Author photoAndrej Sárközi 23.09.2022 17:56

Doprava v zázemí Bratislavy sa zlepší. Dokončili prvú časť dôležitého obchvatu

Už na jeseň budú môcť motoristi využívať spojnicu diaľničnej križovatky Triblavina s cestou medzi Čiernou Vodou a Chorvátskym Grobom. Ide o prvú etapu tzv. Obchvatu obcí Malokarpatska, ktorá má v budúcnosti vytlačiť tranzitnú dopravu z centier obcí a miest, vrátane Pezinka alebo Modry. Jej realizácia však nepochybne napomôže aj stavebnému rozvoju, ktorým prechádza okolie Bratislavy.

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Na komunikáciu, ktorej výstavba začala v septembri 2021, bola v posledných dňoch položená posledná obrusná vrstva asfaltobetónu a namaľované čiary. Cesta je tak oficiálne dokončená. Do prevádzky má byť nasadená v októbri. Projekt výstavby prvej etapy obchvatu obcí Malokarpatska má dĺžku 1,7 kilometra a je financovaný z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), ktorý zastrešuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI).

Nový obchvat prinesie zlepšenie dopravnej situácie, časovú úsporu pre vodičov, ale najmä odbremenenie obcí Chorvátsky Grob, Slovenský Grob a Vajnory od tranzitnej dopravy. „To, čo roky nešlo, sa nám podarilo vďaka konštruktívnej spolupráci s primátormi a starostami v území,” hovorí župan Juraj Droba. 

Podľa slov predsedu Bratislavského samosprávneho kraja sa touto etapou výstavba nekončí. Pripravená je už technická štúdia trasovania obchvatu od Svätého Jura, cez Pezinok, Modru až po Dubovú. „Na úsek zo Slovenského Grobu po Grinavu máme spracovanú dokumentáciu pre územné rozhodnutie,“ doplnil Droba. 

Dokončený obchvat má pomôcť vyriešiť kritickú dopravnú situáciu v mikroregióne. Ako už v minulosti vyhlásil predseda BSK, denná intenzita najvyťaženejších úsekov dosahuje okolo 25-tisíc áut. Cesty v Bratislavskom kraji tak patria k najvyťaženejším na celom Slovensku – po úzkych regionálnych cestách prúdi porovnateľný počet áut ako na diaľnici D1 na východnom Slovensku. Tento fakt má výrazný negatívny dopad na kvalitu života obyvateľov dotknutých miest a obcí. Výstavba prvej etapy pre nich ešte nie je úplným riešením, je ale začiatkom procesu zlepšenia súčasného stavu. 

Galéria

  • Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj
  • Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj
  • Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj
  • Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj
  • Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj
  • Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj
  • Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Kraj tak pripravuje ďalšie etapy výstavby obchvatu. V druhej etape sa počíta s napojením na zmieňovanú miestnu časť Pezinka – Grinavu. Úsek, týkajúci sa mesta Pezinok, začne posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) do konca tohto roka. Najneskorší termín výstavby tejto časti obchvatu je rok 2030, celý proces má ale záležať od náročnosti majetkovoprávneho vysporiadania a finančných nákladov na realizáciu. Tie sú odhadované vo výške 90 až 100 miliónov eur. 

Tretia etapa – finálna - počíta s úsekom až po Dubovú. Ide nepochybne o pomerne objemné penzum stavebných prác, čo si vyžiada ďalšie dlhé roky. Kompletný obchvat tak bude realitou azda v priebehu 30-tych rokov tohto storočia. Po jeho dokončení bude možné utlmiť dopravu v centrách historických mestečiek, ktoré sú dnes mimoriadne zaťažené. Obzvlášť to platí v prípade Modry, ktorej centrálne námestie je výrazne narušené dopravou.

Bratislavský samosprávny kraj plánuje v každom prípade podporovať aj iné druhy dopravy. „Budúcnosť dopravy v Bratislavskom kraji musí byť postavená na koľajach,“ vyjadril sa nedávno J. Droba. „Na to, aby sme presvedčili čo najviac motoristov presadnúť na prostriedky mestskej hromadnej dopravy, potrebujeme komfortné dopravné prostriedky, nadväzujúce spoje, ako aj kultúrne prostredie v rámci staníc.“ Preto kraj podporuje rozvoj železničných tratí a revitalizáciu existujúcej infraštruktúry. 

V tomto smere by mohlo byť dobrou správou, že Železnice Slovenskej republiky pred niekoľkými týždňami pristúpili k hľadaniu zhotoviteľa pre štúdiu uskutočniteľnosti pre novú trať medzi Vajnorami a Pezinkom. Obslúžiť by pritom mala Čiernu Vodu, ktorá je najväčšou predmestskou štvrťou na Slovensku a naďalej rastie. Čoraz konkrétnejšiu podobu navyše získavajú plány, podľa ktorých by mohla získať desaťtisíce nových obyvateľov. Bez železničnej infraštruktúry je takýto vývoj nemysliteľný. 

Ďalším dôležitým krokom je integrácia dopravy v kraji a vytváranie možností pre aktívnejšie využívanie verejnej dopravy, ktorá bude atraktívnejšia ako individuálne automobily. Nástrojom k tomu je rozvoj P+R parkovísk v obciach v dotyku so železničnými stanicami, ktorý ale musí ísť ruka v ruke s rozvojom obdobných parkovísk na okraji Bratislavy. V tomto smere je vývoj zatiaľ pomalší. Prvé záchytné parkoviská boli otvorené v priebehu tohto roka, ich stav je však v tejto chvíli zlý, chýbajú jednoduchšie prestupy a ich kapacita je nedostatočná. 

Ide o veľkú úlohu pre Bratislavu aj Bratislavský samosprávny kraj. Rozvoj predmestí neustáva a je celkom možné, že sa bude rokmi skôr zrýchľovať (k čomu rozvoj cestnej infraštruktúry napomáha). To bude zákonite viesť k zvyšovaniu dopravnej záťaže. Veľmi skoro by to mohlo ohroziť využiteľnosť investícií do dopravnej infraštruktúry - vrátane diaľnice D4, rýchlostnej cesty R7 aj aktuálne dokončenej prvej etapy Obchvatu obcí Malokarpatska. Vznik týchto projektov je len jedným z veľkého množstva dielikov, ktoré spolu tvoria fungujúci dopravný systém v metropole aj metropolitnom území. 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Najčítanejšie

Zo Slovenska

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube