Andrej Sárközi 29.01.2023 19:00

Spása pre bratislavské zázemie? Obchvat obcí Malokarpatska sa bude rozširovať

Obchvat obcí Malokarpatska má v budúcnosti vytlačiť tranzitnú dopravu z centier obcí a miest, vrátane Pezinka alebo Modry. Jeho prvá etapa bola dokončená na jeseň roku 2022. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) teraz pripravuje ďalšie etapy tohto dôležitého dopravného projektu, ktorý nepochybne napomôže aj stavebnému rozvoju, ktorým prechádza okolie Bratislavy.

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Upokojenie dopravy v mestách a obciach, menej kolón, ako aj priaznivejšie životné prostredie. To všetko má priniesť výstavba obchvatu obcí regiónu Malokarpatska. Dokončenú prvú fázu odovzdal Bratislavský samosprávny kraj motoristom v októbri minulého roka. V príprave sú už ďalšie etapy, a to konkrétne obchvat Svätého Jura, Pezinka, Viničného, Modry a Dubovej. Samosprávny kraj už spustil proces posudzovania stavby na životné prostredie (EIA). V druhej etape má vzniknúť spojka medzi novou cestou pri Čiernej vode a Grinavou. 

„Cesta II/502, ktorá vedie cez Svätý Jur, Pezinok a Modru, patrí dlhodobo k najvyťaženejším regionálnym cestám v kraji aj v rámci Slovenskej republiky. Denná intenzita dosahuje až 25.000 áut, čo má negatívny dopad na kvalitu života obyvateľov miest a obcí, ako aj na ich ďalší rozvoj v dôsledku vysokej produkcie emisií, prachu a hluku. Preto sme v spolupráci s primátormi a starostami pripravili trasovanie obchvatu Malokarpatska, ktorý presmeruje tranzitnú dopravu mimo intravilánov obcí,“ uviedol Juraj Droba, predseda BSK.

Cesta II/502 prepája významné regionálne centrá a sídelné celky pozdĺž Podhorského pásu. Je spojnicou hospodársko-rekreačnej oblasti západného Slovenska na východnom úpätí Malých Karpát s Bratislavou. Začína sa napojením na cestu II/572 v križovatke Račianske mýto v Bratislave, prechádza cez Svätý Jur, Pezinok, Modru, Kráľovú, Častú a končí napojením sa na cestu II/499 vo Vrbovom. Cesta II/502 je vybudovaná ako štvorprúdová v úseku medzi Bratislavou a miestnou časťou Grinava v Pezinku. S ňou súvisiaca cesta II/503 je jediná tangenciálna komunikácia naprieč celým krajom, ktorá prekračuje horský masív Malých Karpát.

„Súčasný stav možno klasifikovať ako výrazne neuspokojivý, pričom obzvlášť neuspokojivý je cestný prieťah intravilánom miest Svätý Jur, Pezinok a Modra,“ konkretizuje Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK. Dôvodov je viacero. Cesta má nepriaznivé smerové a výškové pomery, na trase sa nachádzajú bodové závady, ako sú napríklad zúžené profily. Problematická je aj priama obsluha priľahlých objektov, či veľký počet priechodov pre peších v intraviláne miest Svätý Jur a Pezinok. „Tie výrazne znižujú kapacitu a tak často vznikajú kongescie, čo má negatívny vplyv na bezpečnosť dopravy a komfort jazdy. Zároveň vysoký počet automobilov v intraviláne znižuje bezpečnosť chodcov a cyklistov. Veľkým problémom je aj tranzitná doprava. Ťažké kamióny jazdia priamo cez pamiatkovú zónu Svätého Jura a centra Modry, pričom neexistuje žiadna použiteľná alternatíva," vysvetľuje BSK.

Účelom štúdie, ktorú župa predložila do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, je technicky, dopravne, ekonomicky a environmentálne vyhodnotiť varianty a vybrať najvhodnejšie riešenie úsekov na ceste II/502, a to konkrétne Pezinok (obchvat), Pezinok - Modra a preložka cesty II/503 Viničné (obchvat).

Cieľom projektu je rovnako zabezpečiť rýchle a bezpečné dopravné prepojenie Bratislavy s mestami Pezinok a Modra, ako aj do rekreačnej oblasti západného Slovenska na východnom úpätí Malých Karpát. Zámerom je rovnako odkloniť tranzitnú dopravu mimo intravilány miest a obcí, čím dôjde k odľahčeniu existujúcej cesty II/502, k zlepšeniu životného prostredia a k zmierneniu negatívnych dopadov z automobilovej dopravy na obyvateľov žijúcich v bezprostrednej blízkosti cesty II/502.

Čo sa týka bratislavskej časti cesty II/502 (medzi Račianskym mýtom a križovatkou s diaľnicou D4), aj v tomto prípade ide o jednu z najviac zaťažených ciest. Už dlhšie sa preto uvažuje o tzv. obchvate Račianskej, tvoreným novou cestou v trase Rybničná - Na pántoch - Pri Šajbách - Račianska, príp. medzi Pionierskou a ŽST Vinohrady (čo by neskôr umožňovalo napojenie na Severnú tangentu). Nanešťastie, v tomto smere Bratislavský kraj aktivitu nevyvíja. „Áno, má to logiku, a BSK podporuje tento zámer," konštatuje Lucia Forman, hovorkyňa BSK. „Je to však v kompetencii Hlavného mesta Bratislava, teda Magistrátu. BSK nemá na území mesta ani jeden meter cesty." S Magistrátom na túto tému komunikujeme. 

 

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Bratislavský samosprávny kraj len nedávno schválil rozpočet, s ktorým bude hospodáriť v roku 2023. Ide o takmer 276 miliónov eur. „Aj napriek významnému tlaku na zdroje, s ktorými bude župa v roku 2023 hospodáriť, zapríčinenému predovšetkým energetickou krízou, vysokou infláciou, cenami energií či tzv. prorodinným balíčkom sa rozvoj kraja nemôže zastaviť a ani to nedopustím," priblížil Juraj Droba. Najväčšia časť finančných prostriedkov, 100 miliónov eur, bude smerovať do vzdelávania, do oblasti sociálnych služieb pôjde 45 miliónov eur, na cesty II. a III. triedy 38 miliónov eur, na prímestskú dopravu 26 miliónov eur a na kultúru 14 milióny eur.

V rámci rozvoja investuje BSK do veľkoplošných revitalizácií ciest II. a III. triedy formou recyklácie za studena až 30 miliónov. „Takto zrekonštruovaných bude 42 km ciest v okresoch Malacky, Pezinok a Senec. Pôjde napríklad o najväčšie úseky ako Kuchyňa – Rohožník, Pernek – Kuchyňa, Blatné – Šenkvice, Budmerice – Báhoň, či Most pri BA – Tomášov r. Rovnako plánuje BSK zrekonštruovať šesť župných mostov,” uvádza župa. 

Na investície do vzdelávania je vyčlenených 18 miliónov eur, v oblasti kultúry bude župa pokračovať v záchrane historických a kultúrnych pamiatok a investuje tu 8,5 milióna eur (Divadlo Aréna, Bratislavské bábkové divadlo). Na oblasť životného prostredia je alokovaných 7 miliónov a na investície pre sociálne služby je v rozpočte na rok 2023 vyčlenených 6 miliónov eur. Sumu 1,5 milióna plánuje župa investovať do cyklodopravy. 

Cesty v Bratislavskom kraji patria k najvyťaženejším na celom Slovensku. Aj preto je budovanie dopravnej infraštruktúry pre Bratislavu aj samosprávny kraj mimoriadne dôležitou úlohou. Vznik obchvatu Malokarpatska môže napomôcť k zlepšeniu stiuácie vnútri malokarpatských miest a obcí. Odbremení ich od tranzitu a na nejakú dobu bude určite aj šetriť čas pre vodičov. Ako to už býva, rozvoj dopravnej infraštruktúry zároveň prispieva k zvysovaniu dopytu po cestnej doprave (k tzv. dopravnej indukcii) a taktiež zjednoduší mobilitu v metropolitnej oblasti. Ruka v ruke so zlepšením dopravy tak musia prísť aj opatrenia, aby dôsledkom nebola masívnejšia suburbanizácia - a tým aj negácia účelu samotného obchvatu. 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.