Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 19.03.2021 12:20

Podzemná garáž na Kollárovom námestí sa posúva do stavebného konania

Zdá sa, že dlhé roky trvajúca kauza podzemnej garáže na Kollárovom námestí sa blíži k rozuzleniu. Projekt sa posunul do stavebného konania, ktoré by malo byť zakončené stavebným povolením, nadobudnutím právoplatnosti a výstavbou. Po jej ukončení by sa nemala len zlepšiť parkovacia situácia a zrevitalizovať časť parku na Kollárovom námestí, ale aj otvoriť cesta pre komplexnú obnovu celého priestoru.

Article Big

Zdroj: Parking House

Stavebný úrad v mestskej časti Bratislava – Staré Mesto prijal v uplynulých dňoch žiadosť o vydanie stavebného povolenia na podzemný parkovací dom s 297 parkovacími miestami a až piatimi podzemnými podlažiami. Územné rozhodnutie získal zámer už v septembri 2016, hoci právoplatným sa stal až v apríli 2017. Dlhé obdobie od vydania rozhodnutia po nadobudnutie právoplatnosti poukazuje na jeden z problémov projektu – na masívny odpor voči jeho výstavbe, v dôsledku čoho je terčom odvolaní a prieťahov.

V rámci jeho výstavby by totiž mala byť odstránená časť súčasnej zelene, ktorá je umiestnená v severnej časti parku pod administratívnym centrom Park One. Podľa ochranárov a aktivistov je tento krok neprípustný. Po niekoľkých rokoch prieťahov (prvá iniciatíva, smerujúca k výstavbe garáže, pochádza z roku 2006, konkrétne parametre začala získavať v roku 2009) prisľúbil stavebník, spoločnosť Parking House a.s., presadenie väčších stromov a výsadbu nových. Zmenil sa aj pôdorys garáže. To ale podľa aktivistov nestačí – nové stromy nebudú údajne schopné plnohodnotne nahradiť staré.

Advertising

Napriek tomu získal stavebník zelenú k takémuto postupu, čo posvätilo aj Hlavné mesto. Podľa TASR, koncom mája 2020 podpísal stavebník s mestom Memorandum o spolupráci. Súčasťou memoranda je preriešenie dopravy v súlade s usmerneniami Metropolitného inštitútu Bratislavy, uzatvorenie západnej strany Kollárovho námestia (komunikácie) pre individuálnu motorovú dopravu v úseku od Živnostenskej po Obchodnú a vedenie motorovej dopravy výlučne v dopravnom koridore, umiestnenom na jeho východnej časti (po Jánskej ulici), zachovanie pôdneho substrátu v hrúbke 2,5 metra, ako aj prenajme mestu najviac 60 parkovacích miest.

Nová garáž využije priestor medzi existujúcim vjazdom do garáže Park One a južným okrajom kruhového priestoru v parku na Kollárovom námestí. Na jeho severnom okraji bude umiestnený výstupný objekt z garáže. Developer sa zaviazal aj k revitalizácii povrchového priestoru, čo doplní avizovanú výsadbu nových stromov. Vjazdy a výjazdy boli pôvodne naprojektované tak, aby zodpovedali súčasnej dopravnej situácii, v rámci zmeny stavby pred dokončením by ale mali byť prispôsobené novému režimu. Nanešťastie, prepojenie s vjazdom do Park One sa ukázalo ako technicky (a teda aj finančne) extrémne náročné. Autorom architektúry je kancelária Expoline.

Keďže investor doložil všetky potrebné dokumenty, muselo sa spustiť stavebné konanie. „Nakoľko stavebník splnil všetky podmienky kladené územným rozhodnutím a stavebným zákonom, upovedomili sme o začatí stavebného konania účastníkov konania a dotknuté orgány,“ potvrdila pre TASR starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová. Zároveň upozornila, že výstavba garáže a súvisiaci presun automobilov z povrchu do podzemia je v súlade s mestskou parkovacou politikou. Jej vznik je tak v podstate v súlade s verejne deklarovanými záujmami.

V praxi to znamená, že odporcovia môžu ešte predložiť určité námietky voči podmienkam stavby, prípadne sa odvolať voči možnému stavebnému povoleniu. Proces sa pravdepodobne mierne natiahne, keďže k tomuto takmer určite dôjde. Po správoplatnení stavebného povolenia sa však viac ako desaťročie trvajúca sága, spojená so súdnymi procesmi a prieťahmi, konečne ukončí. Výstavba by mohla – odhadom – prebehnúť v priebehu rokov 2022-2023.

 

Pôvodný zámer predpokladal dopravu aj po západnej strane parku, tu však po novom vznikne pešia zóna. Zdroj: Parking House

 

Kollárovo námestie sa tak začne meniť a ako vyplýva aj z memoranda, nepôjde o malé zmeny. Štúdia transformácie námestia, ktorá je výsledkom odborného participačného procesu, bola vypracovaná už v priebehu roka 2018 a naznačila, aké zmeny by mohli námestie čakať. Prvou viditeľnou úpravou bude zmena dopravného režimu, ktorá sa dotkne aj verejnej dopravy: autobusy a trolejbusy budú premávať po východnej strane námestia (teda po Jánskej pred FCHPT). Uvoľnený priestor bude premenený na pešiu zónu.

Tým pádom by sa mala rozšíriť pešia zóna na Obchodnej ulici a expandovať východným smerom. Pre centrum Bratislavy ide o veľkú zmenu, ktorá môže prispieť ku výraznému skvalitneniu a oživeniu Kollárovho námestia. Pomocou bude v tomto ohľade aj samotná garáž, ktorej potrebu v oblasti identifikovali aj miestni aktéri – od inštitúcií, ktoré tu sídlia (STU, Nová scéna), cez obchodníkov z Obchodnej ulice. Prenájom miest v garáži by mohol uvoľniť ruky mestu, aby začalo aktívnejšie vytláčať autá z chodníkov.

Banner Metropolis

Ďalší postup by mohol byť azda vecou architektonickej súťaže. Príležitostí na zlepšenie je tu mnoho. Okrem vzniku novej pešej zóny a jej prepojenia s Obchodnou i parkom je to zlepšenie prestupov medzi električkami a ostatnými módmi verejnej dopravy, ak sa posunie zastávka Vysoká, vytvorenie nástupného priestoru do Hurbanových kasární, kde sa v budúcnosti očakáva vznik kultúrneho centra, alebo teoretický vznik „Bulváru Mickiewiczova“, čo dáva zmysel s ohľadom na modernizáciu Ružinovej radiály. Zo zanedbaného námestia, zaduseného dopravou, by mohol byť „hub“ mestskej aktivity.

Pripomenúť treba aj postupné čistenie lokálnych ulíc, Vysokej, Mariánskej, Heydukovej, Radlinského či Jozefskej, od nánosu parkujúcich áut. S parkovacou politikou v jednej ruke a verejnou garážou v druhej, nebude žiadne ospravedlnenie, aby devastácia verejného priestoru takýmto spôsobom pokračovala. Nie je problém, keď lokálni obyvatelia využívajú v rozumnej miere automobily; je však problém, keď nimi zaberajú verejný priestor, ktorý by mohol slúžiť širokej verejnosti.

Ak je vznik podzemnej garáže základným predpokladom pre transformáciu a radikálne zlepšenie stavu verejného priestoru v tejto časti mesta, potom ju považujem za férový obchod. Jej ekologický prínos môže teoreticky ďaleko prevážiť prínos niekoľkých stromov, ktoré nie sú ani historickou zeleňou (park vznikol po asanácii historickej zástavby v 80-tych rokoch 20. storočia), ani druhovo ideálne (ako to je s ihličnatými stromami v Bratislave), zároveň môžu byť nahradené kvalitnejšou výsadbou. Na druhej strane, všetky úpravy budú silným motivátorom k využívaniu najekologickejšej pešej dopravy.

Tieto zlepšenia prídu s výrazným omeškaním, lebo mnoho z nápadov bolo na stole už dlho. Bol to aj boj aktivistov za status-quo, ktorý prispel k spomaleniu ich realizácie. Našťastie, tento súboj prehrali, vďaka čomu sa otvára priestor pre nové a kvalitnejšie Kollárovo námestie.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Galéria

  • Zdroj: Parking House
  • Zdroj: Parking House
  • Zdroj: Parking House
  • Zdroj: Parking House
  • Zdroj: Parking House
  • Situácia pôvodného projektu. Zdroj: Parking House

Súvisiace články

Na Kollárovom námestí vznikne podzemná garáž

02.04.2019 14:00:00 Adrian Gubčo

Bratislava sa už čoskoro dočká prvých zásadnejších zmien na Kollárovom námestí, jednom z centrálne položených verejných priestranstiev, ktoré je dnes v zlom stave, čo platí aj o okolitej lokalite. Prvý dôležitý zásah je len otázkou času – v severnej časti námestia by mohla čoskoro začať vznikať podzemná garáž, ktorá umožní vyčistiť okolité ulice od parkovania.

Čítať viac

Ako na lepšiu Bratislavu: Vízie pre Kollárovo námestie

04.03.2019 15:00:00 Adrian Gubčo

Pred niekoľkými týždňami som písal o budúcnosti Kollárovho námestia, ktoré by sa v priebehu niekoľkých rokov mohlo zmeniť na príjemnejší a bezpečnejší verejný priestor. Ide o výsledok dlhšie trvajúcich debát, pričom iniciatíva má podporu Hlavného mesta. Konkrétna forma revitalizácie námestia však ešte nie je známa.

Čítať viac

Mapa projektu

Komentáre