Adrian Gubčo 10.05.2026 20:39
Rovnaké projekty, dva svety. Susedná krajina učí, ako má vyzerať kvalitná rekonštrukcia železničnej stanice
Stav železničnej infraštruktúry je na Slovensku katastrofálny. Netýka sa to však len tratí, ale aj železničných staníc. Správca infraštruktúry, teda Železnice Slovenskej republiky, začal len v poslednom období pracovať na projektoch zlepšení stavu priestorov pre cestujúcich. Úroveň týchto zásahov je však biedna, najmä v porovnaní s blízkym zahraničím.
Vľavo stanica v Trenčíne, vpravo Krajský terminál v Liberci. Zdroj: Železnice Slovenskej republiky, OV Architekti
Železnice Slovenskej republiky začali v poslednom období konečne vo zvýšenej miere pracovať na zlepšeniach železničných staníc. V rámci rozličných modernizácií sa síce upravovali peróny, nadchody alebo podchody, priestory samotných staničných budov však ostávali v zlom stave. Výnimiek je na Slovensku minimum – donedávna mala akú-takú kvalitu azda len stanica v Trnave a v Košiciach, kde to však bola najmä zásluha súkromného investora.
V poslednom období sa ale objavujú náznaky, že sa to začína meniť. Zrekonštruované boli stanice vo Svite a Kežmarku, ohlásená bola aj obnova staníc v Trenčíne, Ružomberku, Žiline a v Bratislave. ŽSR sľubujú, že sa výrazne zvýši komfort pre cestujúcich i zamestnancov, odstránia sa havarijné stavy a stanice sa posunú na súčasnú európsku úroveň. V prípade staníc v krajských mestách boli zverejnené aj vizualizácie pripravovaných úprav.
Ak možno súdiť podľa prezentovaných materiálov, predmetné stanice nečaká po architektonickej stránke výrazné zlepšenie. Nejde pritom len o estetiku. Ich posun do 21. storočia bude len limitovaný a miera skvalitnenia obmedzená. Žilinská stanica bude naďalej zápasiť s nedostatkami v podobe určitej bariérovosti, trenčianska bude vyzerať takmer ako predtým a bratislavská nebude ani trochu zodpovedať hlavnému mestu krajiny.
ŽSR spolupracuje s architektmi len v miere, stanovenej zákonom, teda úplne minimálnej. Architektonické súťaže neorganizuje, namiesto toho realizuje súťaže na zhotoviteľa projektovej dokumentácie. Kľúčovým kritériom však nie je kvalita návrhu, ale cena. Naozaj kvalitní architekti sa preto do obdobných obstarávaní takmer nezapájajú, lebo ich náklady sú vyššie a nie sú schopní konkurovať projektantom bez architektonickej nadstavby.
Výsledkom sú veľmi priemerné návrhy. Platí to obzvlášť v porovnaní s obnovovanými stanicami v blízkom zahraničí. Rakúsko je v tomto smere špička dlhodobo, teraz sa k nemu pridalo Poľsko, ktoré začalo mohutne investovať do zlepšenia staníc – nielen tých hlavných, ale aj lokálnych. Mimoriadne priaznivý vývoj možno pozorovať aj v Česku.
Príkladom je nedávno ukončená súťaž na rekonštrukciu stanice, resp. Krajského terminálu v Liberci. Vyhlasovateľmi boli Správa železnic (česká obdoba ŽSR), Liberecký kraj a Štatutárne mesto Liberec. Išlo o veľké zadanie, ktoré malo spojiť obnovu a prestavbu stanice so vznikom nových prístavieb, vytvárajúcich zjednotený železničný a autobusový terminál, doplnený o mestskú hromadnú dopravu.
Víťazom sa stala renomovaná česká kancelária OV Architekti. Presadila sa návrhom, ktorý výborne integruje jednotlivé funkcie a zároveň vytvára kvalitný verejný priestor. Celý koncept zároveň vhodne reaguje na historické vrstvy, celý uzol sprehľadňuje a prináša príťažlivý súčasný dizajn. Obnovená bude pôvodná staničná budova z roku 1859 a doplnená bude o novú halu. Ľuďom sa skrátia prestupy a zlepší sa aj napojenie na okolité štvrte.
Súťaž na terminál v Liberci je len jednou z mnohých, ktoré sa v Česku v poslednom období na nové ale existujúce stanice organizovali. Niektoré z nich už prinášajú konkrétne výsledky. Príťažlivo obnovené boli stanice v Plzni a Českých Budějoviciach, na vysokej úrovni je nová stanica v Prahe – Bubnoch aj rozostavaná stanica v Smíchove, špičkou majú byť zastávky na vysokorýchlostnej trati alebo nová stanica v Brne.
Za všetkým stojí zmenený prístup Správy železnic, ktorá začala pred časom mimoriadne dbať na kvalitu nových projektov. Aj vďaka tomu začína úroveň staníc v Česku dobiehať napríklad aj zmieňované Rakúsko.
V kontexte českého vývoja je namieste pýtať sa, čo reálne bráni ŽSR v podobnom prístupe. Odpoveď je jednoduchá – nič. Jediným problémom je kultúrne, vzdelanostné a pravdepodobné aj civilizačné zaostávanie nielen tejto spoločnosti za susedmi v ostatných krajinách. Rakúšania, Poliaci alebo Česi sú popredu ani nie tak kvôli peniazom, ale preto, lebo na zodpovedných pozíciách sú oveľa kvalifikovanejší a kultivovanejší profesionáli.
Kým sa niečo podobné nestane pravidlom aj na Slovensku, cestujúca verejnosť aj zamestnanci si musia zvyknúť na rekonštrukcie, ktoré nanajvýš napravia havarijné stavy. Stanice sa tým dostanú na európsku úroveň roku 1990. O riešeniach, hodných súčasnosti, zatiaľ ani nechyrovať.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
