu v pozitívnom duchu odlišný a prinesie skutočnú pridanú hodnotu pre obyvateľov, hlavné mesto a mestskú časť,“ hodnotí Martin Šramko.

KCAP patrí skutočne k popredným európskym pracoviskám na poli urbanizmu a niektoré z diel tejto kancelárie predstavil aj jeden z jej zamestnancov, architekt Jeroen Dircx na podujatí City Fórum 2019, organizovanom pred niekoľkými týždňami v priestoroch Starej tržnice. K najvýznamnejším prácam patrí pretvorenie centra Rotterdamu, návrh štvrte Hafen City, alebo projekt Europaalee v Zürichu, kde z nevzhľadného okolia železničnej stanice vznikla polyfunkčná štvrť. Všetky tieto developmenty dnes vynikajúco fungujú, čo je dokladom schopností KCAP.

Prestavba územia, kde je v súčasnosti Istropolis, na priestor, hodný (sub)centra metropoly, je preto reálny. Súčasťou však nemajú byť len komerčné objekty, teda byty a kancelárie, ale aj kultúrno-spoločenský komplex.

„Veríme a urobíme všetko pre to aby nový návrh naplnil očakávania odbornej ako aj širokej verejnosti a budúce Trnavské Mýto sa stalo obľúbeným miestom pre kultúrno-spoločenský život Bratislavčanov. Sme presvedčení, že práve táto lokalita má obrovský a zároveň dlhodobo-zanedbaný potenciál a podarí sa nám ju pretvoriť tak aby sa v nej Bratislavčania cítili v budúcnosti príjemnejšie,“ sľubuje šéf Immocapu.

 

Stav Istropolisu v roku 2017

 

Samozrejme, kritickou ostáva otázka, či bude (aspoň čiastočne) zachovaný Dom odborov, ktorý patrí k najvýznamnejším dielam neskorej moderny v Bratislave od architektov Končeka, Skočeka a Titla. Priestorovo veľkorysý komplex je jasnou dominantou Trnavského mýta, no jeho dimenzie sú aj jeho najväčším problémom, keďže jeho prevádzka v komerčných podmienkach je v Bratislave ekonomicky nereálna.

Hoci nie som podporovateľom celoplošnej asanácie, idea komplexnej rekonštrukcie budovy je naivná – minimálne bez masívnej podpory mesta či štátu, čo je však ešte naivnejšie. Ekonomickú stránku prevádzky nemožno ignorovať a odmietať túto otázku ako nedôležitú. To je prípustné len v akademickej debate, čo je ale zároveň dôvodom, prečo takáto debata ostane len akademickou.

Preto vidím ako pravdepodobnejšiu (a aj lepšiu) možnosť zachovanie funkcie a implementácie časti prvkov pôvodného Istropolisu do novej architektúry, ktorá však bude vybalansovaná tak, aby sa úroveň priestoru aj možností organizácie kultúrnych podujatí zvýšila. Podľa mojich informácií, k tomuto ideálu – teda zisku kvalitného objektu pre kultúrno-spoločenské účely – Bratislava skutočne smeruje.

Preto považujem za predčasné odmietať akýkoľvek zásah do Istropolisu predtým, ako budeme poznať finálny návrh. Kedy by to tak mohlo byť, mi nie je známe, podľa všetkého to už nebude otázka tak vzdialenej budúcnosti.

 

Vízia budúcej Bratislavy - Trnavské mýto ako brána do centra metropoly. Zdroj: Nové Lido 

 

Trnavské mýto a Istropolis sa tak blíži k radikálnej zmene svojho výzoru aj charakteru. Výstavba veľkého polyfunkčného komplexu s bývaním, kanceláriami, kultúrou a sériou verejných, poloverejných a privátnych exteriérových priestorov doplní existujúce objekty a posilní centrálny charakter tohto územia. To je v súlade s postupnou expanziou spoločenského jadra metropoly východným smerom, ku ktorému v súčasnosti dochádza.

V budúcnosti sa tento charakter môže ešte viac posilniť po výstavbe železničnej stanice Filiálka, ku ktorej skôr či neskôr určite dôjde, keďže trend masívneho rozvoj mesta aj predmestí bude v budúcnosti napriek výkyvom pokračovať. Trnavské mýto so svojim veľkým dopravným hubom, kde sa budú križovať prakticky všetky typy verejnej dopravy v meste a do veľkej miery z neho bude dostupná väčšia časť Bratislavy, tak bude akousi bránou do mesta, čo musí priestorová náplň územia podporiť a kde je aj väčšia mierka a hustota akceptovateľná.

Istropolis tvorí v skladačke budúcnosti priestoru zásadnú rolu a v prípade kvalitného a citlivého návrhu môže byť symbolom transformácie Bratislavy z mesta, definovaného zanedbaným verejným priestorom, nevyužiteľnými reliktami minulosti a dominanciou zaťažujúcej dopravy na metropolu s kvalitnými priestranstvami, rešpektom k historickým hodnotám a s orientáciou na človeka. Nádej pre to ešte žije.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.