Adrian Gubčo 13.07.2021 12:51

JTRE vyhodnotilo študentskú súťaž na promenádny most do Nového Lida a približuje podobu štvrte

Bratislava by mohla v budúcnosti získať promenádny peší most po vzore viacerých svetových metropol. Developer J&T Real Estate plánuje takouto formou spojiť svoje projekty Eurovea a pripravované Nové Lido na jednotlivých nábrežiach Dunaja. Za týmto účelom vyhlásil a medzičasom už aj vyhodnotil študentskú súťaž, kde hľadal nové pohľady na možnú formu a podobu mostného prepojenia.

Zdroj: J&T Real Estate / Michal Križo

Developer vyhlásil súťaž v spolupráci so Stavebnou fakultou a Fakultou architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Katedrou architektonickej tvorby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Do súťaže sa však mohli zapojiť aj študenti z Technickej univerzity v Košiciach a Českého vysokého učení technického v Prahe, ktorí o ňu prejavili záujem na základe zverejnených informácií v médiách.

„Teší nás záujem budúcich architektov a stavebných inžinierov aj o takýto náročný a komplexný typ projektu a chuť v tímoch riešiť dôležité verejné priestory na dunajskom nábreží,“ hodnotí Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE. „Napriek tomu, že pandémia obmedzila vzdelávací proces na univerzitách, študenti odovzdali viacero podnetných a originálnych návrhov. Priniesli rôzne možnosti prístupu ku konštrukcii a dizajnu pešieho mosta a jeho napojenia na námestia nového centra Bratislavy. Súťaž ukázala opodstatnenosť vybudovania promenádneho mosta na Dunaji a je dobrým príspevkom do diskusie o jeho možnej polohe a podobe.“

Developer konštatuje, že vznik pešieho mosta má fyzicky zavŕšiť rozvoj nového centra mesta na oboch brehoch Dunaja a zároveň vytvoriť nový pobytový priestor. „Cieľom študentskej súťaže je hľadať ideový a kreatívny prístup a originalitu návrhu mostu integrujúceho nové časti centra mesta na oboch brehoch Dunaja, ktorý prepojí nielen verejné priestory zastavaného územia, ale aj jeho oddychové zelené nábrežia,“ charakterizuje zadanie odborná porota. Zároveň dodáva, že ide o dobrý štart diskusie o možnostiach a vhodnosti osadenia mosta do kontextu nového centra aj o dobrú „školu“ pre študentov.

Do súťaže bolo prihlásených 57 študentov, tvoriacich 37 riešiteľských tímov. Študenti absolvovali online workshop, vedený projektovým tímom Nového Lida. K termínu bolo nakoniec odovzdaných 18 návrhov. Tie hodnotila 15-členná porota, zložená zo zástupcov mesta, mestských častí Petržalka, Ružinov a Staré Mesto, zástupcov vyhlasovateľa a zúčastnených škôl, architektov, urbanistov a odborníkov na dopravné stavby.

Porota sa uzniesla na rovnocennom udelení ocenenia pre tri návrhy. Podľa poroty, tieto odrážajú  rôznorodý prístup študentov k typu konštrukcie mosta a rozdielny spôsob, ako pôsobí najmä v kontexte existujúceho verejného priestoru námestia M. R. Štefánika. „V súťaži sa objavili dva druhy prístupov: veľmi reálny, so zodpovedným statickým riešením a snahou o komplexný architektonicko-inžiniersky návrh a výrazné koncepčné návrhy súvisiace s otázkami, ktoré neboli priamo v zadaní – umiestnenia a typu premostenia ako propeler, neviditeľný most, tunel alebo ostrovy,“ hodnotí porota. Tá uprednostnila skôr realistické návrhy.

Najlepšími tak sú návrh č. 7 od Karmen Kovačičovej a Martina Ščigulinského zo Stavebnej fakulty STU, návrh č. 22 od Matouše Pluhařa a Ondřeje Pecháčka z Fakulty architektury, ČVUT Praha a napokon návrh č. 29 od Michala Križa z Fakulty architektúry a dizajnu STU. V prípade prvého návrhu je zdôrazňované najmä vhodné zasadenie mostu do prostredia na oboch stranách Dunaja, v prípade druhého primeranosť a progresívnosť konštrukčného riešenia a v prípade tretieho zaujímavý výraz vďaka použitiu subtílnej priehradovej konštrukcie. Tímy presvedčili aj kvalitnou prezentáciou.

Podľa súťažných podmienok mali byť súťažné návrhy ocenené v kategóriách Celkový koncepčný návrh, Architektonické stvárnenie návrhu, Technické riešenie premostenia – v každej jeden najlepší návrh. Členovia poroty sa však zhodli, že pri komplexnom architektonickom a konštrukčnom diele, akým je most, nie je možné a vhodné oddeliť a zvlášť hodnotiť architektonické stvárnenie a technické riešenie.

 

Návrh č. 22. Zdroj: J&T Real Estate / Matouš Pluhař, Ondřej Pecháček

 

Zorganizovanie a vyhodnotenie študentskej súťaže na premostenie Dunaja je ďalšou z rady aktivít, ktoré teraz v súvislosti s Novým Lidom prebiehajú. Ich dynamika v posledných mesiacoch zreteľne rastie. Najviac JTRE ukázalo v súvislosti s predstavením svojho konceptu Národného kultúrneho a kongresového centra (NKKC), ktoré by rado videlo v kultúrnom objekte, tvoriacom srdce štvrte. Jeho výstavba, rovnako ako celého Nového Lida, je však závislá od zmeny bratislavského územného plánu.

Práve vízia skorých zmien územného plánu by mohla byť príčinou, prečo je developer natoľko aktívny. Magistrát svojho času predstavil harmonogram postupného prijímania zmien a doplnkov ÚP, podľa ktorého by malo územie tzv. Celomestského centra Petržalka – teda Nového Lida – prísť na rad ku koncu roka 2021. To sa však ukázalo ako nereálne, pričom pri súčasnom tempe by nedošlo k zmene možno ani v roku 2026. Preto primátor mesta Matúš Vallo oznámil, že získal súhlas na súbežné spracúvanie jednotlivých zmien, čo by mohlo pomôcť aj tomuto developmentu.

Urbanizácia územia Celomestského centra Petržalka je totiž dlhodobým strategickým záujmom Hlavného mesta. Na pravom brehu Dunaja, naproti Eurovei, by mala vzniknúť kompaktná polyfunkčná štvrť, kde budú umiestnené nové byty, kancelárie či obchody, ale aj kultúrne či športové zariadenia, vzdelávacie inštitúcie a významné verejné priestory. V roku 2006 bol schválený územný plán zóny CMC Petržalka, kde sa veľmi presne stanovila budúca podoba štvrte. Veľmi skoro sa však ukázalo, že nie všetky plány sú vhodné, alebo dokonca reálne. Preto je potrebná aktualizácia.

Developer tvrdí, že nové podnety a úpravy, ktoré do koncepcie štvrte zapracovali architekti a urbanisti z kancelárií Compass alebo Marko&Placemakers, prinesú výrazné zvýšenie kvality územia. Odstránený má byť napríklad veľký obtokový kanál, čím sa zachová park pri Dunaji a vytvoria sa podmienky pre obnovenie známeho kúpaliska, resp. mestskej pláže Lido. Vznikne prístav pre menšie plavidlá na Dunaji. Zmeny prinesú aj vznik námestia naproti Námestiu M. R. Štefánika na ľavom brehu, zväčšenie centrálneho parku v Novom Lide, vybudovanie električkovej trate a optimálne zvýšenie hustoty zástavby.

JTRE v týchto dňoch spustilo nový web zámeru, ktorý už zobrazuje viacero nákresov celej zóny. Zreteľná je snaha o kompaktnú blokovú zástavbu, výšková gradácia smerom k okrajom zóny a vytvorenie rozsiahlych verejných priestranstiev, ktoré priečne pretínajú celú štvrť. Srdcom Nového Lida bude veľký kultúrny objekt (teda potenciálne NKKC) na centrálnom námestí. Architektúra jednotlivých budov ešte nie definovaná, je však zrejmé, že Eurovea dostane svoj protipól na pravom brehu rieky.

Význam vzniku promenádneho mosta je preto veľký, lebo bude dôležitou spojnicou dvoch developmentov. Pre developera má ekonomický zmysel dostať návštevníkov z Eurovey rýchlejšie na pravý breh – už teraz ju navštevujú tisíce až desaťtisíce ľudí denne, ktorí využívajú nábrežie či nákupné centrum. Týchto potenciálnych klientov treba nalákať aj do Nového Lida. Zlepšenie prepojenia a jeho spojenie so zážitkom je k tomu ideálnou cestou.

Otázkou ostáva, kedy sa výstavba naozaj rozbehne. Ak by došlo naozaj k skorej zmene Územného plánu – napríklad počas budúceho roka alebo pravdepodobnejšie na začiatku roka 2023 (po voľbách)  – bude ešte potrebné aktualizovať Územný plán zóny CMC Petržalka na úrovni mestskej časti. To už snáď bude jednoduchší a výrazne kratší proces. Prvé budovy by v takom prípade mohli začať rásť v druhej polovici tohto desaťročia. Celé Nové Lido bude realitou v priebehu 30-tych rokov tohto storočia.

 

Celková vízia Nového Lida. Zdroj: Nové Lido / J&T Real Estate

 

Autori koncepcie Nového Lida, spoločne s developerom, tvrdia, že jeho výstavbou sa dobuduje, rozšíri a vyváži centrum Bratislavy a mesto konečne získa kontinuitu a kompaktnosť. Kritici zas namietajú, že realizácia projektu prinesie zánik zelene a vzácnych území, ktoré by mali byť údajne premenené na park. V čase prvého predstavenia iniciatívy Nové Lido sa na JTRE (a v menšom aj HB Reavis) aj architektov zniesla spŕška kritiky za snahu o premenu územia.

Faktom však je, že táto časť Bratislavy je dlhodobo uvažovaná ako miesto, kde sa rozšíri mestská zástavba. Náznaky sa objavujú dokonca už v prvých regulačných plánoch mesta, kedy Petržalka ani nebola jeho priamou súčasťou. Za socializmu, kedy začalo vznikať sídlisko, sa samozrejme rátalo s využitím územia. Názov „Celomestské centrum Petržalka“ vznikol práve v tomto období. Podobne ako s metrom alebo developmentom Centrálneho rozvojového koridoru, k naplneniu plánov už nestihlo dôjsť.

Územie dnes nie je tvorené jednoliatou zelenou plochou, alebo dokonca „lesom“. Takýto charakter má len priestor medzi Dunajom a dunajskou hrádzou, záplavové územie, ktoré výstavbou narušené nebude. Najzásadnejšou zmenou bude vznik mestskej pláže, čo je však iniciatíva miestnych komunít vodákov a viacerých známych petržalských aktivistov, ktorí o zapracovaní ich vízie presvedčili developera. Druhou zmenou bude obnovenie Ovsišťského ramena, čím sa z lesa východne od Prístavného mosta – Chráneného areálu Soví les – stane v podstate ostrov. V tomto prípade ide o iniciatívu ochranárov.

Nové Lido tak nie je v nesúlade s ochranou prírody ani vznikom tzv. Bratislavského dunajského parku. Územie za hrádzou smerom k Einsteinovej bude zdevelopované, v tomto prípade ale jednak nejde o zvlášť hodnotnú zeleň, a po druhé, územným plánovaním bude developer v podstate prinútený vytvoriť tu rozsiahle parkové plochy. Tie nadviažu napríklad na neďaleký a v tom čase už zrevitalizovaný Sad Janka Kráľa. Na petržalskom nábreží Dunaja vznikne celistvé územie, kde sa bude dať pohybovať prakticky výlučne v zeleni, navyše v kultivovanej a udržiavanej.

Nakoniec sa tvrdenie urbanistov môže skutočne ukázať ako pravdivé. Tradičné centrum Bratislavy dnes expanduje a rozširuje sa vďaka vzniku Vydrice západným smerom, a v dôsledku developmentu na Nivách aj východným. Po vzniku Nového Lida vznikne (snáď, ak bude vysoká aj úroveň architektúry) ďalšie príťažlivé územie aj na pravom brehu, pričom spoločnou osou bude Dunaj. Bratislava už viac nebude vnímaná ako malé mesto, ktoré sa dá podľa mnohých návštevníkov celé prejsť za dve hodiny.

V neposlednom rade, je po všetkých stránkach prospešnejšie kompaktné zelené mesto, ako metropola s roztiahnutými predmestiami. Lebo aj to je v stávke. Ak chcú ľudia argumentovať ekológiou, potom by urbanizácia CMC Petržalka mala byť v najvyššom záujme.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.