Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 08.07.2021 10:00

Bratislava potrebuje parkovacie domy, využiť môže prefabrikáciu

Ako je známe, už onedlho sa v metropole naplno rozbehne mestská parkovacia politika, čo neznamená len reguláciu parkovania v uliciach, ale aj zachytávanie automobilov na okrajoch mesta či vznik dodatočných parkovacích kapacít. Slúžiť na to majú nové parkovacie domy, ich príprava však viazne. K dispozícii sú pritom technológie, ktoré by ich výstavbu mohli urýchliť.

Article Big

Parkovací dom v Bad Hersfeld, Nemecko. Zdroj: Peikko Slovakia

Zlepšenie dopravnej situácie je večnou prioritou každého vedenia mesta, ale aj mestských častí, samosprávneho kraja, či nakoniec aj štátu. Na riešenie problémov sa investujú masívne prostriedky: budujú sa nové diaľnice a rýchlostné cesty, električkové trate, nakupujú komfortnejšie vozidlá verejnej dopravy alebo postupne rozširujú siete cyklotrás. Nové projekty reagujú na nárast automobilizmu, ktorý Bratislavu postupne zahlcuje.

Problémom je však nielen dynamická doprava, ale aj statická – teda hľadanie miesta, kde tieto automobily zaparkujú. Na rastúci dopyt reagujú normy, ktoré prikazujú pri všetkých nových stavbách, vrátane bytových a kancelárskych objektov, zabezpečenie dostatku parkovacích stojísk. V metropole skutočne v uplynulých rokoch vznikli možno až desaťtisíce miest. Tieto sú však súkromné a platené, preto mnohí motoristi volia skôr cestu lacného parkovania priamo na ulici.

V posledných rokoch dochádza ku konsenzu, že skutočné zlepšenie dopravy nevyrieši jeden veľkolepý projekt, ale séria väčšieho množstva relatívne menších zásahov, ktoré sú vzájomne prepojené. Mesto tak nemôže desiatky rokov čakať na realizáciu snov o metre. Namiesto toho je potrebné vybudovať efektívnu sieť električkových tratí, využiť železnice, vytvoriť buspruhy a – čo je veľmi dôležité – zaregulovať parkovanie. To má znížiť dopyt po autách a pomôcť vyčistiť ulice, aby boli určené pre chodcov. Okrem toho treba motivovať dochádzajúcich z okolitých miest a obcí, aby buď využívali verejnú dopravu, alebo svoje autá odstavili na okraji Bratislavy a ďalej sa presúvali inak.

Na uskutočnenie tejto vízie však chýba zásadná infraštruktúra: parkovacie domy. Rozhodne nie je v záujme mesta ani jeho obyvateľov budovať obrovské asfaltové parkovacie pláne, preto treba autá koncentrovať vo forme parkovacích domov. Oproti podzemným garážam sú výrazne lacnejšie, sú priestorovo efektívne a pri zapracovaní architektonickej kreativity môžu byť dokonca estetickým aj funkčným doplnkom mestského prostredia. Viaceré metropoly realizujú tzv. P+R (park and ride) parkovacie domy na okrajoch miest, kde dochádzajúci zastaví auto a ďalej pokračuje kapacitnou dopravou.

Napriek mnohým výhodám parkovacích domov v strategických polohách, Bratislava takýmto klasickým P+R zatiaľ nedisponuje. Argumenty sú rôzne, faktom však ostáva, že už čoskoro sa to bude musieť zmeniť. Tvrdšia regulácia parkovania bude realitou už v najbližších mesiacoch a rokoch, čo vyvolá dopyt po vzniku novej infraštruktúry. Mesto tak bude musieť, okrem iného, urýchlene budovať parkovacie domy. Na pomoc mu môže prísť využívanie moderných technológií – vrátane prefabrikácie.

 

Moderná prefabrikovaná konštrukcia parkovacieho domu v Bad Hersfeld v Nemecku. Zdroj: Peikko Slovakia

 

Parkovacie domy – lepšie a rýchlejšie

Bratislava v skutočnosti netrpí nedostatkom parkovacích domov. Tieto sú však v súkromných rukách a slúžia nákupným centrám alebo administratívnym komplexom. Realizované sú za pomoci rozličných technologických postupov a majú svoje výhody a nevýhody.

„V Bratislave sa realizujú predovšetkým monolitické konštrukcie. Z prefabrikovaných riešení je to klasická železobetónová prefa alebo aj montovaná oceľová konštrukcia,“ hovorí Martin Fenčák zo spoločnosti Peikko Slovakia, pôvodne fínskej firmy, ktorá je priekopníkom v oblasti výrobkov pre prefabrikované konštrukcie. „Oceľové konštrukcie sú ľahšie, no pri väčších rozponoch fyzika nepustí. Výhodou monolitu je možnosť vytvárania bezprievlakových stropov pri bežných rozponoch, k nevýhodám však patrí nutnosť zabezpečenia väčšieho počtu ľudí pri výstavbe a dlhší čas na realizáciu,“ uvádza hlavný rozdiel. Pri hlbšom skúmaní sa ukazuje, že odlišností je viac.

Jedným z kľúčových produktov spoločnosti Peikko je tzv. Deltabeam nosník pre tenké stropné konštrukcie, čo umožňuje realizovať stropné konštrukcie s väčšími rozponmi ako pri tradičných technológiách. Použiť sa dajú nielen pri priemyselných halách, nemocniciach či bytovkách, čo sú najčastejšie referencie spoločnosti, ale aj pri parkovacích domoch. Firma ich v už v Bratislave využila pri realizácii parkovacích domov v rámci projektu Blumenau na Patrónke alebo pri obchodnom dome IKEA. Ide tak o overenú technológiu, ktorá dokázala svoje výhody.

„Využitie tenších stropov umožnilo investorovi zmenšiť a skrátiť rampy, vďaka čomu bolo možné v parkovacom dome Blumenau vybudovať väčší počet parkovacích miest,“ popisuje niektoré z ďalších výhod M. Fenčák. „Stavebná firma nemusela využívať vežový žeriav, plne postačoval autožeriav. To bolo výhodné aj kvôli priestorovým obmedzeniam, kedy sa autožeriav len posúval podľa potreby.“ Na výstavbu nebolo nutné využiť desiatky viazačov. Peikko dokáže vyškoliť malý tím, ktorý potom prácu spraví oveľa rýchlejšie.

Riaditeľ firmy vysvetľuje, že výhodou je, že konštrukcia je robená na mieru existujúcej situácii. Stavba je vopred vymodelovaná v BIMe (building information modeling – systém projektovania, kedy sa tvorí virtuálny model stavby, umožňujúci podrobnejšiu a aktuálnu projekciu). Vďaka tomu nie sú oproti bežnej monolitickej konštrukcii pri využití ľahkej prefabrikácie žiadne obmedzenia. Nosníky tak vedia preklenúť veľký priestor a vodič sa nemusí obávať, že si obije auto o stĺp. Nosníky zároveň nemusia byť také mohutné, ako pri klasickej prefe, čím sa šetrí priestor.

M. Fenčák pripomína, že zásadné obmedzenia nepredstavujú ani viacpodlažné parkovacie domy alebo garáže. Je tak možné realizovať aj veľkokapacitné objekty, ktoré môžu na prízemí disponovať parterom so službami. Pri podzemných garážach je výhodou štíhlosť stropov, ktorá vedie k tomu, že je celé riešenie lacnejšie, keďže nie sú potrebné tak hlboké výkopy. Preto je v zahraničí bežné, že technológiu využívajú developeri pri výstavbe bytových či administratívnych komplexov.

Podľa konzervatívnych odhadov zrýchľuje prefabrikácia tempo výstavby približne o 30%. Aj v prípade parkovacích domov umožňujú progresívne technológie, vrátane Deltabeam nosníkov od Peikka, skoršie zapojenie ďalších profesií (elektrikári, murári a i.), keďže stropy nie sú podstojkované. Kým na nižšom podlaží sa už robia profesie, vyššie sa ešte len pridávajú podlažia.

Naostatok, problémom nie je ani atraktívne architektonické stvárnenie parkovacích domov. Nejde o katalógový produkt, ale o projekt robený na mieru. Preto záleží na kooperácii s architektom, ako bude stavba nakoniec vyzerať. To je dôležité, keďže Bratislava sa v poslednom období prezentuje zvyšujúcimi sa architektonickými ambíciami. Dôkazom toho je rastúci počet architektonických súťaží, pričom v dohľadnej dobe má byť vyhlásená súťaž na prvý parkovací dom v rámci zámeru výstavbu nájomného bývania na južnom okraji Petržalky.

Ako čerešničku Martin Fenčák dodáva, že riešenia od Peikka sa intenzívne využívajú napríklad aj pri výstavbe štvrte Nordhavn v Kodani. Pred niekoľkými týždňami túto štvrť ako príklad ekologickej výstavby navštívila slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Nosné konštrukcie niektorých budov boli pritom navrhnuté a vyrobené na Slovensku, keďže Peikko má veľký výrobný závod v Kráľovej nad Váhom.

 

Technológia Deltabeam nosníkov už bola využitá aj v Bratislave pri výstavbe parkovacieho domu pre IKEA. Na realizáciu stačí autožeriav. Zdroj: Peikko Slovakia

 

Riešenie pre Bratislavu?

Riaditeľ slovenskej divízie Peikka konštatuje, že v skutočnosti nejde o novú technológiu. „Nosníky Deltabeam majú už 31 rokov a za tú dobu ide o vyladenú a vyskúšanú technológiu.“ Takisto umožňuje vyššiu architektonickú kreativitu, dá sa realizovať rýchlejšie a nie je závislá od početnej a už nie lacnej pracovnej sily. Napriek tomu investori, vrátane verejných, po tomto riešení zatiaľ nesiahajú.

Bratislavu v dohľadnej dobe čaká viacero verejných obstarávaní na nové parkovacie domy. Pre úspech parkovacej politiky a celkovo novej dopravnej stratégie bude kľúčové, aby čím viac ľudí odstavilo svoje autá na okraji mesta alebo na sídliskách. Magistrát si dal ešte v roku 2017 vypracovať vyhľadávaciu štúdiu umiestnenia záchytných parkovísk a parkovacích domov, pričom identifikoval 32 lokalít, kde možno parkovacie domy alebo parkoviská umiestniť. Okrem toho, regulácia parkovania vnútri Bratislavy je podnetom pre vznik ďalších stavieb – prvé by mohli vzniknúť v UNITASe alebo v Lamači.

Ak sa mestu nepodarí postupne začať budovať nové kapacity, bude celková úspešnosť nového prístupu k doprave len obmedzená. Ak sa však aj výstavba parkovacích domov rozbehne, bude nutné splniť niekoľko kritérií: bude potrebné zabezpečiť maximum parkovacích miest pri čo najmenšom zábere okolitej pôdy, parkovacie domy budú musieť byť postavené tak, aby bol zabezpečený čo najlepší prestup na iné druhy dopravy, vhodné bude doplnenie základných služieb pre vodičov a ideálna je aj aká-taká príťažlivosť stavieb, aby mesto dalo najavo, že mu na ľuďoch – vrátane motoristov – záleží. Naostatok, musí ísť o efektívne investície, pričom náklady možno znížiť rýchlou výstavbou alebo dodávkou materiálu, ktorý sem nebude putovať z iného kontinentu.

M. Fenčák verí, že pokiaľ je záujmom investora získať kvalitné riešenie a nie automaticky ušiť kritériá obstarávania v prospech monolitu, Peikko má jednoznačne navrch. Prefabrikované konštrukcie dokážu vhodne adresovať potreby mesta, ale aj súkromného developera.

Rastúce ceny stavebných nákladov aj miezd, nedostatok pracovnej sily a dopyt po rýchlejšej výstavbe sú v každom prípade podnetom pre zmenu prístupu a hľadanie možností úspor – finančných aj časových. Bratislava má pred sebou navyše veľkú úlohu v podobe zlepšenia dopravy a vyčistenia ulíc od áut. Presun k prefabrikácii je logickou možnosťou aj pri výstavbe parkovacích domov. V opačnom prípade možno budeme stavať tak ako doteraz: dlhšie, komplikovanejšie a vo výsledku aj drahšie.

 

Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Peikko Slovakia. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Galéria

  • Parkovací dom v Bad Hersfeld, Nemecko. Zdroj: Peikko Slovakia
  • Parkovací dom v Bad Hersfeld, Nemecko. Zdroj: Peikko Slovakia
  • Parkovací dom pre Assay Office v Sheffielde v Anglicku. Zdroj: Peikko Slovakia
  • Parkovací dom pre Assay Office. Nosníky boli vyrobené na Slovensku. Zdroj: Peikko Slovakia
  • Výstavba parkovacieho domu IKEA v Bratislave. Zdroj: Peikko Slovakia
  • Výstavba parkovacieho domu pre projektu Blumenau - opäť stačilo použiť len autožeriav. Zdroj: Peikko Slovakia

Súvisiace články

Mesto sa blíži k spusteniu parkovacej politiky, sľubuje výstavbu parkovacích domov

30.06.2021 15:30:28 Adrian Gubčo

Hlavné mesto je po schválení prijatia parkovacej politiky v roku 2019 a zrealizovaní niekoľkých pilotných programov vo viacerých mestských častiach tesne pred oficiálnym spustením prvých parkovacích zón. Cieľom je začať postupne utlmovať automobilovú dopravu v meste a uvoľňovať ulice pre peších, cyklistov a verejnú dopravu. Súčasťou implementácie parkovacej politiky bude aj výstavba nových parkovacích domov.

Čítať viac

Kategórie

Komentáre