Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoJuraj Pokorný 18.06.2022 19:25

Obchvat Chorvátskeho Grobu napreduje, odľahčí aj Vajnory

Masívne pribúdajúci obyvatelia satelitných rezidenčných zón za východným okrajom Bratislavy zažívajú každý pracovný deň na vlastnej koži ranné aj popoludňajšie zápchy. Túto záťaž musia znášať kvôli tranzitu aj Vajnorčania. Pomôcť im má Obchvat obcí Malokarpatska, a to už jeho prvá časť medzi diaľnicou D1 a Chorvátskym Grobom.

Article Big

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) intenzívne pokračuje vo výstavbe komunikácie, ktorá Chorvátsky Grob aj jeho časť Čierna Voda obíde. Ide o jeden z jeho najväčších dopravných projektov, patriaci pod rozsiahlejší projekt Obchvat obcí Malokarpatska.

Zatiaľ čo práce v prvých mesiacoch tohto roka riešili úpravu podložia a konštrukčných vrstiev vozovky, prekládku inžinierskych sietí, dve premostenia ponad Dávidov kanál a Mlynský potok (najzložitejšia, teraz už ukončená časť projektu) a novú okružnú križovatku na ceste III/1059, momentálne je v plnom prúde výstavba cesty, ktorá obíde Chorvátsky Grob. Podľa najnovších správ sa aktuálne vykonávajú aj zemné práce v okolí budúcej okružnej križovatky na ceste medzi Chorvátskym Grobom a Čiernou Vodou.

Predstavitelia BSK aj dotknutých samospráv považujú obchvat za najlepšie riešenie napätej dopravnej situácie, ktoré bude mať zásadný dosah nielen na zníženie emisií CO2, ale tiež na skvalitnenie prepojenia celého územia so susedným Trnavským krajom. Zároveň dlhodobo poukazujú na preukázaný fakt, že intenzita dopravy v najvyťaženejších úsekoch dosahuje takmer 23.500 áut denne, čo je porovnateľné s diaľnicou D1 v Žilinskom, Prešovskom alebo Košickom kraji.

Predseda BSK Juraj Droba už predtým pripomenul, že Bratislavský kraj je dopravným uzlom, ktorý dnes čelí nesmiernemu náporu tranzitnej dopravy s nekonečnými kolónami. „Najväčšou intenzitou dopravy v intraviláne trpia mestá a obce v regióne Malokarpatska, predovšetkým v úseku Chorvátsky Grob, Pezinok a Modra. Preto sme sa rozhodli budovať cestný obchvat práve tu,“ zdôraznil Droba.

Neúnosnú situáciu kritizujú aj samosprávy a najmä obyvatelia obidvoch okresných miest i Chorvátskeho a Slovenského Grobu, ktoré označujú výstavbu Obchvatu obcí Malokarpatska za doslova otázku prežitia. Čo sa však týka jeho samotného trasovania, tam až taká dokonalá zhoda nevládne. Najmä zástupcovia OZ Malý Raj – živelne expandujúcej, urbanisticky i architektonicky nesúrodej rezidenčnej kolónie – sa už dávnejšie postavili proti akémukoľvek prejazdu vozidiel cez túto zónu. Štefan Gašparovič, starosta Slovenského Grobu, poslanec zastupiteľstva BSK a predseda Združenia miest a obcí Malokarpatského regiónu, preto navrhol nové trasovanie obchvatu s revidovanou projektovou dokumentáciou.

Odbremenením obidvoch obcí od tranzitnej dopravy sa výrazne uľaví aj intravilánu mestskej časti Vajnory, cez ktorý pokračuje cesta III/1082. Z roka na rok silnejúca intenzita dopravy by totiž mohla stlačiť priepustnosť komunikácie na minimum, no súčasne aj negatívne zasiahuje do zdravia a kvality života obyvateľov celej lokality.

Práce na obchvate Chorvátskeho Grobu odštartoval BSK v septembri 2021 a dokončiť by ich mal v októbri tohto roka. Karty s termínmi ešte môžu zamiešať zvyšky ľudského osídlenia z neskorej doby kamennej, časovo lokalizované do obdobia približne 3000 rokov pred naším letopočtom. Podľa informácie starostky Chorvátskeho Grobu Vladimíry Vydrovej na sociálnej sieti sa nálezy našli počas výstavby privádzača z diaľnice D1 pri výjazde zo starej časti obce k miestnej časti Čierna Voda. BSK však deklaruje, že ani prebiehajúci archeologický prieskum harmonogram stavebných prác neohrozí a plánovaný jesenný termín otvorenia obchvatu bude dodržaný.

Výstavba prvej etapy je financovaná z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), ktorý zastrešuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Konečná vízia Obchvatu obcí Malokarpatska je podstatne rozsiahlejšia. Zavŕši ju až odovzdanie veľkého obchvatu Pezinka a Modry, kadiaľ prechádza frekventovaná cesta II/502. V druhej etape sa počíta s napojením na miestnu časť Pezinka – Grinavu a v tretej, finálnej, s úsekom až po Dubovú. Ide o celkom objemné penzum stavebných prác, ktorého naplnenie si vyžiada minimálne celú dekádu. V súčasnosti prebieha spracovanie technickej štúdie trasovania v úseku Svätý Jur – Pezinok – Modra – Dubová.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Galéria

  • Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj
  • Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj
  • Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj
  • Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Súvisiace články

Bratislava obrastá predmestiami, ich rozvoj sa bude zrýchľovať

12.05.2022 13:22:02 Adrian Gubčo

Slovenská metropola má problém s dostupnosťou bývania, kedy v meste pribúda príliš málo bytov oproti dopytu. Keďže ale platia prirodzené ekonomické zákony, na dopyt sa reaguje rozvojom ponuky inde, v tomto prípade na predmestiach. Vďaka nedávnym investíciám do dopravnej infraštruktúry sa navyše zvyšuje ich dostupnosť aj atraktivita. Bratislava tak bude čoskoro v ešte väčšej miere obrastená predmestiami.

Čítať viac

Park City na predmestí Bratislavy získava konkrétne kontúry

05.03.2021 13:27:00 Adrian Gubčo

Keď píšem o zdražovaní cien bytov v Bratislave v dôsledku obmedzenej výstavby, mnohokrát hovorím o tom, že tento dopyt sa prejaví rastom predmestí. V okolí Bratislavy ročne pribudnú veľké počty bytov a domov, väčšinou v relatívne malých projektoch. Medzi nimi sú však aj skutočné megazámery – najmä projekt Park City, ktorý teraz odhalil svoju prvú časť.

Čítať viac

Spúšťa sa ďalšia časť diaľnice D4, prepojená bude Rača s rakúskou hranicou

12.11.2021 14:42:20 Adrian Gubčo

V priebehu dnešného popoludnia bude oficiálne otvorený ďalší úsek diaľnice D4. S výnimkou neslávne známej križovatky D4 a diaľnicou D1 je tak už v podstate dokončená celá prvá etapa budovania tzv. Nultého obchvatu Bratislavy. Okrem križovatky ešte ostáva v rámci projektu D4R7 dobudovať, resp. otvoriť prepojenie Prístavnej ulice s rýchlostnou cestou R7.

Čítať viac