Simona Schreinerová 28.11.2023 15:37

Pozitívna budúcnosť dopravy v Bratislave. Odľahčenie ciest je možné, nádejou je aktívna mobilita

Bratislava má dlhodobý problém s dopravou, dáta však naznačujú, že situácia nie je taká tragická. Zlepšenie by mohlo nastať najmä v oblasti aktívnej mobility, teda využívaní nemotorových spôsobov dopravy. Predovšetkým peší pohyb a cyklodoprava by v prípade zvýšenia svojho významu mohli prispieť k odľahčeniu ulíc a zvýšeniu kvality mestského prostredia.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Lesk a bieda bratislavskej mobility v dátach

Zo strategického dokumentu Bratislava 2030 vyplýva, že hlavným problémom v rámci mobility v meste je pretrvávajúca vysoká preferencia a intenzita individuálnej automobilovej dopravy. Ďalším problémom má byť neustále sa zvyšujúci počet osobných vozidiel v Bratislave. Naproti tomu aktívna mobilita môže nielen odľahčiť cestám, ale mať aj pozitívny dopad na zdravie jednotlivcov, životné prostredie a na spoločnosť ako celok. Určité kroky k podpore týchto aktivít robí mesto a jeho Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). 

Faktom je, že bratislavské ulice boli desaťročia navrhované v oveľa väčšej miere pre autá ako pre ľudí. Kvôli priestorovým možnostiam však už nie je možné prispôsobovať kapacitu ciest objemu automobilovej dopravy, čo by to ani nebolo vhodné riešenie. Vysoké využitie individuálnej automobilovej dopravy má negatívne dopady nielen na okolie, ale aj na tých, ktorí autá využívať musia, či už z pracovných alebo osobných dôvodov.

Dokument poukazuje na smutnú štatistiku, že nadmerné využívanie áut sa týka aj krátkych vzdialeností. Vyplýva to z dát Územného generelu dopravy Hlavného Mesta SR Bratislavy. Dáta ukazujú, že až 17 % ciest do vzdialenosti dvoch kilometrov a 31 % ciest vo vzdialenosti dva až päť kilometrov sa realizuje autom. Pritom takmer všetky cesty do päť kilometrov a významná časť ciest do desať kilometrov sa dá nahradiť udržateľnou formou dopravy.

Cesty autom, bez ohľadu na účel cesty, uskutočnené na území Bratislavy boli v priemere dlhé len 6,27 kilometra. Priemerná dĺžka cesty do práce bola 6,6 kilometra. Vzdialenosti do 7,5 kilometra sú pritom považované za ideálne pre použitie bicykla. Až 41,1 % zo všetkých ciest súvisí s cestou do práce alebo z práce. Z toho najväčší podiel majú cesty autom (52,7 %), verejná doprava je využívaná s výrazne nižším podielom (34,1 %).

Využívanie individuálnej automobilovej dopravy do istej miery podporuje aj veľkorysý počet parkovacích miest v mnohých administratívnych budovách a na pracoviskách. Tie sú však navrhované v zmysle slovenských technických noriem, ktoré sú morálne zastarané.

Údaje o doprave poskytuje aj sčítanie dopravy Slovenskej správy ciest z rokov 2022, 2015 a 2010. Napríklad v úseku na Trnavskej ceste medzi Trnavským mýtom a križovatkou s Bajkalskou ulicou bola v roku 2010 napočítaná RPDI (ročná priemerná denná intenzita) celkovo 46.548 vozidiel. V roku 2015 to bolo celkovo 34.905 vozidiel, z toho 32.314 osobných áut. Najaktuálnejšie údaje hovoria o 33.402 vozidlách, z toho 30.491 osobných.

Kým v tomto úseku prišlo k poklesu, v inom bol zaznamenaný nárast. V úseku Račianskej medzi Račianskym mýtom a Pionierskou ulicou bola RPDI v roku 2010 celkovo 23.880 vozidiel, o päť rokov neskôr hodnota klesla na 17.337, z toho 16.060 bolo osobných vozidiel. Dáta z roku 2022 ukazujú celkovo 18.344 vozidiel, z toho 17.285 osobných.

Ľudia naďalej uprednostňujú pohodlie vlastného auta pred bicyklom alebo verejnou dopravou, a to aj napriek tomu, že nemusí ísť o najrýchlejší ani o najefektívnejší spôsob prepravy. Samozrejme, existuje mnoho situácií, v ktorých je použitie auta nutné, v mnohých prípadoch je však aspoň čiastočne nahraditeľné inou formou dopravy. Dáta naznačujú, že niektoré ulice sú naozaj menej vyťažené ako v minulosti, cesta k lepšie fungujúcemu mestu je ale dlhá. 

 

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Zmena návykov začína u detí

Zmena zaužívaných spôsobov správania je zložitá. U detí sa však dá udržateľnejšiemu prístupu naučiť ľahšie, MIB spolu s Magistrátom Hlavného mesta a organizáciou UNICEF preto rozbehol projekt Mesto pre deti, ktorého cieľom je upokojovanie dopravy v okolí základných škôl, podpora hier a pohybu vonku. Projekt odštartoval v roku 2022 pilotnou fázou na Základnej škole Tbiliská. Tento rok pokračoval aktivitami aj na ďalších školách.

Konkrétnym riešeniam predchádzala participácia. „Tento rok sme v 10 susedstvách zbierali informácie o tom, ako urobiť cestu do školy bezpečnejšou a príjemnejšou. Vyzbierali sme tisícky podnetov od detí, rodičov, opatrovateľov, ktoré nám lepšie pomohli pochopiť ich každodennú mobilitu a zdroje rizík. Sme veľmi radi, že mesto Bratislava sa začalo systematicky venovať tejto dôležitej téme – teda zvyšovaniu bezpečnosti pešieho pohybu," uviedla PR špecialistka MIB Michaela Pavelková.

V Bratislave totiž žijú desaťtisíce ľudí, pre ktorých je peší pohyb okolo školy každodennou rutinou. Podľa inštitútu je jednoznačnou úlohou samosprávy, aby bol tento pohyb bezpečný, príjemný a hlavne prístupný. Projekt Mesto pre deti sa presne o to snaží.  

MIB hodnotí projekt ako úspešný, napriek tomu, že zavádzanie niektorých opatrení bolo vnímané citlivejšie. „Na niektorých lokalitách zároveň na základe spolupráce so školami a rodičmi a ich spätnej väzby upravujeme pôvodné dočasné riešenia. Tento rok sa do projektu Mesto pre deti zapojilo 10 bratislavských základných škôl, na ktorých sme zrealizovali množstvo zaujímavých aktivít."

Medzi realizované opatrenia patria napríklad zavedenie školskej ulice pred ZŠ Nevädzová v spolupráci s MČ Ružinov, zavedenie taktického urbanizmu (dočasných riešení) v piatich lokalitách alebo realizácia nových priebežných chodníkov v záujme zvýšenia bezpečnosti v okolí škôl. „V rámci projektu sme zrealizovali tiež niekoľko aktivít. Jednou z nich bola séria jednodňových festivalov Ulice na hranie pred základnými školami. Dočasným uzavretím ulice pre dopravu v určitom čase vzniká príležitosť využiť uvoľnený priestor na hru, slobodný pohyb kultúrne a kreatívne aktivity či ako priestor na spoznávanie sa navzájom," priblížila Pavelková.

Cieľom projektu Ulica na hranie je tiež vytvoriť bezpečný priestor pre deti, aby sa mohli spolu voľne hrať vo svojom susedstve. Do tvorby programu MIB zapája žiačky a žiakov škôl, aktívne obyvateľky a obyvateľov bezprostredného okolia a rôzne lokálne združenia. Na jednodňových festivaloch sa dohromady zúčastnilo viac ako šesťtisíc návštevníkov a návštevníčok, pre ktorých sa MIB snažil vytvoriť pútavý program. „Súčasťou projektu Mesto pre deti bol aj Pavilón na hranie. Ide o jednoduchý a hravý objekt, ktorý rád privíta všetkých okoloidúcich. Je ľahko prenosný a tak sa hravo objaví na rôznych miestach, kde sa pohybuje veľa detí. Pavilón na hranie predstavuje hravý a podnetný priestor, ktorý vytvára kontrast ku každodennému využívaniu verejného priestranstva. Zároveň podporuje hru vonku, čo je jeden z pilierov projektu Mesto pre deti," popisuje PR špecialistka.

V roku 2023 bol Pavilón na hranie umiestnený v lokalitách pri školách, zapojených do projektu Mesto pre deti. Za štyri mesiace bol na štyroch miestach - Petržalka, Štrkovec, Námestie slobody a Lamač. Spolu MIB zrealizovali v rámci Pavilónu na hranie 22 podujatí, z toho štyri kreatívne workshopy pre deti, päť športových cyklo a skate workshopov, päť koncertov, tri čítačky pre malých aj veľkých, tri premietania animovaných filmov, jedno divadlo, knižnú burzu a knižný kvíz. 

Napokon, zrealizovaná bola aj aktivita, priamo vyzývajúca k pešej doprave. „Ďalšou aktivitou v rámci projektu bolo zavedenie tzv. pešibusu. Cieľom je motivovať deti k pešej doprave do školy. Počas pešibusu skupinu detí vedie do školy dospelý sprievod, tzv. „vodič/ka" autobusu. Autobus má zastávky na rôznych trasách, ktoré sú určené podľa bydliska detí tak, aby sa vedelo zapojiť čo najviac z nich. Tento rok sa do našej pešibusovej výzvy zapojilo 29 tried zo štyroch škôl," zhŕňa Michaela Pavelková.

 

Križovatka Mýtnej a Vazovovej. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Nielen pozitívne reakcie

Počas aktivít, súvisiacich s projektom Mesto pre deti, sa pochopiteľne vyskytli aj komplikácie. Verejnosť citlivo vníma najmä zavádzanie dopravných zmien. Tie MIB a mesto zavádzajú, vychádzajúc z dopravných prieskumov a najmä podnetov od rodičov, školy a obyvateľov, ktorí situáciu v lokalitách poznajú najlepšie. „Používame pritom dočasné, flexibilné a rýchle riešenia, ktoré spoločne voláme taktický urbanizmus. Teda zmeníme napríklad geometriu križovatky dopravným značením, aby vozidlá prechádzali pomalšie kritickým miestom, kde sa pohybujú deti a nový peší priestor ochránime kvetináčmi a stĺpikmi. Cieľom týchto opatrení je hlavne otestovať nové usporiadanie dopravného priestoru, ktoré zvýši bezpečnosť," tvrdí PR špecialistka MIB.  

Jeden z najznámejších príkladov pribudol v centre mesta na križovatke Mýtnej a Vazovovej. „Napríklad na Vazovovej ulici, ktorou každodenne chodí vyše 1.000 detí, bolo cieľom znížiť rýchlosť vozidiel z Mýtnej ulice a doplniť priechody pre chodcov v miestach, kde peší dnes reálne prechádzajú. Tie odpovedajú požiadavkám, vyplývajúcim z prirodzenej trajektórie chodcov v tomto území." Zmenou geometrie križovatky sa zúžili a zlúčili jazdné pruhy a efektívne tak spomalili vozidlá, ktoré dnes vchádzajú do ostrejšej zákruty.

Viaceré deti a aj ich rodičia v dotazníkoch upozorňovali na vysokú rýchlosť vozidiel, ktoré často prechádzajú cez svetelne riadený priechod na červenú. „Tým vznikali mimoriadne nebezpečné situácie. Vodiči a vodičky áut, ktoré majú teraz nižšiu rýchlosť v križovatke, sú pozornejší k svetelnej križovatke pred školou, kde dovtedy rýchlo jazdili autá aj cez zelenú pre chodcov. Deti to identifikovali ako problém, a preto sa báli chodiť aj cez zelenú na semafore," dodáva MIB. Zmenou geometrie križovatky zároveň vznikol nový peší priestor, ktorý má len dočasný charakter a aktuálne v spolupráci so školou a miestnou komunitou pripravuje inštitút vylepšenia. Tento priestor bude do budúcna upravený trvalým stavebným riešením. 

Druhá úprava sa zrealizovala v susedstve ZŠ Mudroňova. „V prípade dopravného režimu pred ZŠ Mudroňova ide stále len o dočasný pilotný režim. Ten predchádza trvalému riešeniu a predstavuje rýchle a lacné úpravy v testovacom režime. Keď sa ujmú, premenia sa na trvalé stavebné riešenie," oznamuje Pavelková. V najbližšom období ho bude MIB pripravovať v spolupráci s MČ Staré Mesto aj na základe skúseností z pilotnej fázy, ako aj v spolupráci so školou a rodičmi. 

Realizácia projektu Mesto pre deti bude každopádne pokračovať aj budúcnosti. „Metropolitný inštitút Bratislavy plánuje pokračovať v realizácii projektu Mesto pre deti. Aktuálne vznikajú Školské plány mobility pre školy, zapojené do projektu. Vychádzajú z participácie, ktorej súčasťou boli aj rozhovory s rodičmi detí a obyvateľstvom i otestovaných riešení reagujúcich na problematické body v okolí školy. Ich odstránením zvýšime bezpečnosť detí i nás všetkých. Na pripomienkovaní týchto plánov sa budú podieľať aj mestské časti," uzavrel MIB.

Zároveň čoskoro plánuje nadviazať nové spolupráce s ďalšími školami a mestskými časťami, čo je dobrá správa nielen pre aktívnu mobilitu detí a rodičov, ale najmä pre zvyšovanie bezpečnosti detí. Napokon by mohlo prísť aj k tomu, že vodiči budú nielen v okolí škôl obozretnejší a predovšetkým ohľaduplnejší.

 

Modernizácia Vajnorskej radiály. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Zlepšiť sa musí aj verejná doprava

Aj keď situácia v doprave nie je ideálna, postupne sa podnikajú kroky ku zlepšeniu verejnej dopravy a cyklodopravy. V poslednom období bola spustená modernizácia Vajnorskej radiály, pokračuje výstavba trate v Petržalke a začala aj výstavba prvého TIOPu vo Vrakuni. Bratislavská flotila električiek, trolejbusov a autobusov sa rozširuje a modernizuje. Mesto taktiež spustilo prvé záchytné parkoviská a na sídliskách sa pripravuje realizácia rezidentských parkovacích domov, ktoré prinesú nové kapacity, nahrádzajúce "straty" v dôsledku regulácie parkovania či zrušenia parkovania na chodníkoch. 

Opomenúť nemožno ani cyklopruhy na nábreží. V prípade rozvoja cyklistickej infraštruktúry často platí, že ľudia prídu, keď je projekt dokončený. Cyklopruhy na Rázusovom a Vajanského nábreží sa minimálne v lepšom počasí začali ukazovať ako potvrdenie tohto pravidla, a to aj napriek tomu, že im chýba ucelenejšie napojenie na zvyšok siete. Toto je však v príprave. Z nových cyklotrás možno spomenúť úseky na Mlynských nivách, ochranné pruhy na Ul. 29. augusta a pripravované zlepšenia na Račianskej alebo Radlinského. 

Určité aktivity vyvíja aj Bratislavský samosprávny kraj, ktorý sa usiluje o zjednodušenie a zrýchlenie dopravy nielen v rámci mesta, ale aj medzi Bratislavou a prímestskými obcami. Vo viacerých mestách a obciach sa už postavili prestupné terminály v susedstve železničných staníc, postupne sa rozširujú cyklotrasy a začala sa aj výstavba obchvatu obcí Malokarpatska. 

Individuálna automobilová doprava v miere, v akej sa využíva v Bratislave, je záťažou a faktorom, znižujúcim celkovú kvalitu života. Našťastie, každým rokom má verejnosť k dispozícii čoraz lepšiu alternatívu. Po desaťročiach podpory automobilizmu prichádzajú teraz zlepšenia aj v oblasti pešej, cyklistickej a verejnej hromadnej dopravy. Tradičné argumenty, týkajúce sa zlého spojenia, starých vozidiel MHD a dlhého čakania na prestup, sa taktiež stávajú minulosťou. 

Slovenská metropola sa postupne prepracováva k dobrej a konkurencieschopnej úrovni možnosti aktívnej aj alternatívnej mobility. Ide o cestu k bezpečnejšiemu, čistejšiemu a príjemnejšiemu miestu pre život. 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.