Martina Gregová 29.10.2023 19:24

Samota je chorobou mesta. Výnimočný projekt ukazuje, ako ju prekonať

Samota a strata pocitu komunity predstavujú vážny problém, ktorému čelia mestá po celom svete. Spôsoby riešenia sú rozličné, od podpory komunitných centier, cez zapájanie ohrozených skupín obyvateľstva až po spájanie rozličných typov bývania do jedného. Práve posledný prístup sa využíva čoraz častejšie, čo vedie ku vzniku inovatívnych nových projektov. Nové obytné súbory spájajú potreby obyvateľov všetkých generácií.

Autor: Philip Heckhausen

Demografická kríza so sebou prináša mnohé otázky, na ktoré bude v horizonte nasledujúcich rokov potrebné nájsť jednoznačné odpovede. Postupné starnutie obyvateľov v mnohých mestách odhaľuje veľké nedostatky v oblasti starostlivosti o seniorov, či už ide o fyzické zdravie alebo kvalitu života. Infraštruktúry pre starších obyvateľov je nedostatok a mnohé existujúce inštitúcie tohto typu bojujú so zastaraným vybavením či nedostatočnou finančnou podporou.  

Popri existujúcich sociálnych zariadeniach, ktoré je potrebné modernizovať a rozširovať, sa objavujú mnohé projekty nových zariadení starostlivosti o starších ľudí. V Bratislave by malo v dohľadnej dobe pribudnúť niekoľko realizácií tohto typu. Nové sociálne zariadenie získa napríklad Dúbravka či Rača.  

Vo svete sa v posledných rokoch objavilo niekoľko pokrokovejších projektov, ktoré sa snažia seniorov viac zapájať do života mesta a miestnej komunity. Vytvárajú im tak dôstojnejšie a menej osamelé podmienky.

Napríklad v nórskom meste Lyngdal vznikol projekt Lyngdal Healthcare Center. Jeho súčasťou sú rôzne služby či obchodíky, ktoré okrem seniorov pravidelne navštevujú aj miestni obyvatelia. Zaujímavosťou projektu je aj jeho funkčné a priestorové prepojenie s neďalekou škôlkou. Za zmienku tiež rozhodne stojí unikátny projekt Hogeweyk. Vybudovaný komplex sa podobá viac klasickej mestskej štvrti než zdravotníckemu zariadeniu, a to aj napriek tomu, že jeho obyvateľmi sú najmä pacienti s demenciou.  

Zatiaľ nie až tak rozšírený prístup k riešeniu tejto problematiky sa pomerne nedávno objavil v nemeckom meste Erfurt. Projekt viacgeneračného bývania Andreasgärten vznikol na podnet charitatívnej a spoločensky zameranej organizácie Jahnniter-Unfall-Hilfe. So súčasnými 29.000 zamestnancami na plný úväzok, viac ako 46.000 dobrovoľníkmi a 1,2 miliónom podporných členov je Johanniter-Unfall-Hilfe jednou z najväčších organizácií tohto typu v Európe.  

Na návrhu projektu viacgeneračného obytného komplexu Andreasgärten sa podieľala známa nemecká kancelária Dorschner Kahl Architects v spolupráci s Heine Mildner Architects. Obytný komplex pozostáva z troch trojpodlažných budov, vystavaných okolo spoločnej centrálnej záhrady a okrem rôznorodých bytových jednotiek v sebe integruje aj asistované bývanie pre starších ľudí.  

Súčasťou komplexu je 65 jednoizbových jednotiek, 24 dvojizbových a tri trojizbové byty. Na prízemí dvoch budov sa nachádzajú priestory asistenčného bývania, prízemie tretej budovy obsadila materská škola. Okrem týchto primárnych funkcií tu možno nájsť aj terapeutické centrum, lekárskej služby, spoločenskú miestnosť aj kaplnku. „Štvrť poskytuje priestorové a programové podmienky pre spolužitie a sociálnu výmenu medzi ľuďmi rôzneho veku a sociálneho prostredia," tvrdí o projekte Adrian Dorschner, spoluzakladateľ Dorschner Kahl Architects. 

Vstupy do objektov, rovnako ako balkóny jednotlivých bytov, boli v projekte orientované smerom do nádvoria. Využitie tohto jednoduché princípu nielenže zvyšuje kvalitu samotného bývania, ale navyše aj podporuje pocit spolupatričnosti a napomáha pri podpore komunity.  

Súčasťou asistenčného bývania je 10 izieb, ktoré si jeho noví obyvatelia môže prispôsobiť podľa svojich funkčných aj materiálových požiadaviek, vďaka čomu sa stanú osobnejšími a prispejú k celkovej psychickej pohode seniorov. V nadväznosti na izby boli umiestnené spoločné priestory, kuchynky a tiež priamy prístup do vonkajších priestorov vnútorného nádvoria.  

„Starší ľudia už nemusia žiť sami, v týchto komunitách nielenže žije niekoľko ľudí podobného veku, ale aj mladšie generácie, vďaka čomu sú seniori začlenení do každodenného života komunity. Škôlka a komunita s asistovaným bývaním pokrývajú celú dĺžku života – v podstate je možné žiť v Andreasgärten vo všetkých fázach života, od detstva až po starobu,” tvrdia autori tohto výnimočného projektu.  

Architektonické kancelárie navyše spolupracovali s krajinným architektom Michaelom Simonsenom. Spoločná záhrada v strede obytného komplexu je napojená na existujúce pešie chodníky, čím vzniká kvalitný poloverejný priestor,  vysadený ovocnými stromami, veľkými kríkmi a trvalkami. 

Už niekoľko mesiacov po nasťahovaní prvých obyvateľov architekti skonštatovali, že je projekt mimoriadne úspešný. „Je potešujúce byť svedkom toho, ako sa obyvatelia komunít s asistovaným bývaním aktívne zapájajú do spoločenského života napriek obmedzenej pohyblivosti. Všimol som si veľa interakcií medzi obyvateľmi v záhrade aj medzi domami cez loggie,” uzatvára Adrian Dorschner.  

 

(Dorschnerkahl.de, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.