YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 24.10.2022 17:47

Takmer všetky lofty v Bratislave zanikli. Výnimkou je jeden projekt

Autentické loftové bývanie je v zahraničí jedným z najatraktívnejších artiklov na realitnom trhu. Pôvodne priemyselné priestory v postindustriálnych metropolách premenili umelci na príťažlivé bývanie, ktoré si okamžite našlo milióny fanúšikov. Bratislava mala príležitosť byť mestom s veľkým množstvom takýchto priestorov, v priebehu niekoľkých rokov však o ňu prišla. Dnes tak ostáva len absolútne minimum možností, kde vybudovať skutočné lofty.

Zdroj: WERKS, BoysPlayNice

Zdroj: WERKS, BoysPlayNice

Druhá polovica 19. a začiatok 20. storočia sa v mnohých európskych a amerických mestách niesli v znamení veľkého rozvoja priemyslu. Nové odvetvia reagovali na postupujúci technologický a ekonomický vývoj aj meniaci sa životný štýl obyvateľstva. Z vidieka sa sťahovali milióny ľudí, ktorí pracovali v mohutných fabrikách a priemyselných areáloch. Urbanizácia postupovala tak rýchlo, že obytné štvrte prisťahovalcov čoskoro obrástli industriálne zóny.

Priemyselné štvrte, spojené so znečistením, zlými pracovnými podmienkami a preľudnením si vyslúžili mnoho negatívnej kritiky. Na druhej strane, progresívni architekti vyzdvihovali hodnoty nových stavieb. Priemyselné haly využívali vtedy moderné konštrukčné metódy, boli vzdušné, poskytovali veľkorysé vnútorné priestory, pripravené na veľkú záťaž, a nezriedka boli dobre presvetlené. Práve architektúra priemyselných objektov do veľkej miery inšpirovala vzopätie modernej architektúry.

Keď začala v 60-tych rokoch výroba na Západe upadať, vyzeralo to, že prichádza aj koniec a nezastaviteľné chátranie kedysi rušných zón. Štvrte ako SoHo alebo Meatpacking District v New Yorku prišli o veľkú časť dovtedajšej aktivity. Jednotlivé priestory boli vyprázdnené a zdalo sa, že ich bude v duchu vtedajšieho prístupu čakať asanácia a nahradenie modernými vežami a širokými cestami. Namiesto toho sa stal pravý opak.

Kvality, ktoré kedysi nadchýnali avantgardných architektov, pritiahli tentoraz chudobných umelcov. Tvorcovia, ktorí si nemohli dovoliť drahé nájmy v prestížnych lokalitách Manhattanu, nahradili výrobcov textilu alebo mäsokombináty. V uvoľnených priestoroch priemyselných budov, no v dotyku s newyorskými obytnými zónami, si zriadili ateliéry, priamo spojené s bytmi. Na umeleckú aktivitu čoskoro nadviazal kultúrny život a z prehliadaných štvrtí sa stali štýlové miesta, ktoré vyžarovali kreativitu. Zrodil sa fenomén loftového bývania.

V krátkom čase sa rozšíril do západného sveta a s postupujúcou globalizáciou sa stal modelom pre kreatívne vrstvy po celom svete. Po roku 1989 sa otvorila cesta pre prienik takýchto vzorov aj na Slovensko. Bratislava bola na začiatku 90-tych rokov ešte stále priemyselným mestom, výroba však rýchlo upadala a začala byť vytláčaná mimo metropolu. V priemyselných lokalitách na Nivách, v okolí Radlinského alebo popri Račianskej sa uvoľnili stavby, ktoré desaťročia tvorili kolorit okolitých štvrtí. Vytvoril sa tak predpoklad pre rozvoj loftového bývania aj u nás. Vývoj však išiel odlišným smerom.

Galéria

  • Zdroj: BoysPlayNice
  • Zdroj: BoysPlayNice
  • Zdroj: BoysPlayNice
  • Zdroj: BoysPlayNice
  • Zdroj: BoysPlayNice
  • Zdroj: BoysPlayNice
  • Zdroj: BoysPlayNice
  • Zdroj: BoysPlayNice
  • Zdroj: BoysPlayNice
  • Zdroj: WERKS
  • Zdroj: WERKS

Z uhorského Manchestru mesto bez industriálu

Na konci 19. storočia sa začalo z Bratislavy formovať významné priemyselné mesto. Dotyk s Dunajom, jeho premostenie a dobrá poloha z hľadiska medzinárodného obchodu a dopravy boli predpokladom pre rýchly rast nových fabrík. Prvé areály začali vznikať pozdĺž dnešnej Radlinského ulice a pokračovali popri Račianskej. Po vzniku Mostu Františka Jozefa (Starého mosta) došlo k prudkému rozvoju Nív. V každom prípade, doboví pozorovatelia označovali Bratislavu za druhé priemyselné mesto Uhorska po Budapešti, za „uhorský Manchester“.

Fabriky vznikali najmä v dobrej väzbe na železničnú dopravu, čo je dôvod, prečo sa tak výrazne rozvinulo napríklad okolie Račianskej ulice. Umiestnená tu bola jedna z najstarších tratí v krajine, ktorá spájala Bratislavu so Sv. Jurom a neskôr Trnavou. Produkty bolo možné okamžite nakladať na vlaky a distribuovať na trhy v Rakúsko-Uhorsku aj v zahraničí. Strategická dopravná poloha a jej potenciál boli neskôr dôvodom mimoriadneho záujmu novovzniknutej Československej republiky o pričlenenie Bratislavy.

Mesto si tak udržalo pozíciu priemyselného centra v medzivojnovom a rovnako aj v povojnovom období. Na západnej strane Račianskej síce vzniklo oceňované sídlisko Februárka, na východnej ale vo výrobe pokračovali Siemens-Schuckertove závody, neskôr Bratislavské elektrotechnické závody, Ferona, Stollwerck (Figaro), mlyn Jedľa a v roku 1953 bol na nároží Kominárskej a Račianskej vybudovaný posledný výrobný podnik: Kníhtlačiareň Svornosť. Napriek neskoršiemu obdobiu vzniku jeho budova kopírovala viaceré princípy výstavby industriálnych budov, vrátane vysokých svetlých výšok podlaží, silných konštrukcií a akejsi „surovosti“, vyplývajúcej z celkovej racionality obdobných objektov.

Mohlo by sa tak zdať, že sa Račianska premení na prehliadku zrekonštruovaných priemyselných pamiatok, v priebehu dvoch rokov (2007-2008) však zanikla prevažná väčšina z vyššie zmienených areálov. Táto deštrukcia sa zaradila do širšieho rámca zániku priemyselných komplexov vo vnútornom meste. V tom istom čase sa totiž vo veľkom asanovali aj budovy Kabla či Gumonu na Nivách a odstránené boli aj časti Jurkovičovej teplárne. V Starom Meste zas zanikla bývalá tabaková továreň alebo časť kefárne pri Radlinského ulici. Z uhorského Manchestru sa v priebehu krátkeho času stalo mesto, kde sa takmer úplne vytratila celá jedná stavebná vrstva.

Tieto asanácie boli nepremysleným a zo spätného pohľadu aj mimoriadne neekonomickým krokom. V druhej dekáde 21. storočia sa zo záležitosti niekoľkých aktivistov a milovníkov technických pamiatok stal industriál celospoločenskou témou a tento typ architektúry získal pozornosť verejnosti. Pod vplyvom globalizácie začali aj obyvatelia Bratislavy obľubovať kancelárie a kaviarne s „priemyselným“ štýlom so stenami obloženými tehlami, odhalenými stropmi či kovovým nábytkom. Viaceré budovy, ktoré prežili, prešli rekonštrukciami a okamžite sa zaradili medzi najprémiovejšie nehnuteľnosti. Obľúbenosť industriálu ďalej posilňujú aktivity organizácie Čierne diery, ktorá si za svoje zásluhy v oblasti popularizácie pamiatok vyslúžila množstvo ocenení.

Hodnota zostávajúcich, autentických výrobných priestorov sa tak radikálne zvýšila. V rokoch 2007-2009 ešte prehliadaná kníhtlačiareň Svornosť, ušetrená asanácie, sa tak stáva jedným z ojedinelých dokladov histórie Račianskej ako dôležitej priemyselnej triedy. Ide zároveň o jeden z posledných priestorov, kde možno v Bratislave vybudovať skutočné loftové bývanie.

 

Výrobu nahradí bývanie, odkazujúce na históriu. Zdroj: BoysPlayNice

 

Z Tlačiarní Svornosť Lofty Svornosť

O rekonštrukcii bývalej kníhtlačiarne na rezidenčný projekt sa hovorí už takmer desaťročie. Dôvodom, prečo akurát táto budova prežila, je pravdepodobne jej zasadenie do urbanistickej štruktúry. Na rozdiel od areálového charakteru niektorých fabrík, Svornosť je vložená priamo do mestskej zástavby bloku medzi Šancovou, Račianskou a Kominárskou. Južnú stranu bloku tvorí známe sídlisko Unitas, ostatné objekty sú väčšinovo z povojnového obdobia. Kníhtlačiareň sa s nimi dokázala vhodne zžiť.

Za roky, ktoré delia aktuálny zámer od prvotnej koncepcie, prešla jeho vízia vývojom. Kým úplne prvé vizualizácie predpokladali prestavbu objektu, ktorá by poprela jeho pôvodné hodnoty, neskorší prístup bol citlivejší. Investor, spoločnosť WERKS, navyše vlastnil aj susedný bytový dom na Račianskej 20/A. K spolupráci prizval architektonickú kanceláriu GutGut – renomovaných architektov, ktorí sú laureátmi množstva ocenení a známi sú aj úspešnými konverziami industriálnych budov. Architekti prepojili dva susedné projekty a prišli s víziou veľkej prestavby nárožia, ktorá bude príkladom vhodného prístupu k pôvodnej podobe a podstate stavieb.

V prvej etape sa tak komplexne zrekonštruoval a nadstaval pôvodný bytový dom, ktorý priniesol tridsať nových rezidencií. Kým pôvodne išlo o malometrážne jednotky pre zamestnancov Svornosti, po úprave vznikol mix rozličných bytov, prinášajúcich do lokality diverzitu nových užívateľov. Realizácia neušla pozornosti odbornej verejnosti. Bytový dom Račianska bol nominovaný na cenu CE ZA AR v roku 2020.

Práve druhá etapa v podobe rekonštrukcie a dostavby samotnej Svornosti však má byť skutočným vyústením dlhoročných snáh spoločnosti. Vychádzajúc zo základných princípov loftového bývania, nové loftové byty by mali disponovať mimoriadnymi svetlými výškami, otvorenými galériami, vloženými medzipodlažiami, dobrým presvetlením vďaka veľkoformátovým oknám, alebo priznanými konštrukciami. Zároveň ale budú odrážať vysoké nároky na kvalitu bývania. Mali by tak ponúkať vyšší štandard prevedenia v podobe drahších materiálov alebo vysokej technologickej aj ekologickej úrovne.

Lofty Kominárska smerujú k tomu, aby boli ojedinelým a zároveň kvalitným príkladom skutočného loftového bývania. Pôjde o skutočne mestský projekt – v dobrej lokalite, s vynikajúcou dostupnosťou občianskej vybavenosti, zelene vo vnútrobloku alebo v blízkosti verejnej dopravy. Zároveň budú poprední architekti zárukou, že vznikne bytovka, ktorá bude držať krok so súčasnými trendmi v tvorbe obdobných priestorov.

Realizácia projektu môže ukázať, o čo sa mesto a developeri pripravujú, keď postupujú príliš ľahkomyselne a nevenujú pozornosť odborníkom či vývoju v zahraničí. Lofty Kominárska sa našťastie črtajú ako opačný prípad. Investor bude profitovať z toho, že uprednostnil kvalitu pred ľahkým a rýchlym ziskom.

 

Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou WERKS.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Súvisiace články

Projekt Lofty Kominárska opäť štartuje

05.05.2021 12:59:23 Adrian Gubčo

Zámer premeny bývalých Kníhtlačiarní Svornosť na Kominárskej ulici je známy už niekoľko rokov, realizácia sa však doteraz nespustila. Zmeniť by sa to malo v najbližších mesiacoch, keďže pri projekte nastal konečne posun. Developer, spoločnosť Werks, s. r. o., by mohol v dohľadnej dobe obdržať potrebné povolenia a spustiť práce na vzniku bytov loftového typu, v Bratislave zriedkavých.

Čítať viac

Známe sú ďalšie detaily o Loftoch Kominárska

06.09.2019 14:40:00 Adrian Gubčo

Projekt Loftov Kominárska predstavuje jeden z menšieho, hoci rastúceho počtu úspechov pri záchrane industriálneho dedičstva v Bratislave. Objekt Kníhtlačiarne Svornosť z roku 1953 prejde už čoskoro nadstavbou a dostavbou, po ktorej tu vznikne loftové bývanie, v Hlavnom meste Slovenska jedinečné.

Čítať viac

Bratislavský industriál ožíva

25.06.2019 10:45:00 Adrian Gubčo

Hoci Bratislava v nedávnej minulosti prišla o mnohé vzácne areály industriálnej architektúry a viacero pamiatok bolo nenávratne zničených, v Hlavnom meste predsa len nemalé množstvo objektov aj prežilo. Našťastie, dnes sú si developeri (aj verejnosť) lepšie vedomí hodnoty takejto architektúry, vďaka čomu možno povedať, že bratislavský industriál sa dočká nového života.

Čítať viac

Bytový dom Račianska je dokončený, Lofty Kominárska sa čoskoro spustia

06.05.2019 14:30:00 Adrian Gubčo

Projekt bytového domu Račianska, ktorý premenil starší zanedbaný objekt na atratívnu a súčasnú bytovku, získal finálnu podobu. Po dokončení prvej časti prestavby v prvej polovici minulého roka je dnes dokončená aj druhá časť, pozostávajúca z nadstavby o dve podlažia. V susedstve sa čoskoro naštartuje rekonštrukcia bývalých tlačiarní Svornosť na projekt Lofty Kominárska.

Čítať viac

Budúca podoba Loftov Kominárska

16.01.2018 10:00:00 Adrian Gubčo

Architektonické štúdio GutGut patrí k najlepším na Slovensku a dokazuje to svojimi početnými realizáciami aj návrhmi. Veľmi príťažlivá je aj rekonštrukcia staršieho domu na Račianskej na bytový dom, ktorá sa už dokončuje, no ešte zaujímavejšia by mohla byť transformácia vedľa stojacej niekdajšej tlačiarne Svornosť na loftové bývanie.

Čítať viac

Mapa projektu

Komentáre

Najčítanejšie

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube