Adrian Gubčo 09.07.2020 12:34

Veľký problém Magistrátu?

Jednou z najdôležitejších úloh Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy je riadenie územného a urbanistického rozvoja mesta. Základným nástrojom k tomu je tvorba Územného plánu, v dennodenom výkone však Magistrát reguluje výstavbu najmä v podobe záväzných stanovísk k investičnej výstavbe. To by sa mohlo už čoskoro zmeniť.

Prvým krokom pri väčšine projektov (pri väčších zámeroch sa študuje aj dopad vplyvov na životné prostredie – EIA) je podanie žiadosti o stanovisko k investičnému zámeru na Magistrát, ktorý posúdi súlad s Územným plánom. Stanovisko môže byť súhlasné alebo zamietavé, v tomto kroku však Hlavné mesto ide aj o niečo ďalej a dáva k projektu aj určité pripomienky – požiadavky a odporučenia, aby zámer podľa jeho názoru lepšie do mesta zapadol.

Až po súhlasnom stanovisku projekt pokračuje na územné a stavebné konanie na úrovni stavebného úradu v mestskej časti, v ktorej sa nachádza. Hoci stavebné úrady sú preneseným výkonom štátnej správy, štatutárom stavebného úradu je starosta mestskej časti. Na konci dňa je tak vydanie územného rozhodnutia či stavebného povolenia do istej miery aj politickým rozhodnutím, hoci starosta je viazaný zákonmi a pokiaľ investor splnil všetky podmienky, ktoré mu pri povoľovaní projektu vyplynuli, je nútený zámer schváliť.

Zaujímavé je, že vydávanie záväzných stanovísk zákon Magistrátu priamo neukladá. Dnešný mechanizmus funguje do veľkej miery ako úzus, teda ako všeobecne rešpektovaná dohoda. Tak pre investorov, ako aj pre štatutárov stavebných úradov je totiž užitočné, ak Hlavné mesto projekt „posvätí“, lebo to znamená, že splnili základné predpoklady pre to, aby bol projekt zrealizovaný a starostovia môžu pri zámeroch, voči ktorým je odpor, ukázať na Magistrát, že to je v poriadku. Takisto to prenáša časť administratívy na Magistrát.

Systém tak nejakým spôsobom dlhodobo fungoval, no v poslednom období sa v ňom začínajú diať zmeny. Aktuálne vedenie Magistrátu na čele s primátorom Matúšom Vallom sa zaviazalo prísnejšie posudzovať nové zámery a aktívnejšie do nich vstupovať, aby – podľa svojho chápania – garantovalo presadzovanie verejného záujmu. Prvou obeťou sa stalo prechodné bývanie alebo apartmány, na ktorých projekty už Magistrát odmieta vydať záväzné stanovisko.

Teraz prichádza aj druhá zmena. Na konci minulého roka prišlo na stavebné úrady po Bratislave zo strany Magistrátu usmernenie, že úrady majú od stavebníkov žiadať záväzné stanovisko aj pri zmenách stavby pred dokončením. U stavebných úradov sa to stretlo s mimoriadnym odporom, kedže by to vyvolalo ešte väčšiu záťaž, ktorá je už dnes mimoriadna. To viedlo viacerých štatutárov k tomu, že sa obrátili na Ministerstvo dopravy a výstavby, ktoré zastrešuje stavebnú legislatívu, a požiadali o metodické usmernenie, či je požiadavka Magistrátu namieste.

Usmernenie Ministerstva prišlo len pred niekoľkými týždňami. Podľa štátu toto Magistrát žiadať nemôže, navyše však prišla aj ďalšia informácia: záväzné stanoviská nie sú relevantným podkladom pre stavebné úrady, keďže to má byť stavebný úrad, ktorý má posúdiť návrh na vydanie územného rozhodnutia a tým aj overiť súlad s Územným plánom. V tomto prípade totiž ide o výkon štátnej správy, nie o originálnu kompetenciu samosprávy (tzn. Magistrát to nemá v kompetencii). Toto usmernenie zároveň pripomína, že do projektov nemôžu žiadnym spôsobom vstupovať poslanci v rámci komisií, aké existujú pri Mestskom či Miestnom zastupiteľstve.

 

Kritická časť usmernenia MDaV k vydávaniu záväzných stanovísk. Zdroj: Archív autora

 

Toto usmernenie je pre Magistrát nemalá komplikácia. Stavebné úrady totiž už nemusia prihliadať na vydávané záväzné stanoviská Magistrátu a Magistrát sám sa dostal do pozície dotknutného orgánu. To v skratke znamená, že sa musí k predloženým zámerom vyjadriť do 30 dní (pri väčších projektoch môže požiadať o predĺženie lehoty), inak sa má za to, že so zámerom súhlasí (čo sa, mimochodom, stalo pri projekte Green Park, kde investor využil, že sa Magistrát nestihol vyjadriť včas k žiadosti o dodanie stanoviska).

Prirodzene, že dané usmernenie sa nestretlo na meste s nadšením. Vedenie Bratislavy požiadalo o upresnenie, na základe ktorého vydalo Ministerstvo dalšie usmernenie (v zozname - usmernenie k vydávaniu záväzných stanovísk obcí), podľa ktorého môže Magistrát dávať stanovisko k projektom, ku ktorým má zmocnenie a ktoré sú podopreté všeobecne záväzným právnym predpisom – teda Územným plánom alebo územným plánom zóny, presnejšie ich záväznými časťami.

Magistrát tak overí len súlad s ÚP, všetko ostatné je nad rámec a môže mať len odporúčací charakter (čo je v rozpore s tým, čo teraz Magistrát záväzne žiada – napríklad zelené strechy, cyklotrasy, ktoré nie sú v ÚP, retenčné nádrže a pod.). 

Hlavné mesto samozrejme tvrdí, že žiadna výrazná komplikácia nenastala. „MDaV zaslalo k spomínanému listu aj oznámenie, v ktorom konštatuje, že zákonné oprávnenie hlavného mesta SR Bratislavy vydávať záväzné stanoviská nie je listom ministerstva nijako dotknuté, ani limitované a na doterajšom stave sa teda nič nemení,“ hovorí Katarína Rajčanová, hovorkyňa Magistrátu. V skutočnosti to však nie je celkom pravda.

Stavebné úrady skutočne nemajú dostatočné kapacity na to, aby k svojej bežnej agende ešte aj overovali súlady s Územným plánom, preto bude mesto stanoviská aj naďalej vypracovávať, posledné slovo však bude mať stavebný úrad, ktorý nemusí na stanovisko čakať ani naňho prihliadať – resp. môže pokračovať v konaní aj pri zamietavom stanovisku (v takom prípade sa bude žiadať od developerov a investorov, aby dodávali overenie súladu). Okrem toho sa výrazne zúžia možnosti Magistrátu meniť podobu investičných zámerov a takto priamo ovplyvňovať rozvoj na území mesta.

 

Plán prijímania Zmien a doplnkov ÚP je zásadne narušený a v tejto chvíli už možno povedať, že sa ho do roku 2022 nepodarí naplniť. Ak však chce mesto lepšie regulovať rozvoj mesta, musí na tejto téme zapracovať. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Ak teda chce mať vedenie mesta výraznejší vplyv na to, ako bude rozvoj Bratislavy v budúcnosti regulovaný, musí zásadným spôsobom zdynamizovať prípravu Zmien a doplnkov Územného plánu a urýchliť prípravu nového Územného plánu. Vývoj spoločenskej, ekonomickej či ekologickej situácie si vyžaduje zásadné úpravy v dnešnom zastaralom pláne, čoho si je Magistrát vedomý, jeho aktivity v tomto smere sú však mimoriadne spomalené.

Len nedávno mesto informovalo, že pripravuje tzv. Zmeny a doplnky 07, teda siedmy balík zmien od schválenia súčasného Územného plánu v roku 2007. Ich obsahom je zanesenie električkovej trate na Pribinovej a Košickej do ÚP, nové pravidlá umiestňovania vonkajšej reklamy, alebo aktualizácia území, pre ktoré sa majú vypracovať Územné plány zón a kde sú platné.

Ešte predtým je však potrebné schváliť Zmeny a doplnky 06, ktoré by mali upravovať rozmiestnenie leteckých koridorov (v kuloároch sa údajne tieto ZaD prezývajú aj „Lex ESET“, lebo sú predpokladom pre výstavbu centrály ESETu, ktorá je dnes limitovaná koridormi pre helikoptéry do bývalej nemocnie), tieto však už rok meškajú. Posledná verzia bola Magistrátu vrátená na prepracovanie, lebo obsahovala chyby.

Týmito meškaniami sa zásadne narúša harmonogram Magistrátu, ktorý si stanovil ambiciózne plány, predpokladajúce postupné úpravy ÚP tak, aby sa dali napĺňať rozličné priority mesta: okrem vonkajšej reklamy napríklad nájomné bývanie, výškovú reguláciu, tzv. projekty vo verejnom záujme, ale v neposlednom rade aj zlepšenia podmienok pre developerov, ktorí čelia rastúcemu nedostatku pozemkov, vhodných pre rozvoj bývania. Blokované pritom ostávajú veľké brownfieldy, ktorých transformácia by bola ideálna. Z predložených plánov bude úspechom, ak sa podarí do Územného plánu dostať električkovú trať na Pribinovej, čo je, ako sa zdá, vysoko výbušná a kontroverzná téma s nejasnou podporou medzi zastupiteľmi.

Mesto si preto vyrokovalo, že môže pracovať na viacerých balíkoch ZaD naraz, čo je ale výrazný technický problém, kedže pri všetkých úpravách sa musia meniť už schválené veci. Komplikáciou to je najmä v prípade grafickej časti Územného plánu, kedy sa musia prekresľovať všetky výkresy, ktorých sa zmena dotýka. Paralelná príprava ZaD je tak reálnejšia pri zámeroch, ktoré sú ďaleko od seba, oveľa náročnejšia bude pri úpravách s celomestskou pôsobnosťou.

Snaha o výraznú zmenu Bratislavy tak naráža na mimoriadne problémy s legislatívou aj pomermi, aké pri rozhodovaní o výstavbe v meste platia. Vedenie mesta malo veľké plány, ako posilní svoj dosah na reguláciu a rozvoj metropoly, prílišná aktivita sa však, paradoxne, obrátila voči nemu a môže viesť k tomu, že sa mesto dostane do úlohy štatistu – minimálne do momentu, kým nebude platiť nový Stavebný zákon, to sa však môže napriek dôrazu vlády na jeho prijatie natiahnuť.

Aký budú mať tieto novinky dopad, je ešte predčasné hodnotiť. Už teraz však možno povedať, že nejde o malý problém. Bratislava a jej budúca tvár by mohla by najnovšími usmerneniami výrazne ovplyvnená, pričom je celkom možné, že to nebudú len zmeny k lepšiemu...

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.