Adrian Gubčo 18.05.2023 14:48

Vlakom do downtownu. Železnice hľadajú riešenie veľkého problému

Už roky sa opakujú tvrdenia, že Bratislava má obrovský potenciál v rozvoji železničnej dopravy. Naprieč mestom vedú trate, ktoré by mohli byť využité pre verejnú dopravu. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) chcú ísť ešte o krok ďalej. Zvažujú preto obnovenie trate na Filiálku a jej pokračovanie do downtownu.

Súčasný stav Filiálky. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Železnica spoločne s električkami má z dlhodobého hľadiska tvoriť kostru nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Dôvodom je fakt, že električky i vlaky premávajú na vlastnom telese, sú kapacitné, ekologické a relatívne rýchle. Nie sú zaťažované zápchami a nespôsobujú deštrukciu životného prostredia či verejného priestoru. Práve naopak, okolie tratí a predovšetkým zastávok sa mení na ohniská mestskej aktivity.

Predpokladaný je preto rozvoj koľajovej dopravy. Kým pri električkách už nastali pokroky – infraštruktúra sa postupne modernizuje, realizuje sa nová trať v Petržalke a kupujú sa nové vozidlá – pri železniciach je pokrok menej viditeľný. ŽSR sú konfrontované s veľkým investičným dlhom a zhoršujúcim sa stavom tratí v Bratislave, resp. v tzv. Bratislavskom železničnom uzle. Na existujúcich tratiach navyše chýbajú zastávky, ktoré by sa nachádzali na miestach, kam alebo odkiaľ chcú ľudia cestovať.

Preto ŽSR ešte v roku 2019 dokončili Štúdiu železničného uzla, ktorá analyzuje a navrhuje jednotlivé možnosti modernizácie tratí v Bratislave. Azda najväčšou otázkou bol ďalší osud stanice Filiálka – reliktu doby, kedy po východnej strane Starého Mesta viedla železničná trať od Starého mosta v smere na Trnavu. Stanica je dnes neaktívna, už dlho sa však hovorí o jej znovuoživení a prestavbe. Niektorí tu dokonca navrhovali umiestnenie novej hlavnej stanice, ktorá má byť sériou podzemných tunelov prepojená s koridormi do Petržalky a do Rače.

 

Schéma dnes preferovaného rozvoja Bratislavského železničného uzla. Zdroj: ŽSR 

 

Zo štúdie vyplynulo niekoľko variantov riešenia, hoci preferovaný počíta s vybudovaním novej stanice Filiálka. Podľa materiálu by išlo o hlavovú stanicu, kde by končila regionálna vlaková doprava zo smerov Pezinok, Senec a Komárno. Trať by pritom mohla mať formu polozapusteného koridoru alebo estakády, aby boli križovania s cestnou sieťou mimoúrovňové. Na vzniku stanice navyše panuje zhoda medzi aktérmi v území, teda medzi štátom, železnicami, mestom aj krajom.

Ak však má byť projekt financovateľný z externých zdrojov (eurofondov), musí byť efektívny. To je napokon aj dôvod, prečo ku vzniku novej Filiálky nedošlo dávnejšie, keďže Európska komisia odmietla financovať prehnane nákladný projekt. Zmenou oproti minulosti, kedy sa robila štúdia, je ale prebudovanie časti štvrte Nivy – teda vznik downtownu – ktorý mení náhľad na celkovú efektivitu.

Ako informuje portál iMHD, ŽSR spolu s mestom preto pristúpili k realizácii Doplnku štúdie železničného uzla, ktorej cieľom je bližšie preskúmať konkrétne technické riešenie umiestnenia stanice, vrátane jej osadenia (nadzemná, podzemná alebo polopodzemná), perspektívu predĺženia trate až do downtownu (pričom sa bude opäť skúmať výškové vedenie), ekonomická návratnosť projektu a možné alternatívy (napríklad uprednostnenie električkovej trate). Metropolitný inštitút Bratislavy zas skúma urbanizáciu pozemkov na Filiálke a ich začlenenie do mestského prostredia.

Podľa portálu vypracuje doplnkovú štúdiu do dvoch rokov Združenie Filiálka – Mlynské nivy, pozostávajúce z firiem NDCON Praha a Valbek SK Bratislava za cenu 143-tisíc € bez DPH. Autori budú pracovať s viacerými alternatívami. Prvá vychádza priamo zo Štúdie železničného uzla, ďalšia predpokladá podzemné vedenie trate až k Nivám a výhľadovo do Petržalky, v tretej sa očakáva povrchové alebo nadzemné vedenie trate až po novú stanicu na Nivách, štvrtý a piaty variant predpokladajú ukončenie len v stanici Filiálka. Líšia sa ďalším pokračovaním projektu, a to vo forme vlaku alebo električky. V každej alternatíve sa predpokladá, že priestor Filiálky bude zdevelopovaný.

Teoreticky je možné aj iné riešenie, s ktorým môže prísť samotný zhotoviteľ štúdie. Vo výsledku sa má vybrať dvojica najperspektívnejších konceptov, ktoré majú byť technicky, prevádzkovo aj ekonomicky realizovateľné. iMHD zdôrazňuje, že súčasťou investičných nákladov má byť aj infraštruktúra potrebná pre deponovanie a prevádzkové ošetrenie vlakových súprav.

 

Na mieste Filiálky by mohla byť podzemná stanica, kým na povrchu by vznikol nový development. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

 

Aktuálne sa tak pracuje na ďalšom materiáli, ktorý má spodrobniť budúcnosť rozvoja železničnej dopravy v Bratislave. Pre prípravu projektov ide o dôležitý krok, keďže okrem iného určí možnosti, ako zabezpečiť financovanie z externých zdrojov. Z pohľadu verejnosti je však vcelku prirodzené, že opakovaná tvorba štúdií a koncepčných materiálov je únavná – na prvý pohľad neprináša skoršiu realizáciu konkrétnych zásahov.

Tých je v metropole pritom potrebných mimoriadne veľa. Okrem modernizácií tratí je to aj výstavba terminálov integrovanej osobnej prepravy (TIOPov), rekonštrukcia viacerých staníc, predovšetkým Hlavnej stanice a Vinohradov, alebo výstavba nových prepojení, najmä v zázemí Bratislavy, kde rastú predmestia bez adekvátnej dopravnej vybavenosti. Nanešťastie, všetky procesy trvajú neúmerne dlho. Napríklad v prípade prvých TIOPov (Vrakuňa, Bory, Ružinov) trvá príprava už viac ako desaťročie.

Pri náročnom projekte, akým je prípadná výstavba Filiálky a nebodaj aj pokračovanie trate na Nivy, to môže byť ešte dlhšie. Investor bude musieť celý zámer navyše aj dobre zdôvodniť. Viacerí experti, vrátane Útvaru hodnoty za peniaze, dnes pochybujú o zmysluplnosti výstavby stanice na Filiálke. Dôležitým argumentom je riziko rozbitia prepravných prúdov v rámci Bratislavy, ktoré sú dnes koncentrované na Hlavnej stanici. To umožňuje pohodlnejší prestup, čo by so vznikom Filiálky zaniklo.

Hlavné mesto Slovenska sa rozvíja a spolu s ním rastú aj predmestia. Skôr či neskôr bude potrebné lepšie využiť železničnú dopravu, v opačnom prípade nebude cestná infraštruktúra schopná splniť nároky na jej využívanie – a nebolo by to ani správne. Spolu s rozvojom železníc tak príde aj na využitie Filiálky, ktorej zachovanie (ako aj trate do nej) je z dlhodobého hľadiska výhodou.

Očakávania od tejto stanice sú však možno privysoké. Nikdy nebude najdôležitejším železničným uzlom v meste a nebude ani najvýznamnejším cieľom pre väčšinu cestujúcej verejnosti. Tým bude skôr bratislavský downtown, ktorý pokračuje v rozvoji a bude miestom práce, návštev a bývania pre stále väčší počet ľudí. Možno by tak stálo za úvahu, či novú železničnú stanicu netreba umiestniť práve tam.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.