Simona Schreinerová 13.10.2025 13:55
Od búrania k novému životu. Zabudnuté bratislavské továrne píšu nové príbehy, viaceré čaká obnova
Priemyselná minulosť Bratislavy zanechala v meste množstvo architektonických stôp. Viaceré z nich už zanikli, iné prešli obnovou a ďalšie stále čakajú na svoju druhú šancu. Budovy, ktoré kedysi symbolizovali ekonomický aj technologický rozmach, sa môžu zmeniť na moderné priestory pre bývanie, administratívu, vzdelávanie či kultúru.
Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj / Vings
Cukrovar v bývalej továrni Dynamit Nobel
Areál Dynamit Nobel vznikol v roku 1873 a postupne sa zaradil medzi najvýznamnejšie zbrojárske závody v Rakúsko-Uhorsku. Vrchol svojej činnosti dosiahol počas prvej svetovej vojny, keď sa výroba naplno sústredila na produkciu výbušnín.
Po skončení vojny však prišiel prudký úpadok spôsobený poklesom dopytu v mierových časoch, stratou licencie na výrobu výbušnín a presunom produkcie do Semtína v Česku. Podnik sa následne pokúsil preorientovať na výrobu hnojív, chemických produktov a neskôr cukru, no bez väčšieho úspechu.
V roku 1924 pribudla v areáli Dynamitky budova strojovne a sušiarne repných rezkov, určená pre plánovanú výrobu cukru. Tento účel však plnila len krátko – už v roku 1928 bol cukrovar pre konkurenciu a neudržateľnú prevádzku zatvorený. Nové využitie získal v roku 1942, keď bol prestavaný na výrobňu viskózovej striže Vistra. V susedstve vznikla podobne atraktívna tepláreň (Elektráreň III), ktorá zásobovala energiou okolité časti závodu i neďalekú Mierovu kolóniu.
Autor: Miroslav Beňák / Čierne diery via Denník N
Budova teplárne zostala v prevádzke až do roku 2008, keď bola odstavená a technológie demontované. Odvtedy bola dlho nevyužívaný a postupne chátrala, hoci si zachovala relatívne uspokojivý technický stav. Jej ďalšiemu využitiu bráni rozsah a najmä zanedbané a kontaminované okolie – bývalý areál Istrochemu, ktorý je dodnes poznačený dlhoročnou chemickou výrobou.
O obnovenie chátrajúcej teplárne prejavila záujem spoločnosť Mikona. Investor predstavil plán rekonštrukcie objektu na administratívno-prevádzkovo-skladové centrum pre Mikonu a značku Subaru. Budova bude rozdelená na päť blokov s kanceláriami, showroomom, servisom, skladmi a zázemím pre zamestnancov. Vznikne aj 39 parkovacích miest. Jeden z blokov je už využívaný.
Celkový projekt architekta Jaroslava Lalíka má od mesta kladné stanovisko, no verejnosť zatiaľ nepozná vizualizácie ani detaily. Keďže budova nie je pamiatkovo chránená, výsledok závisí od citlivosti prístupu investora. Napriek neistote ide o šancu zachovať významnú industriálnu dominantu Bratislavy, ktorá by po revitalizácii širšieho areálu mohla získať nové uplatnenie.
V areáli továrne Dynamit Nobel vznikol v roku 1907 aj železobetónový vodojem, ktorý slúžil ako zásobáreň priemyselnej vody. Rovnaký objekt sa zachoval mimo areálu, v parku pri Nobelovej ulici, kde ho medzi rokmi 2006 a 2008 architekti Pavol Paňák a Martin Kusý premenili na moderný architektonický ateliér.
Trojpodlažný priestor vznikol v pôvodnej nádrži, približne 40 metrov nad zemou, s novými otvormi a oknami pre dostatok svetla a výhľad. Prvý vodojem v areáli dnes chátra, druhý patrí medzi najzaujímavejšie konverzie industriálnej architektúry v Bratislave.
Zdroj: Ateliér BKPŠ
Patrónka
V roku 1871 vznikla v oblasti dnešnej Patrónky továreň na výrobu nábojov – patrónov. Jej zakladateľom bol priemyselník Juraj Roth, ktorý sa postupne zaradil medzi popredných dodávateľov pre rakúsko-uhorskú armádu. Po vzniku Československa v roku 1918 prešla továreň do vlastníctva štátu a v rokoch 1935 až 1938 bola z bezpečnostných dôvodov postupne zrušená.
V blízkosti Rothovej továrne pôsobila aj Kühmayerova továreň, založená v roku 1868 v areáli takzvaného Siedmeho mlyna. Po roku 1920 sa územie začalo meniť – pribúdali vilové domy a škola. Lokalita je však spätá aj s temnou kapitolou histórie. V roku 1942 tu vzniklo koncentračné stredisko pre židovské obyvateľstvo, z ktorého smerovali transporty do Osvienčimu.
Dnes však Patrónku čaká svetlejšia budúcnosť. Bratislavský samosprávny kraj spolu so súkromnými partnermi predstavil projekt Kampus Patrónka. Zámer, známy už niekoľko rokov, sa začal konkretizovať len nedávno. Cieľom projektu je premena zvyškov bývalej továrne na moderný mestský areál s verejnoprospešným využitím – so spojením sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích funkcií do jedného celku.
Súčasťou zámeru je obnova existujúcich budov, rozšírenie verejných priestranstiev a rozsiahla zeleň, ktorá má územiu prinavrátiť prírodný charakter. Počíta sa s výstavbou novej školy, vytvorením kultúrneho priestoru, obnovou a rozvojom športovísk vrátane atletickej dráhy či skateparku, vznikom atraktívneho verejného priestoru a umiestnením pamätníka holokaustu. Na projekte spolupracujú BSK, Domov sociálnych služieb ROSA, Škola umeleckého priemyslu Josefa Vydru, Cambridge International School a Design Factory.
Projekt počíta aj s čiastočným odkrytím koryta riečky Vydrica a vytvorením pešieho prepojenia od zastávky Patrónka až po vstup do zoologickej záhrady. Celý areál bude prístupný verejnosti. Zámer je dnes v povoľovaní.
Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj
Ludwigov mlyn
V druhej polovici 19. storočia sa v Bratislave usadil český podnikateľ Gottfried Ludwig. Na začiatku osemdesiatych rokov 19. storočia získal rozsiahly pozemok v oblasti medzi dnešnými ulicami Karadžičovou, Krížnou a Metodovou, kde založil mlyn a chovný areál pre ošípané. Výhodou lokality bolo priame napojenie na železničnú trať, ktorá existovala až do osemdesiatych rokov 20. storočia.
Ludwigov mlyn sa stal najväčším svojho druhu v Bratislave a postupne sa rozširoval o nové objekty. Okrem známeho sila z roku 1934 k nemu patrila aj sýpka pri Krížnej ulici. Rodina Ludwigovcov si v areáli vybudovala dvojpodlažný meštiansky dom. Počas oslobodzovacích bojov na konci druhej svetovej vojny však areál utrpel vážne škody.
Z pôvodných objektov sa zachovali len dve stavby – ikonické silo a susedný sklad, ktorý bol jedným zo štyroch. Z meštianskeho domu pretrval len menší pavilón, pripomínajúci niekdajšiu podobu vzácneho objektu. Silo Ludwigovho mlyna je od roku 2015 národnou kultúrnou pamiatkou. Objekt s výraznou strešnou konštrukciou zostane trvalou súčasťou lokality, keďže ho čaká obnova.
Územie sa už čiastočne transformovalo – spoločnosť Imagine Development tu postavila polyfunkčný dom Ludwigov mlyn. Do premeny územia sa zapojila aj spoločnosť Crow s.r.o., ktorá zrekonštruovala pôvodný sklad. Rovnaká spoločnosť vlastní aj silo a priľahlé pozemky a plánuje pokračovať v rozvoji. Nový projekt zahŕňa rekonštrukciu sila a výstavbu bytového domu.
Silo sa premení na administratívnu budovu s jedenástimi nadzemnými podlažiami. V pôvodných tubusoch budú osadené nové stropy, komunikačné jadrá a presvetlenie zabezpečia nové okenné otvory. Spodné podlažia budú určené kanceláriám, vrchné tri podlažia reštaurácii a kaviarni s rozhľadňou na najvyššom podlaží. Architektom projektu je Dušan Ferianc. Zámer zachováva hodnoty pamiatkovo chránenej stavby a zároveň jej dáva novú, funkčnú podobu.
Zdroj: Vings
Areál technických služieb na Bazovej
Areál technických služieb v Ružinove, ohraničený ulicami Karadžičova, Bazová a Svätoplukova, predstavuje unikátnu lokalitu s výrazným industriálnym charakterom. Je jedným z posledných miest v širšom centre Bratislavy, kde sa zachovala pôvodná priemyselná architektúra z konca 40. rokov 20. storočia.
Areál pôvodne slúžil podniku ČSAD na garážovanie a údržbu vozidiel. V posledných desaťročiach však objekty postupne chátrali a čakajú na obnovu. V minulosti tu sídlil aj zberný dvor či centrála OLO, pričom dnes priestor dočasne využíva mestský komunálny podnik na skladovanie materiálu a techniky. Napriek tomu zostáva jeho potenciál nevyužitý.
Mesto plánuje komplexnú revitalizáciu územia, ktorá má areál premeniť na živú mestskú zónu. Podľa vízie Metropolitného inštitútu Bratislavy by mal vzniknúť moderný a udržateľný mestský blok s rozmanitými funkciami – od vzdelávacích a kultúrnych priestorov cez služby a oddychové zóny až po bývanie.
Revitalizácia sa uskutoční v etapách. V prvej fáze sa plánuje rekonštrukcia Haly dielní a úprava priľahlého okolia, na ktorej budú spolupracovať architekti z ateliéru GutGut. Areál na Bazovej ulici, dnes prístupný len z jednej strany, sa po obnove otvorí verejnosti.
Vzniknú dva nové vstupy – pasáž a peší koridor z ulíc Bazová a Kulíškova, čím sa zlepší prepojenie celej zóny. Hlavným objektom obnovy je Hala dielní, rozdelená na štyri prepojené časti (A1 – A4). Zachová si industriálny charakter, no získa nové funkcie – administratívne priestory, sály pre vzdelávanie, výstavy či komunitné podujatia. V halách pribudnú moderné kancelárie, zasadacie miestnosti a viacúčelové priestory doplnené o technické a hygienické zázemie. Projekt počíta aj s obnovou zelene, doplnenou o stromy a predzáhradky.
V druhej fáze by sa mala popri Bazovej vybudovať nájomná mestská bytovka z pera kancelárie Architekti Šebo Lichý. Tento projekt predpokladá asanáciu existujúcich budov na Bazovej. Odhadovaný počet nových bytov je približne 116.
Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy
Industriál v Bratislave predsa len prežije
Na svoju transformáciu čaká aj bývalý areál Matador v Petržalke. Postupne by tu mala vzniknúť nová mestská štvrť, ktorej jadro by sa mohlo vyznačovať atraktívnym industriálnym charakterom. Prispeje k tomu zachovaná industriálna architektúra, najmä pripravovaný projekt Matadorka Living – Smaltovňa, prvá etapa projektu Nová Matadorka. Výsledkom má byť polyfunkčná mestská štvrť s bývaním, kanceláriami a občianskou vybavenosťou.
Obnovou prejde aj Cvernovka (Danubiuska) v Ružinove v rámci projektu Jégého alej V. Na prízemí objektu, označovaného ako Ružový hrad, vzniknú apartmány a priestory občianskej vybavenosti s átriom. Druhé podlažie ponúkne fitnescentrum a loftové apartmány, ktoré budú pokračovať aj na vyšších podlažiach. Nadstavané budú dve nové podlažia. Ako národná kultúrna pamiatka bude Cvernovka podliehať prísnym pamiatkovým pravidlám.
Až štvorica priemyselných objektov by sa mala zrekonštruovať v rámci projektu Palma od Corwinu. Ide o Lisovňu, Union mlyn, Zámočnícku dielňu a Silo. Všetky budú obsahovať mestotvorné funkcie vrátane kancelárií, gastronomických prevádzok, tržnice a ďalších. Ikonou bude Silo, kde sa očakáva umiestnenie kultúrneho objektu.
Na oživenie dnes čaká aj bývalá Zámočnícka dielňa na Bottovej ulici, jeden z posledných zvyškov bývalej rafinérie Apollo. Dlhodobo tu sídlilo Design Factory a kultúrnemu účelu by mohol objekt slúžiť aj v budúcnosti, keď sa integruje do projektu Rezidencie na Bottovej (resp. Éclair) od Immocapu. Pôjde o jeden z ojdinelých odkazov na priemyselnú výrobu v bratislavskom downtowne.
K úspešne zrekonštruovaným industriálnym pamiatkam patrí Sklad č. 7 na nábreží Dunaja, v ktorom sídli Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR a reštaurácia DOCK7. Najvýraznejšou realizáciou je však rekonštrukcia Jurkovičovej teplárne, ktorá sa stala súčasťou projektu Sky Park od developera Penta Real Estate (dnes Alto Real Estate).
Jurkovičova tepláreň dnes ponúka rôzne funkcie – od galérie, kaviarne a reštaurácie po coworkingové a kancelárske priestory, minikino či strešnú terasu. Na rekonštrukcii sa podieľali ateliéry DF Creative Group vedená Martinom Paškom, Pamarch a pražské štúdio Perspektiv.
Druhým extrémne príťažlivým príkladom záchrany industriálneho dedičstva je Pradiareň 1900, za ktorou stojí developer YIT Slovakia a Bouda Masár Architekti. Ide o jeden z najstarších objektov pôvodnej Bratislavskej cvernovej továrne, pričom si zachoval charakter akéhosi priemyselného paláca. Po rekonštrukcii tu vznikli nadštandardné kancelárie a retailové priestory. Zachrániť sa podarilo aj susednú Silocentrálu, hoci pamiatková ochrana jej chýba.
Premeny bratislavských industriálnych areálov dokazujú, že aj objekty s ťažkou históriou môžu získať novú hodnotu a význam. Industriál v slovenskej metropole prešiel náročnou skúškou a veľkými stratami. Zostávajúce objekty sa však stávajú atraktívnymi doplnkami rozvíjajúcich sa štvrtí. Dokazujú, že investícia do obnovy sa vie vrátiť v omnoho vyššej kvalite prostredia i príťažlivosti pre obyvateľov, nájomcov či návštevníkov.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
