Adrian Gubčo 07.10.2022 16:57

Obľúbená knižnica sa radikálne zmení. Na Záhrebskej vznikne priestor hodný 21. storočia

Na Slovensku v poslednom období začali so značným oneskorením oproti vyspelejším krajinám pribúdať krásne opravené priestory knižníc. Ide o obľúbené zadanie pre architektonické súťaže, postupne sa vyformovali aj špecialisti s veľkou skúsenosťou pri ich navrhovaní. Jeden z nich by mohol premeniť obľúbenú inštitúciu na Záhrebskej ulici v Starom Meste.

Zdroj: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto / Matúš Bišťan

Slovensko disponuje veľkým množstvom miestnych knižníc, mnohé z nich sú však zastarané a čoraz menej atraktívne. V súčasnosti už totiž neplnia knižnice len funkciu miesta, kde sa číta alebo sa chodia požičiavať knihy. Ide o komunitné priestory, určené pre všetky generácie a sociálne skupiny, ako aj o dôležité body v rámci urbanistického tkaniva lokality. Ich cieľom je všestranne pozdvihovať mestské štvrte a ich obyvateľov vo forme poskytovania možností pre rozvoj vzdelanosti, zručností, socializácie a trávenia voľného času.

Mnohé knižnice to už nedokázali, preto bol potrebný ich rozvoj. Vedomé si tohto stavu bolo aj Ministerstvo kultúry SR – a preto rozbehlo dotačný systém v rámci Fondu na rozvoj umenia, zameraný aj na podporu knižníc. Dôležitou súčasťou tohto systému bola požiadavka, aby žiadatelia – knižnice - vedeli formulovať a vizualizovať svoju predstavu o budúcom vzhľade a funkciách. Okrem knihovníkov bolo odporúčané do procesu prípravy projektu zapojiť aj odborníkov z oblasti dizajnu, architektúry či iných príbuzných disciplín, pričom žiadateľ musel uviesť ich mená.

Práve tento krok prispel k tomu, že knihovníci začali vo zvýšenej miere prizývať k projektom rekonštrukcií knižníc architektov. Na začiatok vo forme jednoduchých štúdií, neskôr, po priznaní grantu, aj následného rozpracovania projektových dokumentácií. To je aj príbeh úspešných príkladov modernizácií knižnice v Senci alebo Modre. Za ich premenou stál architekt Matúš Bišťan.

Práve toto meno sa spája aj s ďalším pripravovaným projektom – rekonštrukciou populárnej pobočky Staromestskej knižnice na Záhrebskej ulici v Bratislave. Ide o známe miesto v rámci celej štvrte Blumentál. Napriek tomu nemožno poprieť, že interiér knižnice je už pomerne zastaralý a nedosahuje úroveň, požadovanú od modernej súčasnej prevádzky. Staromestská knižnica sa preto rozhodla požiadať o grant na modernizáciu. Pre návrh štúdie oslovila skúseného Bišťana.

Toto spojenie sa ukázalo ako úspešné. Ako ohlásila mestská časť Bratislava – Staré Mesto na sociálnej sieti, vďaka dotácii z Ministerstva kultúry vo výške 200-tisíc eur by mala čoskoro prejsť obnovou. Na projekte spolupracovalo vedenie knižnice aj príslušné oddelenie na staromestskom miestnom úrade. Súčasťou projektu je zmena dizajnu, modernizácia elektroinštalácie, osvetlenia, zdravotechniky, vzduchotechniky a klimatizácie. Knižnica sa bude debarierizovať a zmeny nastanú aj zvonka – obnovovať sa totiž bude vstupný parter, umiestnený v podlubí domu z 50-tych rokov 20. storočia.

Zverejnené vizualizácie potvrdzujú slová mestskej časti o atraktívnej novej podobe priestorov. Priestory budú vizuálne čistejšie, odhalené budú stropy a podlahy, program bude výrazným, no nevtieravým spôsobom komunikovaný v priestore parteru. Knižnica disponuje detským aj dospelým oddelením, poskytuje prístup na internet a bibliobox. To všetko sa podľa všetkého zachová, pričom jednotlivé sekcie knižnice budú farebne odlíšené.

Projekt by mal jednoznačne pomôcť a preniesť knižnicu do súčasnosti aj najbližšej budúcnosti. Staré Mesto ohlasuje, že obnova bude dokončená už v auguste 2023.

Azda jedinou škodou ostáva, že program a verejný charakter knižnice sa nepodarí preniesť aj do okolia a spolu s ňou zrevitalizovať aj verejný priestor. Chodníky sú obparkované autami a veľký zelený ostrovček na Záhrebskej bol ohradený v prospech materskej školy na Tabakovej, keďže táto prišla o svoj dvor v susednom vnútrobloku. Celkovú revitalizáciu a vyporiadanie vzťahov by si táto štvrť mimoriadne zaslúžila. Spolu s kvalitnou knižnicou by potom mohlo ísť o vzorový príklad dobrého mestského prostredia.

V Bratislave sa okrem tejto knižnice pripravuje aj ďalší nový priestor – v kúpeľoch Grössling má vzniknúť pobočka Mestskej knižnice. Je celkom možné, že pôjde o ešte krajšie miesto. Talianski architekti z kancelárie OPPS Architettura, víťazi súťaže na rekonštrukciu kúpeľov, sú na základe zrealizovaných prác aj zverejnených návrhov charakteristickí citlivým, až umeleckým prístupom ku stvárňovaniu svojich diel. Nová knižnica tak môže byť skutočným pôžitkom z funkčného aj vizuálneho hľadiska.

Napriek tomuto zámeru však možno konštatovať, že metropole v skutočnosti chýba veľká, komplexná a špičková knižnica medzinárodného formátu. Pre mnohé mestá a krajiny ide o jednu z najdôležitejších verejných stavieb vôbec. V Seattle v USA, v Tianjine v Číne, v Paríži, v Gente, v Prahe, alebo najnovšie v Helsinkách ide o najvýraznejšie súčasné alebo moderné stavby, ktoré sa spolupodieľajú na formovaní identity metropol aj štátu. To je prípad helsinskej Oodi, ktorú si Fínsko „darovalo“ ako darček k výročiu nezávislosti.

Slovenskému hlavnému mestu by prospelo, keby tiež získalo takýto symbol svojej orientácie ku vzdelaniu a kultivovanosti. Nie však len kvôli gestu, ale aj kvôli reálnej snahe o zlepšenie kvality života. Potenciálnych lokalít, kam by sa takáto knižnica hodila, je veľa – skvelá by napríklad bola v Jurkovičovej teplárni, ideálna by mohla byť aj na mieste zaniknutého PKO, orientovaná do pripravovaného námestia v rámci budúceho developmentu. Azda najlepšie by ale bolo umiestniť ju naproti Bratislavskému hradu – na mieste Incheby. Tú treba vymiestniť z centra mesta a nahradiť kvalitným polyfunkčným developmentom s knižnicou ako jeho jadrom.

To si však vyžaduje veľkú rozvojovú víziu pre celú Bratislavu, ktorej cieľom bude reálne slovenskú metropolu posunúť na vyššiu úroveň. Potrebné je totiž tvoriť aj nové hodnoty, nielen udržiavať a vylepšovať existujúce. Obzvlášť to platí v kultúre, kde sa Bratislava aj Slovensko (s pár výnimkami) aktuálne uspokoja len s adaptovaním toho, čo tu zanechali predošlé generácie.

Žijeme však v dobe, kedy len to nestačí. K pozitívnym príbehom, ako je modernizácia knižnice na Záhrebskej, tak musia pribudnúť aj príbehy úplne nové.  

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.