Adrian Gubčo 15.11.2021 13:15

Petržalka nechala hlasovať verejnosť o návrhu parkovacieho domu, najviac občanov bolo proti

V mestskej časti Petržalka, v lokalite okolo Vavilovovej, prípadne Jungmannovej ulice, sa plánoval parkovací dom. Komerčný projekt mal odpovedať na veľký dopyt po parkovaní v lokalite bez toho, aby bola ďalej zaberaná zeleň či verejný priestor. S ohľadom na výhrady v minulosti nechala Petržalka o budúcnosti projektu hlasovať miestnych. Najväčšia skupina občanov zámer odmietla.

Verejnosť odmietla výstavbu parkovacieho domu v Petržalke - vrátane náhradného zámeru na Jungmannovej. Zdroj: Mestská časť Bratislava - Petržalka

Príbeh parkovacieho domu, ktorý sa mala pôvodne nachádzať na mieste súčasného parkoviska na Vavilovovej ulici, sa začal písať už v roku 2014. Spoločnosť V-arms na pozemku vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy naplánovala päťpodlažný objekt, ktorý mal obsahovať 257 parkovacích státí, z ktorých malo byť voľne prístupných 50. Opierala sa pritom o petíciu miestnych obyvateľov, ktorí požadovali riešenie zlej situácie s parkovaním. Podpísaná bola asi osemsto občanmi.

Petržalka aj Hlavné mesto žiadali určité úpravy, po ktorých sa zmenila podlažnosť (na štyri podlažia) a pomer parkovania. 72 miest malo byť voľne prístupných, 171 miest malo byť riešených vo forme uzatvárateľných boxov. Strecha objektu by bola zelená, prístup do parkovacieho domu by sa zhodoval so súčasným vstupom na parkovisko. V tomto smere sa začal aj povoľovací proces – záväzné stanovisko na projekt bolo vydané v roku 2017 (mesto na pozemky uvalilo vecné bremeno v prospech investora), v roku 2018 dostal zámer aj územné rozhodnutie. Zostávalo ešte vydanie súhlasu s odstránením betónovej plochy, kde sa dnes parkovisko nachádza.

Investor nakoniec tento súhlas získal na začiatku tohto roka. Mestské zastupiteľstvo vtedy odobrilo plán na odstránenie betónovej plochy výmenou za parkovacie miesta (22) v budúcom parkovacom dome. V-arms bolo navyše zaviazané zriadiť náhradné parkovacie miest počas trvania výstavby objektu, a to v plnom počte (67). Firma očakávala, že po tomto kroku získa všetky zostávajúce stavebné povolenia a môže spustiť výstavbu. Situácia sa však zauzlila.

Proti plánom V-arms sa totiž v duchu petržalských tradícií objavil odpor. Časť lokálnej verejnosti nie je stotožnená s projektom, ktorého povoľovací proces bol údajne pochybný. Nepozdáva sa jej, že by bol počas približne ročnej výstavby narušený prístup do vnútrobloku za obytnými domami, teda aj k niektorým službám. Objekt by bol blízko z existujúcim domom a zhoršiť by sa mala aj doprava. Najväčšie výhrady však majú k tomu, že by za parkovanie museli platiť súkromníkovi, na rozdiel od parkovania zadarmo dnes. Organizátori boja proti parkovaciemu domu sa o projekte údajne dozvedeli až na konci roka 2020.

Mestská časť na výhrady obyvateľov reagovala a rozhodla sa postupovať netradične – zorganizovala online hlasovanie, do ktorého prizvala dospelých obyvateľov okolia. Rezidenti mali na výber z niekoľkých možností, kde by mal parkovací dom vzniknúť. Okrem pôvodnej lokality, kde už bol projekt takmer úplne vypovoľovaný, navrhla Petržalka umiestniť parkovacie domy aj v dvoch lokalitách na Jungmannovej ulici, teda na druhej strane najbližšieho bytového domu. Zvoliť chcela jednoduchú konštrukciu, akú plánuje využiť pri svojich parkovacích domoch Magistrát. Poslednou možnosťou bolo úplné odmietnutie zámeru. Počet oslovených občanov bol 2.428.

Hlasovanie prebehlo na začiatku novembra a podľa starostu mestskej časti Petržalka Jána Hrčku bolo úspešné. Hlasovalo 631 ľudí, teda podľa Petržalky necelá tretina oslovených (25,67% je skôr štvrtina, ale tretina znie lepšie). Najviac, 302 občanov, si vybralo možnosť, že sa v lokalite nevybuduje žiaden parkovací dom. Za alternatívy na Jungmannovej hlasovalo 139, resp. 143, najmenej ľudí (47) súhlasilo s pôvodnou verziou. „Ako sme avizovali vopred, naša mestská časť Bratislava-Petržalka sa bude riadiť týmto výsledkom a v ďalších rokovaniach s investorom či magistrátom budeme presadzovať väčšinové rozhodnutie našich obyvateľov,” zhodnotil Ján Hrčka.

Mestská časť však nezabudla dodať, že možnosti samosprávy sú obmedzené a viazané legislatívou. Ďalšie kroky sú v rukách Magistrátu a investora, pričom Petržalka upozorňuje, že investor môže ísť do súdneho sporu. Nakoniec, zástupca V-arms to aj sám naznačil. Ako upozornil vo svojom stanovisku pre denník Nový čas, pokiaľ sa mu nepodarí dohodnúť s mestskou časťou či miestnou komunitou, podá trestné oznámenie.

 

Pôvodný projekt na Vavilovovej. Zdroj: V-arms

 

V tejto chvíli sa tak zdá, že sa definitívne riešenie opäť odsúva, hoci sa zámer pomerne jednoduchej stavby rieši už približne sedem rokov. Keďže má parkovací dom na Vavilovovej vydané a právoplatné kľúčové povolenia, je stopka v tejto chvíli zvláštna. Ak investor skutočne pôjde do sporu, s najväčšou pravdepodobnosťou ho vyhrá. Pri rýchlosti konania slovenských súdov bude ale konanie trvať ďalšie roky. Situácia s parkovaním v lokalite bude aj naďalej zlá. Zásadné zlepšenie v dôsledku zavedenia parkovacej politiky je otázne.

Výsledky hlasovania nie sú až takým prekvapením. Petržalka je špecifická tým, že veľká časť jej obyvateľov odmieta takmer akékoľvek výraznejšie zmeny na území mestskej časti, aj napriek tomu, že by priniesli zlepšenie prostredia a života na sídlisku. Petície sa tu spisujú takmer proti úplne všetkému. Vrcholom bol boj proti Urbanistickej štúdii Centrálna rozvojová os, v rámci ktorej sa navrhovalo výrazné rozšírenie zelených plôch v okolí Chorvátskeho ramena a regulácia zástavby oproti dnešnému zneniu Územného plánu. Verejnosti, podporenej populistickými politikmi, sa to však nepozdávalo, keďže žiadali vylúčiť akúkoľvek komerčnú zástavbu.

K podobnému populizmu pristúpila mestská časť aj v tomto prípade. Zorganizovať online hlasovanie k existencii či neexistencii projektu je nezmyslom prvej kategórie, za ktorý teraz pravdepodobne ponesie dôsledky celá Petržalka a jej obyvatelia. Online hlasovanie nie je žiadnym progresívnym spôsobom participácie. Pokiaľ už mala verejnosť hlasovať, mohla napríklad pripomienkovať, či má byť fasáda parkovacieho domu z ťahokovu alebo z drevených lamiel, či má byť na streche terasa na slnenie alebo komunitné záhradky, alebo či majú byť na prízemí aj nejaké prevádzky za určitú protihodnotu. Určite sa ale nemalo rozhodovať o celom projekte.

Pokiaľ si niekto takto predstavuje participáciu, je na omyle. Moderná participácia sa nikdy nerealizuje takýmto spôsobom, keďže hrozí manipulácia výsledkov tými, ktorí sú zorganizovanejší a hlasnejší. A to sa v tomto prípade pravdepodobne aj stalo. Akú-takú relevanciu by hlasovanie malo, keby sa ho zúčastnila oveľa väčšia časť obyvateľov, ideálne sa blížiaca k 100%, a ktorá by bola informovaná po oveľa masívnejšej kampani. Je celkom možné, že mnohí občania, ktorí boli ambivalentní a v princípe zámer aj podporovali, sa hlasovania nezúčastnili.

Keďže to však Petržalka napriek hnevu viacerých racionálnejších rezidentov takto nevníma, hlasovania bude organizovať aj naďalej. „Aj keď by nás určite viac potešil vyšší záujem, naše nové technické riešenie online hlasovania určite budeme využívať aj pri ďalších sporoch či otázkach o veciach verejných v Petržalke,” hovorí J. Hrčka. Tento prístup považujem za alibistický. Petržalka sa rozhodla pre jednoduchšie riešenie namiesto komplexných a časovo a organizačne náročnejších participatívnych procesov a konzultácií, ktoré ale prinášajú oveľa hodnotnejšie výsledky.

Chcel by som povedať, že všetko zlé je na niečo dobré. Rád by som napísal, že dopady tohto rozhodnutia (negatívne aj pozitívne) aspoň budú poučením, že v demokracii prináša vstupovanie do verejného priestoru dôsledky a osobnú zodpovednosť. Keďže však online hlasovanie zotrelo aj tento osobný aspekt participácie, je celkom možné, že poučenie – pre verejnosť a väčšinu zastupiteľov – to neprinesie žiadne.

 

Občania nepodporili ani menší z navrhovaných alternatívnych projektov. Zdroj: Mestská časť Bratislava - Petržalka

 

Na druhej strane je to aspoň varovaním. Parkovanie považuje mnoho obyvateľov Bratislavy za jeden z najväčších problémov mesta. Magistrát ho chce riešiť plošným zavedením parkovacej politiky, ktorej hlavným cieľom je začať postupne tlačiť na znižovanie počtu osobných automobilov v meste a počet jázd osobnými automobilmi, víziou je aj taká regulácia parkovania, ktorá autá vytlačí z verejného priestoru na parkoviská, do garáží a do parkovacích domov. Verejné parkovacie domy však dnes chýbajú.

Hlavné mesto predstavilo osem projektov plánovaných parkovacích domov, ktoré by za pomoci jednoduchých konštrukcií minimálne zdvojnásobili kapacity existujúcich parkovísk. Objekty by boli relatívne nízke, obrastené zeleňou, disponovali by zelenými strechami a boli aj modulárne. Dosiaľ odhalené zámery sú umiestnené vo viacerých mestských častiach a Hlavné mesto sa ich snaží konzultovať s lokálnou verejnosťou aj zastupiteľmi. Nejde síce o komplexnú participáciu, nejde ale ani o strkanie hlavy do piesku.

Napriek tomu sa bude musieť vyrovnať s odporom. Hoci ľudia chcú parkovať, podľa mnohých by to malo byť zadarmo a v parkovacích domoch, ktoré im nezacláňajú vo výhľade alebo nestoja pred domami. Len ťažko možno časti verejnosti vysvetliť, že spojiť tieto požiadavky s možnosťou komfortne zaparkovať nie je možné, zvlášť pri finančných možnostiach Bratislavy (na margo úvah o budovaní podzemných parkovísk). Napriek tomu sa musí mesto, mestské časti a ich zastupitelia či pracovníci pripraviť, že pokiaľ sa má situácia zlepšiť, treba takýmto tlakom odolať. Jednotlivé projekty sa môžu upravovať, nemali by sa ale úplne odmietať.

Problém Vavilovovej sa nesmie stať precedensom a ostatné samosprávy by nemali pristúpiť na maškarádu s online hlasovaniami. Inak sa môže Bratislava s naozaj radikálnym zlepšením situácie s parkovaním, ako aj s prakticky akýmikoľvek výraznými zásahmi, ktoré spočiatku vyvolávajú nedôveru, rozlúčiť.  

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.